Vinobranie

Taký nudný názov, až je mi z neho zle, lebo ja si dávam záležať na tom, aby boli názvy z pesničiek, ale dnes sa mi fakt nechce. A ešte sa aj často snažím, aby názov vôbec nesúvisel s textom, ne že by som mala špeciálnu záľubu v surrealistických výkyvoch mysle (hm, znie to celkom dobre, asi to je pičovina že? Vôbec neviem čo robili surrealisti...chacha) (ne, naozaj nie je nič na smiech, že už som zabudla všetko čo sa mi tety učky snažili na strednej natrepať do gebule, ale čo sa dá robiť?).
A okrem toho, chcem písať o vinobraní. Včera som bola v Pezinku a bolo to moje prvé vinobranie. (Íha, piatacky sloh originál, asi budem v tomto štýle pokračovať.)
Bolo tam veľmi pekne. Hrala hudba. Všade bol plno (nie je to nespisovné?) stánkov. Ulice boli uzavreté pre autá a hemžili sa tam ľudia. (Žiada sa mi povedať "ako šváby" ale to sa nehodí do piatackeho štýlu, tak to nepoviem.)
Všade bolo veľa stánkov. (To už bolo, či?) (Nebolo.) V stánkoch sa dal kúpiť burčiak a cigánska pečienka (žiada si mi povedať že sa týmto zrejme vyriešil problém rómskej otázky v Pezinku a okolí, lebo tej cigánskej mali všade strašne veľa, ale tiež sa to nehodí do piatackeho štýlu a okrem toho je to hrozne rasistické, až haMba. Tak som ticho.) (Smejem sa.)
Dali sa kúpiť aj iné veci, napríklad svietiace rohy, parochne a zajačie playboy uši. Svietiace. Tie som si kúpila, lebo také ja potrebujem. Boháča, alebo radšej, Oh My Fucking Jehova, už ma ten piatacky sloh nebaví. Tie uši sú super a keď som došla domov, všetci si ich skúšali, vrátane fotra, ktorý ešte aj pózoval (kto by to bol povedal, že.)
Jedna pravda: z burčáku sa nedá ožrať, lebo skôr sa cítite ťažko a prestanete piť a je tam asi málo alkoholu. Plus, nažrala som sa jak pania, lebo veď počas takých akcií neplatia nejaké diéty a zdravá strava, takže som zežrala jedného cigoša, kukuricu a ešte som si uždibovala z Trissinej zemiakovej placky (nebolo mi dosť). A míňala som prachy, ako keby som bola Rockefelerova (neviem ako sa píše) dcéra. Nie som. A boli sme na autodróme! Chápete, bolo nás mrte a robili sme bordel a ja som jačala a jebla som si koleno, ešte teraz ma bolí a to len preto, že sa som mala nohu na plyne a Triss karovala (super slovo ešte zo školky) a nedarilo sa nám zladiť, až potom som si uvedomila, že nemusím mať pedál zošlapnutý až na podlahu, lebo potom stále do niekoho vrážame a hrozí nám že vyletíme z celej dráhy. Ale bolo to popiči.
A domov sme sa odviezli zadarmiko, lebo vlak bol plný a teta konduktorka (btw, celé to tu píšem len kvôli tomu, aby som mohla konečne použiť slovo konduktor, lebo sa mi páči) sa k nám neprepracovala.
A neviem čo by som sem ešte napísala, lebo sa nič prevratné nestalo, okrem toho, že máme zasa novú tradíciu, lebo my stále nejaké zakladáme a táto je úplne nová a vlastne nechápem, prečo sme nikdy predtým na vinobranie nechodili. Nuž.
A dnes som si dala akurvát tak opulentné raňajky o troch chodoch (nezačínajte ovocím, keď viete, aký ste pažroš, nemá to cenu a ušetríte si miesto na koláč a omeletu).
A moja sestra si dala inzerát do novín, že predá ošípaniu (to ako mňa) a ja som ten inzerát našla a ona že už aj niekto volala a že ma predá. Tsss.

A keďže ma foter dnes ráno vyhnal od PC, nedopísala som, jak to bolo s tou ošípaniou. Totiž, zas som podala zavádzajúce informácie. Lebo včera ráno som čítala noviny a našla som inzerát, že niekto predá ošípané, iný že veští v Dunajskej Strede a podobne, no veď normálne inzeráty, chápete. A Chantal na to, že ten s tou ošípanou si podala ona, takže sme sa ujebávali hodnú chvíľu pri raňajkách, aj s drahoušami.
A ja na to, že davaj pozor, lebo ti chudnem! A ona, že musí ma furt strážiť, lebo si začnem len tak chudnúť a že ma musí predať rýchlo a preto nemôže chodiť veštiť do Dunajskej Stredy.

Dáva to zmysel? Veď ani nemusí.
OMFJ, sme ale vtipné!