Down on the corner

Ospravedlňte ma...ale musím. Mňa ovláda môj vlastný cyklus! Pekne so mnou vyjebáva, ako dnes trefne poznamenala Martina (občas z nej vypadne aj niečo rozumné, napríklad dnes sme si s Triss rozdeľovali jej veci, už neviem prečo a ona len prikyvovala že jasné, všetko si zoberte! No nemilujte takú kamošku).
Proste buď zežerem všetko čo nezežere mňa, alebo škrábem (alebo...škriabem znie lepšie. Ale musíte dať veľký dôraz na tú dvojhlásku a tak to pretiahnuť, ako mačku keď chcete zdvihnúť zo zeme, ona sa tak smiešne natiahne. Že škrIAbem.) steny. A kks, posledný mesiac som ani nevystúpila z krámového režimu a len sa cpem a zisťujem že gate sú mi nejaké tesnejšie (bože, asi sa rozplačem...a teraz už zasa predkrámový režim, takže si to žranie aspoň môžem oficiálne ospravedlniť...ale pre Kristove muky, ako budem vypadať???). A škrabanie stien...no veď nemusím vysvetľovať, to je tiež na marhu.

(Odsek, nová téma, ale len sa ďalej sťažujem tak žiadna panika.)
A ja nejsom schopná nič ušetriť! To by som musela pozastaviť to svoje kaviarenské povaľačstvo, ktoré v týchto chladných dňoch tiež nemá konca, lebo to čo je v lete zmrzlina (a teraz ma napadlo že som skoro vôbec nechodila na zmrzku tento rok...), je teraz reštika a kaviareň a krčma a bar, poprípade všetko naraz. Takže dneska som sa veľkopansky najedla u Číňanov (btw, my sme schopné vymôcť si menu aj mimo vyhradeného menu-času, hehe. A už nás poznajú...my máme Stammtisch v Číne, skaping!) a potom sme sa presunuli len asi o sto metrov ďalej na kávu (no jasné, nebudem zatloukat zatloukat zatloukat, dala som si aj koláč).
Aj v hentej kaviarni som už tento týždeň asi štvrtýkrát...no a to je ešte len streda. Za chvíľu si potykám s čašníčkou.

A plánovali sme. Naši odpáchnu na dovču, bude voľný bejvák, bude žúrka. Bude We are the 80´s party. Dáme legíny, veľké tričká, lacnú umelohmotnú  bižu, poprípade veľké ponožky, čelenky, natupírujeme vlasy...no chápete, pozrite si nejaké klipy. Na to sa už fakt teším. Plus sme plánovali dušičky, lebo duše sú naša tradícia. My vždy na duše ideme chlastať a nemohli sme si spomenúť, ako ich tento rok treba nazvať. Chápte to, prvé duše boli fenomenálne. Ja a Tris sme sa nechutne (ale fakt NECHUTNE) ožrali a strápnili pred asi milión ľuďmi. Hlavne pred Radkiným novým frajerom, ktorý je teraz právoplatný člen našeho babského spolku a snaží sa ho vyvažovať trochou testosterónu. Druhé duše (bože baby, zas som zabudla ktorý to bol rok...ejha, už hovorím ako pamätník) boli Dušičky rivajvl. Tretie sme sa so Chantal (ktorá si, mrcha, práve užíva v Kodani s loverom...ale néé, ja jej to prajem) namaľovali ako Alice Cooper (či druhé?) a boli to Dušičky kambek. Štvrté boli teda minulý rok (tak sa mi zdá) a boli to Dušičky Víderhólunk. A tento rok, pre veľký úspech znova, to budú Duše reunion. Zároveň sme spísali trojročnicu, teda ako nazveme tie ďalšie. Nepamätám si. Chacha. Tak budúci rok to budú Duše aprepande (pôvodne sa to píše neviem ako, ale je to po švédsky...mám takého švédskeho kamoša...no to je jedno). Tie potom som zabudla a tie tretie musia byť už konečne po slovensky - Dušičky repete.

Iná slávna tradícia (okrem zapíjania ústavy, to si prečítajte nižšie) je zapíjanie sedembolestnej panny Márie. Ľudovo tiež zvané "chlastanie na Máriu". Ehm. To je budúci týždeň a chystáme sa Máriu zapiť u nás, ak Boh dá (íha, aké ironické) a naši vysmahnú do preč.
A ja mám nemecký diár, takže som tam našla aj iné svátky, čo my nemáme, napríklad 3. novembra je Tag der deutschen Einheit. Nemali by sme to zapiť? Ja určite, šak som voláka germanistka.

Zajtra je zápis. Juchachá. Strávim niekoľko hodín na študijnom. Trikrát hurá organizácii na Pdf UK (neznie to trochu ako pedofili UK?)
Ozaj, mám jeden učiteľský vtip. Aký je rozdiel medzi učiteľom a pedofilom? Pedofil má deti rád!

Ježiši. práve som si všimla, že som v poslednom príspevku mala celkom hustý preklep. Namiesto "zbalili sme jebača" som napísala "zabili". No každopádne, nezabili. :D