Say goodbye to your sorrow

Práve som si prečítala článok od Triss a zostala som z toho strašne nostalgická, aj keď to vlastne všetko večne preberáme, ale prečítať si to je niečo celkom iné.
Chcela by som sa však ohradiť  voči jednej veci...akože, moje šoférovanie pripomína smrť??!! :D No prosím...len trošku zmätkujem. A vôbec, pravidlá sú na to aby sa porušovali.

A inak...tiež som vkuse nostalgická, zahrabaná v IKEA katalógoch (ale teraz vyšiel nový, čo má človek robiť) a snívam o tom ako si zariadim byt a už v duchu rátam z čoho zaplatím posteľ, lebo matrace sú kurevsky drahé. A ja veru chcem manželskú, lebo hentá je mi malá. teda, chápeme sa.
Inak mám v pláne zobrať so sebou všetko, čo mi naši nechajú, lebo neviem odkiaľ by som brala nábytok a ešte na jedno sa strašne teším, u babky mám sľúbený starý šijací stroj (neni to síce Singer, ale je celkom pekný), ktorý použijem ako stolík.
A uvedomenie si vlastnej dospelosti niekedy príde až nachhinein (bože, ako sa to povie po slovensky?), keď rozmýšľam nad vzťahmi s fotrovcami. Okrem večných hádok s mamou (ktoré chvalabohu v posledných dňoch zázračne ustali, akoby uťal, neviem prečo a neskúmam to, len sa teším, lebo hádanie s našimi ma stresuje) sú to tie vtipné (žiada sa mi povedať úsmevné, hehe) príhody (och, mám pocit, že začínam byť patetická, fuj). (A zasa to preháňam so zátvorkami. ) (Už prestanem.) (No, posledná.)
Napríklad, že v Amsterdame skúšam koláčiky so svojou drahou matkou (čo mi zaistilo absolútny coolnes-faktor medzi mojimi známymi, ktorí samozrejme húlia jedna radosť, ale nie s rodičmi) alebo že chlastám whisky so svojím drahým otcom. Mimochodom, pitia whisky sa čas od času zúčastňuje u nás aj slepačí výbor a my fajčíme šišu, foter púšťa rockové pecky (na každý deň...predstavte si to Grexovým hlasom, inak on sa píše Grexa, či Greksa? Hm, oboje vypadá čudne.) a pozorne dolieva do pohárov, ako pravý gentleman. Takže na konci sme všetky pripité.
A naposledy sme riešili že musíme ísť chlastať do krčmy k Trissinmu otcovi, aby sa neurazil, že k nemu nechceme dojsť, no chápete tieto rodičovské pomery? Normálne by som si závidela, keby som ja nebola ja.
Našťastie nie sme upjaté. Upjatí ľudia musia mať hrozne nudný život. Slušná som bola, keď som bola krpatá, až do 18 som bola presvedčená, že piť nepotrebujem a ani fajčiť nikdy nebudem a predsa sa vieme baviť aj bez alkoholu. No veď vieme, ale (aby som sa vyjadrila slovníkom Mišky Paštékovej) každý to pozná, kto si to pichol, raz príde tma a potom len ticho. To som síce nemyslela, ale znie to tak dobre a navyše Nikdy nezober drogu bola ťažká hitovica a to ticho na konci...no pecka.
Niekedy rozmýšľam čo robia tie čudné baby. Napríklad mám pár takých spolužiačok...viete, tie typy že nemastné, neslané, nevadí. Nechcem byť namyslená, ale oni nie sú ani pekné, ani zaujímavé, povedala by som dokonca že sú nudné. Odpor ich nazýva "také tie milé baby. Vieš, to znamená, že si tak nudná, že o tebe nikto nevie povedať nič iné, len milá baba." Čo oni robia v soboty večer? Štrikujú? Pozerajú si známky? Pozerajú telku??? Fakt neviem. A hlavne si k nim neviem predstaviť chlapa, lebo oni na mňa väčšinou pôsobia tak...no, upjato.
Bože, ako som sa zas k tomuto dostala? Chcela som pôvodne hovoriť úplne o inom, samozrejme som zabudla o čom.
A ešte toto. Príde Felix, ten sexoš z Essenu, veď viete. Zasa sme si tak písali a spontánne kúpili letenku, tentokrát som ju platila ja, lebo on práve nemá peniaze (a napriek tomu dojde, no neni to milé?).
To bolo v nedeľu. Potom som sa tri dni odhodlávala oznámiť mame, že s ním plánujem stráviť tri dni v hosteli. Najprv som si hovorila, šak čo je na tom ťažké, ale veď viete...oznámiť také dačo matke...ktorá je navyše trochu výbušnejšej povahy...
No a dnes je voľno, tak sú naši doma a pracujú (oni furt pracujú, to máte tak s tými živnostníkmi). A ráno (no dobre, o 11, keď som vstala) som presvedčila mamu, aby nepracovala, aby sme si spravili nejakú spoločnú aktivitu. Tak sme sa rozhodli že ideme piecť tortu (šak je tej Márie a nemusíme cirkevné svátky vždy oslavovať len chlastom). No a celý čas som si v duchu hovorila "už to povedz, už to povedz" ale trvalo to dlho, kým to zo mňa vypadlo, lebo som čo? Přizdisráč.

Ja: Dojde Felix v októbri.

Mama: Kto je Felix?

Ja: Šak vieš, bola som uňho v júli, ten Nemec.

Mama: Aha. 

(Pauza)

Mama: To budú zasa orgie...

(Musela som sa smiať...čakala som fakt hocičo, ale toto?)

Pokračovať už nemá cenu, vôbec ju to nevzalo, len sa spýtala, či viem ako sa používa ochrana (no, materský komplex...vždy sa to pýta).
Btw, práve tu pochoduje kňúka že nech sa s ňou idem ešte rozprávať a spieva si "my táhnem rovnou cestou do Kadane a tam si užijem, patrně do dlaně".
Tak teda idem. Lebo zaspí skôr než stihneme o niečom kecať.