Ooooh yeah, ooooh yeah

...sólo na bicích, posledný úder a gitara zabrnkala (ale nie melódiu bez chochmesu). Konec a ide nová pieseň. Ok, to je súčasný stav, púšťam si Zeppelin a pijem ohnivú vodu, ktorú mi sám otec rodiny nalial.
Mama má dole sešlost, nejaké kamošky, tak sme zase varili (už som sa etablovala ako osvedčená kuchárka, lebo sledujem blog o varení, vidíte ako málo stačí. Nosím stále nové recepty a skúšame všetko naostro, takže vlastne ani my, ani hostia nevieme ako by to malo vyzerať a chutiť ale zatiaľ sa nikto nesťažoval.)

Tato mi nalial whisky a tak si chlipkám, hovadsky na úrovni. V teplákoch. A rozmýšľam o živote a tak podobne, lebo pred chvíľou (no pred dobrou hodinou a pol) sa dole hovorilo o životnom postoji a že všetci stále hovoria ako sa majú nahovno a že potom sa fakt majú nahovno a že stačí si hovoriť, že nie je to také zlé (pre začiatok...možno pre pokročilých bude už aj "je mi super") a hneď je život iný. Veru neviem, či bude fakt život iný, ale celkový pocit rozhodne bude. Si myslím.

Ja som samoser a pôžitkársky hundroš, pičujem pre vlastné potešenie a zábavu. Na druhej strane sa vlastne nemám zle. Lebo mi nič nechýba. Chýba mi trochu akcie a preto čakám kedy skončím školu aby som mohla ujsť zo Slovenska, lebo sa nudím. Niektorí prudérni ľudia by určite povedali, že to preto sa nudím, lebo chcem všetko hneď a keď to dostanem tak už ma to prestane baviť a že rýchlym životným tempom vás ľahko môžu veci omrzieť a bohvie čo ešte by povedali, neviem, nie som prudérna a tak sa mi ťažko myslí ich spôsobom. Takým tým staropanensko-upjatým. Viete, nejde o to, či niekto naskutku je stará panna, ale o to, že niektorí žijú tým spôsobom života a proste celé to z nich vyžaruje a ešte sa aj tak nemožne obliekajú, že to celý staropanenský štýl len podčiarkne a zvýrazní. Blueeeh. Ale to není můj případ.

(Krátka pauzička, ktorú vy nemôžete postrehnúť, ale práve som dopila zvyšok svojej ohnivej vody a pôjdem si po ďalšiu, len čo dopíšem toto múdre pojednanie o...ehm, no to je jedno.)

Inak máte aj vy takú kapelu, ktorú keď počúvate, máte pocit, že na svete nemôže byť nič zlé? Neviem ten pocit opísať, ale ja to mám pri Led Zeppelin. (Inak fotrova obľúbená kapela.) Ja keď ich počúvam, mám pocit, že ak niekto dokázal zložiť niečo takéto, svet predsa len má zmysel a život tiež, už len preto aby ste to mohli počúvať. Vždy sa celkom uvoľním, myslím tak psychicky, a to aj keď len v buse v mp-drajke to počúvam a okolo prší a smrdia tam dôchodcovia ako mokré psy. A myslím na to, aké to muselo byť, vidieť ich za mlada (či zamlada? Ako sa to píše?) naživo a ako dokázali robiť takúto hudbu a cítim také zvláštne šťastie a ešte sa aj hovadsky teším, že nie som hluchá. Tuším by som bola radšej slepá. Aj keď je fakt ťažké rozhodnúť sa, o ktorý zmysel by bolo horšie prísť. Nechajme to, zatiaľ mi ani jedno nehrozí, i keď včera keď som rozpaľovala uhlík na fajku, vyletela mi do oka iskra (Chantal dala, že budem mať iskrivý pohľad) a fakt to bolelo.
No a teraz mi hrajú a ja sa teším a každý tón sa mi zdá dokonalý. Máte takú kapelu?

A keď človek počúva svoju kapelu a pije whisky, nemôže sa cítiť zle. To sú chvíle keď mám chuť len ležať a dívať sa do stropu. To nemôžem robiť moc často, z nedostatku času. Bohužiaľ. Niekedy to robievam cez skúškové, ale to nie je ono, lebo mám výčitky svedomia a to je blbé. Ja som svoje svedomie síce dokázala úspešne demotivovať (svojím celkovým životným štýlom), až zakrpatelo a zlenivelo, ale občas sa predsa len ozve. Ale len výnimočné prípady mu robia problémy, napríklad teda škola, aby som bola konkrétna a nie hmlistá a obšírna, ako keď som písala bakalárku. Mňach, keď si na to spomeniem, obchádza ma hrúza, lebo automaticky myslím na diplomovku. Fujha. A viete čo je horšie? Že potom už budem veľká a už nikdy nebudú žiadne študentské časy, žiadny blic cez nudnú prednášku, žiadne kaviarne cez pracovný čas, žiadne výlety v strede týždňa kam ma napadne...žiadne žúry v nedele a pondelky...

Ach, to mi bude fakt chýbať. Napriek tomu ako mi škola lezie na nervy, alebo ani ne tak škola, ako tá inštitúcia a to že sa nudím. Myslela som si, že stredná škola boli najlepšie roky môjho života, ale toto je tuším ešte lepšie. A to som si strednú fakt užívala. Nikdy som to nepreháňala s učením, jedine matika mi robila problémy, lebo tam sa nedalo podvádzať. Inak som všetko vykryla. Nejak. Vždy.
Vidíte, čo zo mňa vyrástlo? Že "tam sa nedalo podvádzať" a ani som sa nad tou vetou nezamyslela. Teda zamyslela, ale nie natoľko aby som ju vymazala, že preboha, to sa nepatrí. (Ale v mojom prípade je to už jedno, všakže...peklo mám isté haha a to je dobre, lebo ja som letný typ - víme, kto dával pozor tak si pamätá - a mám rada teplo.)
Dzeci moje, idzem si ja asi ešte pre whisky.