Klub sráčov a iné večierkové dobrôtky

Dnešný deň trávim v nečinnosti, len ne v takej uvoľnenej, lebo ešte mám vo štvrtok poslednú skúšku, tú najhoršiu, s náladovou tetou. Vóbec, ale vóbec sa mi nechce. STRAŠNE sa mi nechce. Je to literatúra 20. storočia a to ma nebaví, ani jednu knihu som neprečítala (ja viem, to ma zrovna nectí, ale nebol čas a mňa hentie spoločenské romány vytáčajú, lebo všetci hrdinovia sú idioti alebo nejakým spôsobom jebnutí...už si len vezmime toho trtka z Plechového bubienku (od Grassa), čo sa ako trojročný rozhodol že nikdy nezostárne (so mnou nikdy nezostááárneš, so mnou nikdy nezostááááárneš, so mno-o-ou nezostáááááááááááááááááááárneš, úúúúa...tak nejak) a zaobstaral si na to plechový bubienok (???) a potom sa po rokoch rozhodol že predsalen zostarne, tak zostarol...prosím vás...to mám čítať? Ne diky, stačí mi toto základné info.

Grass napísal ešte aj nejakú knihu (Katz und Maus), v ktorej hlavný hrdina bol nedobrovoľný outsider (lebo ten plechový kokot bol dobrovoľný, všimnite si ten rozdiel), lebo bol fyzicky abnormálny - mal priveľký ohryzok. Ešte raz  - ????? To myslel smrteľne vážne???

Plus sa to tam hemží všelijakými ospravedlňujúcimi sa dielami, chápete Nemci a židia... (keď si píšem poznámky, nikdy neviem, s akým Ž mám písať Židia/židia...lebo Nemci chceli vyhubiť asi oboje, či? Hm, no to je jedno. Aj keď asi s veľkým. Och, v nemčine je to oveľa jednoduchšie, tam sa proste všetky podstatné mená píšu s veľkým písmenom a je po probléme.)
A to ma tiež nebaví, lebo koho by to aj bavilo, furt dookola...skôr ma zaujíma tá história, ale príbehy? Ne diky. Okrem toho je to nuda a okrem toho sa mi zdá nudná celá židovská kultúra (tak a teraz ma ukameňujte). Bola som raz v takom ich múzeu (svinsky drahé, ale niekto nám to zaplatil, lebo to bolo zo školy) v Berlíne a skoro som tam skapala. Od nudy teda.
A kde som to...?

Jáj, akože sa mi nechce, svinsky nechce. A tá skúška je až vo štvrtok, to znamená, že sa musím učiť až do štvrtka. Plus mám predkrámie a viete čo to znamená? Žerem jak nezřízená, všetko čo mi príde pod ruku a furt mám chuť na sladké a potom zas na slané, človek by povedal že som asi tehotná (to brucho tomu už čochvíľa bude nasvedčovať), ale nie nie....v poslednej dobe sa veru nič také neudialo, čo by spôsobilo tehotenstvo (ehm...aha, vlastne hej...no, ale to už bolo hovadsky dávno, pred asi dvoma týždňami a okrem toho keď ste na mol, tak sa to neráta, lebo si to neužijete) (ale mohla som ja na to takto zabudnúť?) (prisámpiču si začnem robiť taký súkromný zoznam aj s menami, lebo už strácam prehľad) (hanba mi, viem).

Moja hnusná alergia nezmizla a strašne to svrbí a zajtra musím ísť voľky-nevoľky k dokyne...mój ty kokot, na to nemám čas, musím sa učiť (zajtra sa musím, keď som teraz tu, chápete).
A inak, práve som zapla fejs a vidím že môj krpatý bratranec (malý, šak bol ešte doteraz furt malé decko!!!), čo bude mať za mesiac 15 sa pridal do skupín Mama je len jedna a preto ju nadovšetko milujem a Skupina pro nadržené teenagery.
Nuž, neviem ako to vhodne okomentovať, ale napadá ma k tomu jedna hláška z toho sprostého filmu Klub sráčov, ktorý sme boli nútení sledovať v Poľsku v buse (veď viete, polovodičova pomsta). Neviem či ste to videli, ale tam sú dvaja strašne drbnutí puberťáci, ktorí sa hrajú na DJ-ov a ich pesnička (či ako sa tomu hovorí...ten mix) znie: "Ja bych šukal, až bych pukal!" A toto furt dokola a ten druhý do toho rytmicky vykrikuje "Kozy! Kozy!"
Jeeej, našla som to na youtube, tak si to môžte pozreť. Nebojte, má to len 51 sekúnd...aj to je asi moc, ale podstatná časť je hneď na začiatku.

Som abstinent aj keď nemusím

Jedna z hymien exkurzie a bohapusté klamstvo. Učím sa štylistiku...teda učila som sa doteraz, ale potom som si otvorila pívo (absťák z Poľska, málokedy mám takú akútnu chuť zrovna na pivo) a teraz som mierne pripitá a neche sa mi  nič, iba hybernovať. Viete čo? Dnešná skúška bola eňo-ňuňo. (Píše sa to tak?) (Jebáááááť.)
Pali dal taký test že dovidenia, bol strašne ľahký. Teda, keby ste si to aspoň dvakrát prečítali, máte s prehľadom áčko, ale ja len raz a preto som to akurát tak asi len prešla. A bolo 15 otázok a on zahlásil, že minimálne šesť treba mať na éčko. No neni tento Pali popiči? Šak taká stupnica už ani na základke neni...asi ho milujem. Ale len tak platonicky-univerzitne, chápete. (Bože, to robí to pivo, inak by som to ani v päte nemala, takéto písať.)

Sedel tam a keď sme si radili, tak len tak zazrel, aby sme prestali, ale inak pohoda jahoda. Nezabudol veru na tie prechlastané noci. (Už som sa aj chystala mu ísť povedať, že prečo taká atraktívna žena ako ja nedostane áčko...)
Potom som šla domov, pre zmenu som nezmokla jak zmok (včera...cez ten najväčší lejak, aj gaťky som mala mokré a veru od vzrušenia to nebolo).
A teraz predstieram učenie, ale hovorím, že po tom pive už ani predstierať neviem... Ejha.

Dnes sme sa na skúške zišli ako rodinka, aspoň väčšia časť z nás bola v Poľsku a len sme riešili a kecali a všeobecne to bolo také iné, ako predtým a strašne milé. Všetci sme teraz veľkí kamaráti. Lajkujem!
Bol tam aj Supermário, ale on na exkurzii nebol. Nebol, lebo je príliš fajnový na osemhodinovú cestu autobusom a celodenné šlapanie po meste, on je proste pozér a musí furt vypadať super a po ôsmych hodinách na slnku proste super nevypadáte, to je jasné.
No a on tam volačo ondil, lebo my sme sa bavili, ako sa nedalo učiť, keď sme si museli fotky na FB kukať a tak a on zatrepal že - celkovo nechápem ten element fotenia (no fakt, fakt povedal že element...pozér jeden, musí byť vkuse kurevsky erudovaný), keď sú všetci oblečení...
(DEBIL!)

Sedel za mnou a hneď sa ma začal vypytovať - Lucinka, ty ako sa máš vlastne? (Akože kedy my sme pokročili do štádia, že on ma volá Lucinka?? Chachachaaaa...skoro som zemrela.)
Ja hovorím že úplne najlepšie. Lebo je to pravda.
Potom sa ešte chvíľu riešilo, že čo ja a Whiskey, samozrejme Mário sa tváril že nič a potom povedal - Inak ty ideš na Novarock? (Btw, my už sme s ao tom bavili asi stokrát, takže to vie.)
A ja že jasné. A on že, no lebo ja mám jeden voľný pas do bekstejdža (odkiaľ to vlastne má???) a neviem koho by som vzal...
Chápete???!!!
Hovorím - samozrejme mňa, dúfam že nepochybuješ.
On - ale šak ty sa tam aj tak dostaneš...
(Och bodajby.)
A potom sa mi zadíval do očí a hovorí - ty máš takú zvláštnu farbu očí, to som si nikdy predtým nevšimol...
Ja: No to asi preto, že sa mi nikdy nepozeráš do očí.
On: No...musím priznať, že to je pravda...
Chacha. Mám farebné čočky, víme? Aj som mu to povedala potom, ale stále bol fascinovaný. A viete čo? Pri jeho hlbokom pohľade do očí som už nič nepociťovala. Skvelé, či?

Och ozaj...na fejsi si ma pridal ten poľský profesor. Ten, ktorý keď sa na mňa pozrel, povzdychol si, aké krásne devy sú Slovenky. OMFJ, práve mi píše na FB chate! Skaping!!!

Edit

Nesere sa s tým:
A ja zobacit veleme raz vase krasne sylvetky., Jakby ubylo 15 lat:)
Buia-tvar, po anglicine face, super perfektni nohy...nebo tez dobre duse:)

No colors anymore I want them to turn black

Spíčený deň, spíčený pondelok, spíčený týždeň.
Skúška dnes nebola, lebo NAČO. Zmrdi boli na hodine len dvaja lebo ostatní sa na to vyjebali, ale nech, aj tak mi idú na nervy a už len keď si na nich spomeniem, tak sa naserem, ale dneska som dúfala že sa na nich vyziapem a tí dvaja poslúchali tak som nemohla. Neviem sa dočkať konca školského roka, neznášam deti a tých šesť tyranov by som zavesila za gule do prievanu.

Je hrozne teplo a ja som jak veľryba a nemám si čo obliecť, lebo vo všetkom vyzerám nechutne. Mám sto chutí zaliezť do zemského jadra a tam zostať a už nikdy nevyliezť. Za chvíľu budem ešte aj zachrípnutá, lebo celý deň pičujem jak chorá vrana.

AIS vyjebaný mi tiež nefunguje, alebo aspoň funguje podľa vlastných pravidiel a ak neni nič s AISom tak potom sú jebnutí vyučujúci. Ale móže vám ukazovať 16 termínov a keď to rozkliknete tak iba štyri? Zjavne hej. Plus chuťovky ako posledný termín 7.6. čo je síce pekné, ale pri 16 skúškach neexistuje skončiť 7., keď 2.-5. ste ešte na exkurzii. Čo im jebe? Načisto.

Bez dnešnej skúšky ich mám tento týždeň ešte aj tak štyri. Neviem sa dočkať.
A ten kokot vydrbaný skurvený spíčený, čo ho neznášam už odkedy sa dotrtkal na našu hnilú školu, dal až dva termíny. Teraz sa podržte že akým spôsobom - po dva dni za sebou. Je on pičus, alebo áno? Mám na učenie asi dva dni. Nehovorím o tom že ma nič nemotivuje aby som sa snažila skončiť s dobrým priemerom. Ale oni ešte aj to dokážu minimalizovať. Je úspech, keď nejaké poznámky vôbec dočítam, kým na tú skúšku idem. A mám to v piči. Môžu mi fúkať práškový cukor do riti, alebo ma vydrbať zo školy, ale ja sa na takejto skurvenej škole snažiť nebudem.

Šťastie je, že človek ma ludi okolo seba o ktorych sa moze opriet kedykolvek

17 hours ago . Like . Comment
Nejaký T.D. : niekedy staci aj operadlo :)
Autorka statusu: si zabil :)

Mám chuť tam tiež napísať niečo podobné, napríklad - ste obaja zabili. Aha, a ešte smajlík. :) Takýto.
Vlastne by som to mohla vyriešiť naraz, keby som do svojho vlastného statusu napísala Vsetci ste zabili :). Lebo to neviem ani spočítať, koľko podobných žvástov si človek prečíta, keď prezerá, čo nové na FB. Hej...veď sa môžem aj odhlásiť - ale kde by som sa potom dozvedala nové informácie? Myslím tým školského charakteru. A kde by som potom špehovala bývalých? Bývalých bývalých, bývalých spolužiakov, bývalých kamarátov, súčasných spolužiakov, súčasných známych a kadečo, čo mám pripojené na tomto fenoméne doby. Takže zákonite tu a tam (ach, keby to bolo len tu a tam, tak o tom vôbec nepíšem, viete...ale táto slečna, btw spolužiačka zo SŠ má takéto statusy vkuse!) si musím prečítať podobné chujády. Aj keď ona sa skôr zameriava na svoj športový program dňa - kedy, ako, na ako dlho a s kým pôjde do plavárne. Vždy so smajlíkom-debilíkom. Ja ten typ smajla ani vidieť nemôžem, lebo už sa mi v hlave vybaví "tak dneska na plaváreň :)".
Uáááááááááááááááááááááááá. Humus. Když je člověku dvacet, chce se mu ze všeho zvracet. To je moje heslo.


A inak - dnes som mala úplne hnusné ráno (ale preboha, PMS!) a potom som 5 (slovom päť, naozaj, nevymýšľam si) hodín strávila v škole čakaním na skúšku. Mám zatiaľ tri áčka (cha, aspoň dačo), bez námahy, nejaké nezapísané (si myslím že tiež áčka, iné nepripúšťam) a jedno neviem, ale to vyzerá dosť biedne, hádam to nebudem musieť opakovať...ako jediná z ročníku. Bolo by pritom stačilo tú knihu aspoň poriadne prečítať a nie selektívnym štýlom, že len vyznačené vety. 
A keď som to počítala, zostáva mi už iba 11 skúšok, pohoda-jahoda (aj keď tri z toho sú brutality). Celkom dobré, na to že oficiálne skúškové začína v pondelok. 

Jáááj a Daša mi dnes oznámila, že vraj ideme v auguste do Nemeckááááá!!!! To sa mi páči, toto lajkujem, keď mi takto plány vychádzajú. Budem tam tri týždne ploty natierať a záhony okopávať a po večeroch sa ožierať s ľuďmi rôznych národností. To bude multikultúrna výchova v praxi. Heh. A ešte dačo - bude tam asi 80 ľudí...chápete? Chápete? Koľko z toho by mohlo byť chlapov? Haaaaaaaaaaaaaaa.

http://www.eurocamp-agsa.eu/eurocamp/info/infoeurocamp.html

Máj, skúšok čas

Neviem čo sa deje bloggeru, že maže príspevky, ale vidím, že ne len moje...nuž, opakovať sa mi to nechce, aj tak to nebolo nič významné. Ale už by s tým mohol prestať.
Máj by bol v pohode mesiac, keby nezačínali skúšky, ale aj tak ho mám rada a jún milujem (som sa vtedy narodila, to nemôže byť zlý mesiac!) narozdiel od januára. Január je hnusný, nech sa naňho pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, lebo a) je skúškové a b) je zima a tma a viete, že to ešte potrvá kurevsky dlho, kým skončí zima.

Ale máj a jún...to je teplo, pekne, slnko, zmrzlina (a depka keď sa vidím v zrkadle a už to nemám čím zakryť, jedine že by som sa dobrovoľne upiekla - ale to je také vedľajšie) a leto. A tie skúšky tak niekde v pozadí, tie sa proste nejak spravia. (Ach...pripomeňte mi to, keď budem nerváčiť a nariekať nad literatúrou II.)
A aby SA nejak spravili, začnem hneď budúci týždeň, hneď troma a pokračujem v tomto tempe až do konca mája, aby som chujoviny mala z krku a tie ťažké spravím v júni...alebo tak. Lebo ešte medzitým idem na exkurziu do Poľska, inak, ideme v noci, ak vás to zaujíma, ušetrí sa 10 euro a nevyspíme sa, o 6 vylezeme v Neviemkde a môžme sa plahočiť celý deň. Ale nevadíííí. Ja nejsom taká fajnovka, my sme onehdy jazdili na juh Talianska vo Fabii (aj na sever, vo Felicii) bez klimatizácie, to vám bylo něco. (My so Šantalou sme spievali "Na tej našej vr- a vr- a vrbe, tam sa dobre dr- a dr- a drží za konáre...", určite to poznáte z detských čias, to je taká autobusová, keď sa šlo do ŠvP, hehe.)
A potom je Novarock, takže budem mať v strede skúškového dovolenku a preto ho asi potiahnem až do vysokých júnových čísel, nie ako po prvé dva roky, keď som skončila 6. a 8. júna. Ach to boli časy. Ale šak, to sa znesie.

Aha a ešte ten fašistický dotazník. Môj foter na to pičuje už dlho, ale dnes keď som si ho prečítala, tak musím pičovať s ním. Prečo štatistický úrad zaujíma, ako dlho idem do práce a akým dopravným prostriedkom??? Navyše v ponuke neni bicykel. No, ja som to chcela pôvodne pokaziť v štýle "Pracujem ako .... ako ďas" (aj keď...neni to anonymné, tak neviem či by pre ma nedošli drábi), ale keď vidím aké to je dlhé, nechce sa mi ani to. Koľká škoda pre štatistický úrad...vyhodené peniaze. Môžem do toho baliť použité vložky napríklad, aby som to nemusela vyhodiť. To je celkom dobrý účel.

Btw, blogger aj tak nejak čudne blbne...prečo mi prehadzuje články???

Neotravujte fakultných pracovníkov so svojimi problémami

To nám povedali na erazmáckom stretnutí. Aj som si to zapísala. Viete, naša uni pre vás urobí všetko, idú do roztrhania a fakticky sa snažia. (A teraz pravdu.)
Včera som myslela, že ma porazí.
Dokvitli sme za tetou z nemeckej katedry, že reku ideme vyriešiť taký problémik s naším erasmom. A samé jobovky.
Ani neviem, ako to mám povedať bez nadávania. Jednoducho, naša úžasná škola nemá zmluvu na magisterské štúdium s univerzitou v Luxemburgu. Znamená to, že "je to v procese vybavovania a dúfam že vám do konca týždňa budem vedieť dať pozitívnu odpoveď".
Rozumiete. To sa môže staž len u nás. Vedela som že mám pravdu, keď som vyhlásila, že naša škola je prijebaná rovnako ako tento štát.

Keď sa to nepodarí vybaviť, pôjdeme do prdele a ne do zámku a jedine a len preto, že ten kokot čo podpisoval zmulvy zabudol zaškrtnúť políčko master...takže máme len zmluvu pre bachelor.
Včera som bola tak unavená, že keď nám to oznámila, nezmohla som sa na nijakú reakciu, ani vnútornú, ani nijakú. Myslela som že tam skameniem u nej v kancli.
Večer mi to došlo poriadne a dneska už som v stave trieskať vecami, kopať do dverí a rozbíjať okná.
Nasrať do ruky a nepustiť k vode, nech do rána zdochnú a nech tá škola zhorí do tla. Ako môže niekto urobiť tak spíčenú chybu, že nezaškrtnúť políčko, preboba???!!!!
Že keď sa to nepodarí, tak nemôžeme ísť nikam. Včera sa ma ešte jeden spolužiak snažil povzbudiť, že ak to je osud, tak možno ma šťastie nečaká tam, ale tu, ale mala som chuť s ním zatriasť a zarevať, že na Slovensku nečaká šťastie NIKOHO kto tu zhnije a že to neni fér...no, ovládla som sa. Ale teraz už nemusím.

DO PIČE AJ SO SKURVENOU UNIVERZITOU KOMENSKÉHO!!!!!!!!!!!!!

PPČ

PP ako PowerPoint. A je to prosím pekne kríženie (týmto slovenským prekladom som si neni celkom istá, každopádne v nemčine je to tak) slov, lebo ppč znamená...veď viete.
A ja sa chcem pochváliť (aj keď Chantal tvrdí, že sa nemám čím a možno fakt ne), že včera som vyrobila svoju prvú powerpointovú prezentáciu. Hej, ako 23-ročná, v 21. storočí, počítač máme doma od mojich 13 (14?) rokov.
Nevadí. Nikdy som na to predtým nemala dôvod (a chcela by som vidieť vás ako bezdôvodne vyrábate prezentácie), preto až teraz. A som na ňu hrdá, aj keď niektoré veci by som ešte zlepšila, keby som vedela ako. Ale neviem.
Tak tak. Je krásna. O Gagarinovi. A iných. A vedeli ste, že Lajka mala obiehať okolo Zeme niekoľko dní a potom jej mali odstaviť dávku kyslíka, lebo nevedeli ako ju dostať dole? Každopádne, z toho tepla a stresu ju jeblo už po pár hodinách. A Sovieti to priznali až v roku 2002. Chuderka.

Deň bez konca

To je pre mňa každý štvrtok. No len sa nebojte, nejdem vás zasa nudiť zabávať detailným opisom jedného dňa Wicked Lady, to si prečítajte niekde nižšie.
Dnes aspoň chalanko z Pétržky zrušil doučko, a tak som tu a nemusím sa tam trepať. Samozrejme to aj zaplatí, lebo moja kapitalistická časť osobnosti si to tak výhodne zariadila. A on to často ruší a vždy platí - hotové požehnanie.

Dnes som sa cítila o dosť lepšie než včera (aj keď posledná prednáška bola kultiváciou nudy, ale to on je vždy taký a ešte nás trestá tým, že dáva body za účasť, čiže pre ľudí ako som ja - t.j. takých čo sa im nechce veľa učiť - sa oplatí nazbierať aspoň tie), priam ako znovuzrodená. Ešte stále sa všetci bavili o katedrálke, bola to fakticky podarená akcia, okrem toho sa ma všetci pýtali či som bola ok a ako som došla domov. Kks, keď vám je TROŠKU zle, každý si to všimne.
Dokonca som stretla Pána Šukača dnes na chodbe a už sa na mňa zďaleka usmieval (ja si samozrejme nepamätám, čo som mu navykladala v utorok) a zatiahol "Wickeeed...! Tak čo, žiješ?" (No, samozrejme že nepovedal Wicked, ale chápete, šak nejste blbí, či ste?)

Potom sa ma (ale už asi tak štvrtýkrát) pýtal, čo je za predmet tá diagnostika a či je tam ešte miesto (tak ten predmet je povinný a on už aj tak predlžuje, čiže predpokladám že si ho zrejme zapíše) a či ja tam chodím.
A tie dva predmety z dejáku, kde bol zapísaný aj so mnou, tak tam sa ešte neukázal a ja potajme dúfam že tam chodiť nebude, lebo sú dosť zaujímavé (aj keď ostatní sa pri názvoch "Vznik, vývoj a zánik sovietskeho bloku" a "Národná otázka v dejinách Balkánu" tvária dosť čudne) a ja by som sa potom nemohla sústrediť. Teda mohla, ale ne na Balkán. A to samozrejme nikto nechce.

Učitelka, ale naprosto nepoučitelná

Taká katedrálka je dobrá vec, lebo sa stretnete s toľkými spolužiakmi naraz že je to až priveľa. Možno. Ale bola sranda. Len som sa zliala ako mužik a elegantne ako dáma som ošablila celý hajzel. Nuž...stáva sa.
Aspoň sa mi podarilo nestrápniť pred nejakým profákom (najhorší možný scenár...), takže som pokojná.
A inak? Bolo tam celé moje panoptikum. Došla som až o deviatej, takže ma privítali búrlivé ovácie prítomných (cítila som sa ako hviezda). V prvom rade (samozrejme) som si všimla Pána Super Šukám. Napriek tomu, že celý Machnáč sa hemžil miliardou dejepisárov, všimla som si ho ako prvého.
Prvú polku večera som ho ostentatívne ignorovala. (Druhú polku sa mi to už nedarilo ani za mak, ale o tom teraz radšej nie...)

Hneď si ku mne sadol Morrison, moja platonická láska z druhého či ktorého ročníka. Vyzerá ako Morrison, pochopiteľne. Vtedy, keď som ho šialene chcela (asi dva mesiace to trvalo a k ničomu nedošlo), sa rozhodne netváril tak družne, ani sa nám pod stolom nedotýkali kolená a podobné záležitosti. Ale teraz už ho nechcem, takže som sa v duchu zasmiala (takto: haha, irónia) a celkom som sa bavila. Sranda musí byť. Keď som v priebehu hodiny dobehla spolužiakov (stavom opitosti), už som si aj zatancovala (aj keď nie na Vyjebanú zlatokopku, to som prenechala pánom docentom).
No a keby mi potom nedošlo tak šialene zle (prišlo to tak náhle...musela som doslova vyletieť od stola, ostatní sa asi čudovali) zostala by som aj dlhšie. Možno. Na druhej strane, aj tak už sa to tam pomaly rozpúšťalo...

Ale dnešné ráno bolo extrémne kruté. Želala som si umrieť.

OMG záviďte!

Akože tuto sa učiť...to sa vám už normálne aj začne chceť!

Ty jsou, co?

Pozerám, že sa tu rozmohlo nostalgické spomínanie na minulosť, citovanie starých filmov a som nadšená, šťastná prešťastná (a to je vlastne tiež citát...no, síce z Multimilionára, to je taký Rytmusov počin z oných čias, ale aj tak).
A tiež pozerám, že Triss vás stihla informovať o mojom Erasme skôr než ja. Heh. No, teda tak sme my, moja Marína, ako tie kamene...idem do Luxemburgu!!!
Vôbec som nechcela, môj sen bol Kolín, ale viete, nebudete predsa ohŕňať nos nad Luxemburgom, že.

Vlastne je to možno aj lepšie, lebo kedy inokedy by som sa tam dostala? A už som si pozrela stránku univerzity (mrte je tam toho po francúzsky...do fucka) a škola je v budove bývalého zámku!!! A pred budovou je krásna fontánka. Tam si môžem počas posledných teplých jesenných dní sadnúť a zežrať svoju doma urobenú desiatu (chlieb s maslom ako mávali chudobné dievočky), lebo tam je draho. (Tak mne je drahý aj NÁŠ školský bufet...). (Tá naša PdF sídli v budove nejakého internátu evanjelického lýcea, či kerého svatého...tak len pre porovnanie.)
A drahý tato mi hneď vygooglil mapy a povedal - pozri v akej budeš krásnej zeleni!
Btw, každý člen rodiny to prijal vlastným štýlom...a potom že stereotypy sú pičovina. Drahá matka hneď po gratulácii pripomenula, že mám začať šetriť, tato bol od radosti bez slov (on najradšej googli mapy, je to zlaté =) a Chantal híkala ako námorník vlastne kôň že Luxemburg! Luxemburg!!
A babka povedala - treba sa zoznámiť s novými ľuďmi a nájsť si nejakých kamarátov. No ani sa nejdem pýtať akých mala na mysli. Moja babka je trochu nekonvenčná. Ona napríklad môjmu bratrancovi raz povedala (keď sme u nej ako decká boli na prázdninách a mali sme asi tak 10 rokov) - sadni si, nech ti nevisí.
A mňa učila neslušné básničky. Tak veru. Taká sme my rodina. Druhej babke callnem zajtra.
A tuším si fakt musím na fejsi pridať aplikáciu Learn french online - one word every day.

Dnes mi niekto v škole hovoril, že vraj v Luxembursku je daňový raj. No neviem, či je to pravda, ale ja zarábam tak málo, že mám daňový raj aj tu. Haha.

Jeden deň Wicked Lady

Dnes som mala šesť prednášok, čo v praxi znamená prísť do školy o 8:30 (no dobre, o deviatej, lebo nie som nikdy schopná dojsť včas) a odísť z nej o 17:30.
S jednou voľnou hodinou po ôsmich odsedených, ani sa to nedá nazvať obednou prestávkou, lebo je to poobede, ďaleko po obede.

Ale nevadí, popojedem. Dnes som sa nalietala, aspoň v prvej polovici dňa. To máte tak, keď meškáte, musíte sa ponáhľať (no až tak zas ne, lebo radšej dojdem neskoro, než spotená a zadýchaná, v mojom prípade totiž meškanie zvyčajne presahuje 10 minút a zastávam názor, že je jedno, či meškáte 15 alebo 30 minút...už tak je to veľa. Preto nakráčam do triedy dôstojne.) (Ale hovno, aj tak bežkám po schodoch vždy a cestou sa vyzliekam, rozopínam a potím jak prasa - zmena teplôt - a jednou rukou vypínam mp3-ku, potom sa dorútim do triedy a zahuhlem pardón, dobré ráno, alebo niekedy aj nič a prášim do zadných radov. Cestou očami zdravím spolužiakov a rozdávam úsmevy.) (Potom sa ešte - hlavne v zime - asi 10 minút vyzliekam, hniezdim, vypínam zvonenie a hľadám vhodnú polohu na tvrdej stoličke.)
(Potom sa začnem baviť s ostatnými, väčšinou začínam vetou "Čau, o čom je reč...?")

A kde sme to...? Zasa som odbočila od témy. No tak som najprv dofučala na Politické procesy v ČSR a tam som lelkovala (vlastne som lelkovala celý deň, lebo som nemala so sebou nijaké papiere, tak som si nemohla písať poznámky...zakladač so sebou v prvý semestrový týždeň zásadne nenosím), ale henten chlapík je aspoň zaujímavý.
Potom som mala seminár k didaktike dejepisu, kde nás je mrte málo (ach...už vidím ako sa budem museť zapojiť do diskusie aspoň niekoľkokrát za hodinu...bŕŕŕŕŕ...), ale našťastie som tam dlho nezostávala. Akosi sa stalo, že teta mi nezapísala predmet do AIS-u, tak som jej dala podpísať také oné, potvrdenie a bežkala s tým na študijné.

Cestou som sa zastavila na M107-ke, kde mali niektorí vyvolení metódy, či metodológiu či ako sa tá pičovina volá. Ten predmet je VUZ (akože všeobecný učiteľský základ...pedagogické chujoviny, ktoré majú povinné všetci bez rozdielu rasy a je to takmer vždy nuda a je tam nával, takže je o hubu dostať sa tam...). Presne ako sa dalo čakať (v zimnom ho neotvárali), bolo tam asi trilión ľudí, celých nedočkavých. Vlézla som dnu, aby som jej povedala, že ja chcem dojsť o13:30, nech s tým počíta (ona že dobre, dojdite...).

Keď som vošla do triedy, hádajte, koho som medzi triliónom ľudí uvidela ako prvého. Presne. Stál tam (práve ma napadlo "stál tam on a možno chcel byť mojím snom" a moje spolužiačky to v štvrtej triede ZŠ prerobili na "stál tam on so svojím veľkým schneemannom" proste srandy kopec), celý v čiernom, jebač jak sviňa a usmieval sa na mňa tým svojím namotávačským pohľadom. Kývla som mu na pozdrav a zas prášila preč. A ešte som si hovorila chacha, dneska dobre vyzeráma  ešte som aj namaľovaná, aspoň že to.

Bežala som na študijné - prosím pekne, cestovala etelinkou, lebo naša škola je rozlezená po meste jak rakovina - tam som si nechala zapísať predmet, vytlačiť nejaké pičoviny a mohla som ísť naspäť.
Cestou som počúvala Die Ärzte a oni majú super texty, tak som sa musela furt usmievať. Napriek mrholeniu a sychravu (sychravo som povýšila na podstatné meno, keď je teraz furt takto...).
Došla som spať a zaparkovala v bufete (môj luxusný obed pozostával z jednej predraženej bagety, v ktorej bolo všetkého málo, akurát masla tam bolo príliš...bleh), ale pani Bé (terminologický aparát používaný ešte na strednej - skratka pre pani bufeťáčku) šla na obed (do jedálne...som trdlo že ma to nenapadlo skôr než som si kúpila tú hnusnú bagetu), tak nás vykopla. Vytrepali sme sa na prvé poschodie a zistili, že naša prednáška je na prízemí, ale keď už sme tam boli, zostali sme tam chvíľu sedieť.
A zasa. On išiel po schodoch, kráčal si ako poloboh (som si istá, že by nesúhlasil s takým označením, lebo sa asi považuje minimálne za boha...to polo by nezodpovedalo veľkosti jeho...EGA) a znova mi venoval svoj zvodný úsmev (omg, na moju hanbu musím povedať, že fakticky zvodný, na sekundu som až zabudla že je to kokot, to preto, že u mňa zakrnel zmysel pre morálku).
Keď mi bol už chrbtom, vážne som sa zaksichtila, takže baby vyprskli do smiechu.

Neviem či vás nudiť opisom ostatných prednášok, ale hádam aj áno.
Literatúra bola ako vždy, teta rozprávala veľa a od veci ale jednu múdru vec povedala - že tento semester tu bude veľa utrpenia (samozrejme myslela obsah kníh, ale my vieme svoje).
Potom som sa dopravila na tú metodológiu, ktorá bola v ešte menšej miestnosti než tá doobeda a bolo tam asi rovnako veľa ľudí. Na starú pannu sme museli čakať asi tak 40 minút (kokóóós...a vraj má dieťa, ale to nič nemení na jej výzore starej panny, stále na tom trvám) aby nám oznámila "Nejako sa dohodnite, miestnosť máme malú a všetci tu zostať nemôžu."
Milujem tento ich prístup, že nejako sa dohodnite. Viete si predstaviť dohadovanie s 50-timi študentami, ktorých ani nepoznáte...
Oznámila som, že prídem budúci rok v zime a odplichtila som sa...našťastie je vždy v zálohe ešte iný predmet (keďže nám sa vkuse všetko prekrýva...aspoň nejakú výhodu to má). Budem chodiť s Dašou na religionistiku.
Kým sme tam čakali, začala som jej hovoriť o chalanovi. A ona že hej, všimla si ho v triede, vraj hrozný jebač. Ona ešte totiž nevedela celú story. Keď som jej dopovedala koniec príbehu, považovala ho za kkta. Veď tak to je.
Ale dnešný deň bol ako nejaký fantóm...

Máte pocit, že tento deň je nekonečný? To aj ja. Religionistika nie je posledný bod programu.
Po nej (ale nebojte, už sme vo finále) nasledujú dejiny niečoho (nie som si istá ani obdobím...ale myslím že ide o strednú Európu a nejaký novovek, či čo, proste jebte na to, celý čas som si aj tak čítala Posledný kabriolet...nie, nie je to povinné čítanie, to pre radosť).
Najprv som sa zamotala na katedru dejepisu, že či sa nestači len zapísať a vypadnúť, ako to u rozumných vyučujúcich na prvej prednáške chodí. (Ale ne, tento nudný patrón prednášal predčítaval a pri tom robil asi 5-minútové pauzy...na skapanie.)
Na katedre som stretla dve spolužiačky a tam sme vykecávali. Sedeli sme na takej lavičke oproti nástenke a tak som sa začítala do papierov. Visia tam zoznamy prednášok na ktoré sa môžte zapísať (veď viete, nástenkový systém u nás fičí, aj napriek tomu, že už dva roky univerzita funguje na AIS-e. Ale staré dobré zvyky netreba meniť, hlavne to nečakajte u historikov, tí ľpia na starých obyčajoch) a tak som kukala na stredajšie poobedia s Pannou Máriou (Sovietsky blok a Balkán, pohoda-jahoda, neviem sa dočkať kedy tá ježibaba začne na nás hulákať to svoje "Pani kolegynka!!!!"), že kto je tam zapísaný.
No, už to asi viete skôr, než sa vymáčknem. Chalan. Jeho meno tesne pod mojím, úha, aká blízkosť. Bože dobrotivý...štyri hodiny na prednáške kde je vás sedem dokopy...žúžo.

What love it brings

Asi sa nebudem vedieť zaradiť do pracovného procesu, keď dokončím štúdium. Jedine že sa zamestnám v holubníku, lebo na to som zvyknutá. Ale ako vydržím niekde, kde bude dobrá organizácia a všetko začne včas? (Ja nedokážem nikam dojsť včas...povolanie učky asi nie je pre mňa stvorené.)
Každopádne, dnes som z holubníku uletela, lebo sa nič poriadne nekonalo a konať sa bude možno až o tretej ale to mňa už tam nikto neuvidí, nebudem sa na päť minút trepať niekam aby som sa zapísala na zdrap. Hej, u nás fungujú papiere a nástenky...veď viete. No ale vzhľadom na to, ako to tam funguje, nikomu nebudem chýbať a už vôbec nie prednášajúcej, takže detaily až zajtra, pánové a dneska idem s Triss na pracovný obed. Och, ako dlho sme už neboli na pracovnom obede!!! Započali sme túto tradíciu hneď v prvom ročníku výšky a odvtedy už nikto nemal čas a hlavne mal každý iný rozvrh.

Ešte ku včerajšku - to neni zlý sviatok, tento Valenta, dostala som Raffaello (od mamy, samozrejme), ktoré milujem a dokonca som dostala aj kvetinku, a to som nečakala. Od mojich manželov, jeden červený tulipán. (Náhoda, ja milujem tulipány, to sú moje obľúbené kvety...ale ja kvety moc nepijem nedostávam, takže sa poteším hocijakým.)

A ešte volačo. Na fejsi mi vyskočilo že event invitation, tak som sa šla pozreť, čo zas. Predstavte si tú drzosť, poslal mi ju chalan-hajzel. (Ide o voláky koncert neviem kde...chápete toto???)

Noci dlouhý jsou plný touhy

Asi som práve objavila Ameriku, ale nevadí! Práve som sa pohrala s tým skvelým jednoduchým programom, ktorý je navyše aj online, tak si ho nemusím sťahovať (nemám rada sťahovanie, viem si stiahnuť akurát tak gate) a už vidím ako budem tráviť noci dlouhý. A je to fakt ľahké! To už keď pre mňa je to ľahké, tak 10-ročné deti by to určite zvládli tiež a kdejaký ajťák by sa mi asi vysmial a povedal by že to je škôlkárska úroveň. No ale nech.

Btw, nebolo by fajn robiť s hluchonemými deťmi? Tie moje strašne ziapu. Oni to asi tak nevnímajú, ale mňa vždy bolí hlava z toho ručania. Jelenia ruja je oproti nim šuviks (chacha, to sa fakt takto píše? A editor to nepodčiarkuje. Ja mu nerozumiem, každé normálne slovo podčiarkne ale šuviks a čurá nechá na pokoji...)

V stredu mám posledné dve skúšky. No, jedno z toho je seminár, ale ona z toho robí skúšku...bez komentára, na semináre predsa len odovzdávate práce, aspoň na každom slušnom seminári, ale táto teta chce práce a ešte vás aj podrobiť inkvizícii. Tie práce samozrejme nečíta, čo nikto neočakáva, ale k bontónu patrí tváriť sa, že ich čítala. Ona nerobí ani to. A tie práce si rozloží pred seba, trochu v nich listuje a pýta sa vás, čo ste do nich písali. Podotýkam, že to boli práce z celého semestra. Ona si fakt myslí, že si to každý pamätá? (Nepamätala by som si ani, keby som ich písala dnes...a dokonca v lete som raz niekomu chcela povedať tému mojej Bc. práce a nespomenula som si ani na to. To je síce hardcore, ale aspoň máte približnú predstavu o mojej pamäťovej schopnosti. Zlatá ryba je môj vzdialený príbuzný.)

A dnes už bolo vonku tak krásne! Neviem sa dočkať, ako budem sledovať jagavé (alebo je lepšie zlatavé? Hmmm...ktorý epiteton si mám vybrať?) lúče slnka cez špinavé okno prednáškovej sály. Bude to skvelé, keď budem pri východe slnka prichádzať do školy a pri západe z nej odchádzať.
No dobre...ale budem mať voľné piatky! Aj to je super. Ale keď sa to tak vezme, neni to až také terno. Viete, vo štvrtok budem mať 10 hodín. 12 aj s pauzou. A ja by som radšej mala aj v piatky prednášky. ja totiž, keď chcem mať voľno, tak si ho urobím. Preto som mala prakticky aj tento semester voľné piatky...no, okrem praxí. Ale na praxi bola niekedy haluz, hlavne keď som si čítala učebnicu náboženstva. Teda tie časti o pohlavnom súžití muža a muženy. Hohohooooo.
Myslím, že mužena je biblický výraz pre mužatku. Alebo možno pre hermafrodita. Skôr to druhé. Tomu sa hovorí prijímanie pod obojím.
Ok, končím tvoj Fero aj s výkladom Slova Božieho (či slovo sa nepíše s veľkým?), prenechám to Chantal. Keby medzi vami boli nejakí fanatici, tak...už asi prestali čítať a išli sa pomodliť. Hm, ale moja duša už tak či tak skončí v pekelnom ohni, to už nejde zhoršiť, takže nejaké pánbičkárenie ma z biedy nevytrhne.
Dneska ma dokonca deti drahé upozornili že som použila meno Božie nadarmo. (Ja na to že no a čo...eh...nepedagogické.)
Ale oni si zasa nadávajú do kokotov. Totiž väčšinou len do kokov. To T potom naznačia rukami, aby bolo každému jasné. A ešte aj dopi červené víno ty koko tyčinka. Zasa sme to mali dnes na programe. Keď som im oznámila, že to už aj my sme dávno pred nimi poznali, boli aj prekvapení. A povedala som im že si majú dávať pozor na slová. A oni že - veď koko tyčinka neni nadávka. A jeden zahlásil s vševedúcim úsmevom - "Pani učiteľka vie ako to myslíme!"
Vybavené.

Ale už si bohužel nepomůžou

Tak...aká som? No, nebudem sa chváliť cudzím perím, dneska som si písala s Triss a ona mi poradila že čo a ako a čo (zrejme som posledný človek na zemeguli, ktorý sa nauči pracovať s programami, ale nech). A teraz mám popiči header, ešte vyriešiť ako ho dostať do stredu, ale to ne dnes, lebo to neviem a nechce sa mi nad tým dumať. Vlastne Triss mi povedala že mám pozerať tutorials, keď už na tej stránke sú...dobrý nápad, ne?
No, tie motýle (Martina, ticho!) sa asi moc nehodia k názvu, ale nemohla som odolať, chápete! Dalo sa tam porobiť toľko pičovín, že som radšej sejvla čo som mala, aby som to nepreplácla (akože blikajúce a svetielkujúce písmenká a obrázky a podobne...mám novú zábavu. Je to oveľa lepšie ako písať kódy v HTML. Presne tak si predstavujem prácu s programom, že klikám na zrozumiteľne označené ikonky a potom to robí to čo má, a ne jak word, že vás iba zbytočne rozčuľuje. Mám niekde doma aj nervoguľu, ale kto ju má furt hľadať...

A tak. Včera som stretla kamošku zo strednej a bolo to super. (Ožrala som sa z vína a videla som dvojmo, hehe. Ale ten chlap na ktorého som pozerala, keď som si uvedomila svoje dvojité videnie, vôbec nebol pekný, čiže načo je človeku, že vidí veci dvojmo, keď neni poruke nijaká pastva pre oči???)

Ozaj, ešte taký problémik sa mi vyskytol, že spravila som header a mám na ňom názov, lenže názov treba udať aj do toho okienka v bloggeri a ja som tam dala len bodku (lebo niečo tam byť musí) aby som tam nemala názvy dva a tak, no a teraz ma napadlo že keď niekto bude sledovať môj blog, bude tam mať len bodku? Och dokelu. Predsa len nejsom taký macherko. Safra. Idem sa kuknúť čo sa dá v tejto veci urobiť. och bože, práve ma napadlo, že dnes mi asi opakujú seriál, ktorý som nestihla, musím zistiť kedy.
A mám poopičnú depku. Neznášam ju, celý deň myslím na pominuteľnosť bytia a na to že v budúcom semestri si musím zapísať asi 14 predmetov (budem v škole dňom i nocou, oh yes) a to skúškové si viem predstaviť už teraz (hlavne si viem predstaviť ako budem nekonečne cirkusiť).
Inak dnes je vonku úžasný vzduch, taký jarný, Triss, neni to fatamorgána, podľa mňa je to fakticky okúňajúca sa jar!!!

Baby I got crazy

Deti...z tej nešťastnej nemeckej didaktiky mi dal A. Nechápem, neriešim. Teším sa. Trochu si myslím, že to nečítal, lebo som fakt nič nevedela a to nepreháňam. Alebo som mala prelomové nápady. Nuž...teraz už je naozaj dôvod najebať sa. Ach...ešte dve skúšky mám budúci týždeň, ale tie si nepripúšťam. Takže tak. Pripijem si aj na vás cez víkend. Zdravím!

Dancing days are here again

Je 22:49 a ja dlávim čipsy, Dnes nie zo zúfalstva ale od nadšenia...od stresu a adrenalínu a všetkého. Chudnem od zajtra. Idem aj do plavárne. (Ak sa zobudím pred obedom.)
Kým sme dnes čakali na frazu útrpných 5 hodín pred jeho kanclom (malé nedorozumenie), hrabalo nám, že by to vydalo na nejaký zábavný diel seriálu.
Rozprávali sme sa len vo frazeologizmoch a fňukali ako to nevieme.
Ale nebolo to tak hrozné nakoniec. Ale stres som mala riadny, vrátane hypnotického trasu, ľadových prstov, zovretého žalúdka a strašného chladu (nič som nejedla celý deň...to preto.)
A viete čo ma dnes napadlo? Jasné, typická ja...išla som v buse na doučko, počúvala mp3 po sto rokoch a myslela na to že nebudem aspoň pol roka používať mozog. A tešilo ma to. A vtedy ma napadlo - veď skúškové by sme mali brať ako skvelú príležitosť dozvedieť sa kopu zaujímavých informácií.
Keby mi to niekto povedal pred troma dňami, tak ho pošlem do piče že už by sa so mnou v živote nebavil. Viem viem. Taká som.
(Inak trošku som popracovala na tom layoute - teda Chantal ...no neni to síce celkom tak, ako si to predstavujem...ale prispôsobujem svoje predstavy realite.)
A dneska som sa tak strašne uvoľnila, že si to neviete ani predstaviť...ani ja si to neviem predstaviť. Toľko adrenalinu, čo som mala dnes v krvi, s tym by som vyhrala nejaký bežecký pretek...a večer už som bola ako mŕtvolka. Aj teraz som, ale ve´d už sa aj chystám spať, ale som si hovorila, že treba vám povedať že už som zasa ok, lebo hentie príspevky boli vážne hrozné... A fakt sa mi chcelo umreť, ale čo ja viem...aj sa celkom teším že som teda nakoniec nezemrela. I vy, nie je tak?
Och jasné...v pátek sa rozbijem na padrť.

Pamäť sa vymazáva

Mááááám frazeológiu!!!! OMFJ...výmena mozgu...

Fyzika je všade okolo nás. Aj na záchode. (Či chémia to bola?)

"So svetlom sa dajú robiť oveľa zaujímavejšie veci ako ho merať. Napríklad stroboskop."

"Alebo ho zhasnúť a trtkať."

A teraz môžete hádať, ktorá časť citátu je moja a ktorá patrí Chantal. Inak. Mala by som si opakovať didaktiku, lebo tie pičoviny mi nejdú do hlavy...ale najprv toto. Nesmierne dôležité, zase vás zaspamovať, moji drahí.

Toto utrpenie menom skurv skúškové by už malo skončiť, lebo produkujem strašnú kopu chujovín. Už sa mi to samej prestáva páčiť. Asi si zaznačím, že som nemožná, len pre poriadok. A vlastne oné - pre tých čo nepochopili a mysleli si že som blbá ja alebo oni (ale vieme, že JA nejsom) (inak, ahoj, Mati =), tak tie kokociny, tie kocečky, či ako sa tomu odborne nadáva, kde môžte niečo zakliknúť (teda už vyššie menované, že som nemožná, ale ja nejsom...to predsa viete tiež), tak niektoré prehliadače to nezobrazujú. Napríklad taká Opera (a ešte aj meno má blbé, Operu nemôžem vystáť a hotovo a navyše nehorázne ignoruje neopomenuteľné prvky tejto úchvatnej blogovacej služby).

Takže vy mi môžete akurát tak do komentov osobne odkázať, ak si myslíte že som nemožná, ale chcem vidieť, kto by si voľačo také dovolil. (Chantal.)

A len tak na margo...ja dúfam, že na našom záchode fyzika nie je.

Hovoriť striebro, mlčať zlato

Normálne sa tým neriadim, iba príležitostne na skúškach. Teraz sa učím frazeológiu, čo by bolo vlastne dosť vtipné, keby to nebola nuda. Teda ako frazeologizmy sú super, že áno, ale tá teória o nich, ktorej dosť dobre nerozumiem... (pre tých čo nepochopili uvediem príklad: iregularita ako transformačná defektivita) (ťažkopádny preklad, ale neviem ako by to bolo po slovensky lepšie, okrem toho presne takto tomu rozumiem, teda nijako...).

A teraz niečo úplne iné. (Kto pozná Monty Pythons, vie.)
Viete, niekedy rozmýšľam, prečo niektorí bloggeri píšu nezrozumiteľne, ich výplody sa potom čítajú ako Hviezdoslavova lyrika (tým nechcem priamo povedať že napiču...) a človek si nie je istý, či sa autor uchechtáva, aká mannovská (no sorry) irónia-paródia sa mu podarila, alebo to myslí smrteľne vážne. Ja naproti tomu píšem hmlisto a obšírne (a nehovorím priamo, že moje texty sa nečítajú napiču), ani sama niekedy nerozumiem, čo som pôvodne chcela a lakonický štýl si odpúšťam (znova...lakonicky odpovedám na skúškach, nemrhám slovami a svoje latentné vedomosti neprezentujem príliš okato) (okrem toho mám taký špeci úsmev, používam ho aj na ženy, ale už mi minule bolo povedané, že je koketný...teda nie od skúšajúcich, od spolužiačky).

A teraz niečo úplne iné. Muž s troma zadkami.
Včera sme pozerali Twin Peaks, tatík konečne kúpil ďalšiu sériu. Milujem Lyncha, lebo mám pri jeho filmoch pocit, že som v inom svete a že moje problémy sú nepodstatné (to je dosť dobrý pocit a u mňa ho dokáže vyvolať iba umenie, žiadne obrázky hladných detí v Afrike nezaberajú).
No a sovy nie sú tým, či sa zdajú. A nemyslite na to. Dokonca sa mi začína páčiť special agent Dale Cooper. Čo to so mnou je? Okrem toho som nejaká rozcitlivelá v poslednej dobe (ako nehádam, sa, môj cyklus si so mnou robí čo chce, ale začína to byť neúnosné) a idem sa rozplakať nad každou blbosťou. Napríklad nad nejakou pesničkou v rádiu (nebudem menovať konkrétne, lebo by ste na mňa zavolali dokyho s vkusnou kazajkou) alebo film, alebo proste čokoľvek. Tradične som sa samozrejme definitívne rozrevala až sama nad sebou, včera. A to tak intenzívne, že ma potom niekoľko hodín bolela hlava. Patril k tomu aj melodramatický cirkus o tom, že už v živote do školy nejdem a že tu nikto nechápe moje problémy (to iba tak na okraj, v mojom veku je už táto hláška trochu prežitá...no ale aj tak, asi mám druhú pubertu).

Idem sa vrátiť k fraze. Ale ešte prv (fakír padá na zem a valí sa krv)...si spravím nejaký šalát...noc bude dlhá, len ja a Harald Burger.