Personal heaven

K neuvereniu, že každý príspevok začínam tým, ako som sa nažrala. Je mi trochu zle, ale hádam to rýchlo prejde, ale výčitky svedomia ma asi neprejdú.

Chcela som napísať o včerajšej noci. Bola taká malá good-bye party, mala byť pôvodne veľká, ale väčšina ľudí sa rozhodla neprísť a verte, niektorí mi ani vôbec nechýbali, lebo tí dôležití tam boli. (Teraz hovorím o spolužiačkach, ne že sa niekto oduje, víme?)

No a tak nás bolo len šesť a Daša doniesla skvelú správu o nejakom podniku menom Duplex (ľudia mojej spoločenskej triedy o tom nechyrujú), ktorý sa nachádza hen, rovno v hoteli Crowne Plaza. No proste by som si povedala, že tam nemám čo hľadať a ani by ma nenapadlo to nejak riešiť. Ale tento bohumilý podnik, či diskotéka či čo vlastne, je asi postihnutý nejakým dobročinným syndrómom, lebo majú také, že ladie´s night, ked do 12 v noci majú vstup len ženy a od 10 do 12 sú všetky drinky zadarmiko. Akože VŠETKY. Chápete??? Chápete že v bare kde lacný chlast vôbec nevedú, vám nalievajú dve hodiny čo len chcete a nechcú za to prachy? (Vstupné bolo 4 eurá...smiešna cena v porovnaní s tým, čo som tam prepila.)

S radosťou sme sa tam nahrnuli a kým sme ešte boli triezve, cítili sme sa nesvoje, lebo predsa len - ja som zvyknutá na lacné zafajčené diery ako napríklad Randal, alebo drahé ale rovnako zafajčené diery ako Aligátor, ale hento je vám podnik (to sa ani nedá inak nazvať, len podnik) na úrovni (ťažko sa hľadá iný výraz), cítila som sa trochu ako Pretty Woman, viete...Nemci to volajú fehl am Platz. Bolo to tam plné babeniek, čajočiek, alebo čoho, všetky mali vysokánske štekle (ihly, samozrejme) a šatičky (keď pozeráte americké filmy, tak oni tak chodia na diskotéky, ja som si myslela že to je vybájený svet Holywoodu, lebo sama viem že najlepšie sa tancuje v teniskách a bavlnenom tričku, ale čo vám budem rozprávať) a divadelný make-up, proste bittches, alebo zlatokopky (aj keď do polnoci toho zlata moc nenakopali, lebo chlapov vážne začali púšťať až po pol noci (rozumiete tomu? Ja ne...).

Ja som mala zhodou okolností šaty, takže som aspoň nebila do očí, ako voľakedy keď som sa (náhodou a proti svojej vôli) ocitla v Infinity (inom to bratislavskom diskofilnom podniku, kde hrá nejaký štýlový DJ, akurát že klientela je tam okolo 18 a ceny nie sú také závratné, ako v tomto Duplexe) a mala som čiernu minisukňu, čierne podkolienky, opasok s kovovými ostňami a tričko Deep Purple (najprv sme boli v Randali, chápete).

Aby sme nemali tie čudné pocity, že tam nepatríme (bože, veď barmani a čašníčky boli v košeliach, kravatách a vôbec, aj ochranka!), zamierili sme k baru, ja s pôvodným plánom pokračovať s gin tonicom, ktorý som pila v Kozli. No a potom som zočila ten bar. Pozemský raj by som to nazvala, mali tam dva stupienky, na hornom bola Absolutka (MRTE fliaš Absolutky, nádherná dekorácia, vtipkovali sme že si tak zariadime domácnosť, akurát s prázdnymi...) a na dolnom bolo všetko ostatné. Medzi tými skvostami som zahliadla víťaza mojej malej súkromnej súťaže o spoločníka na večer. Trikrát hádajte...správne, bol to Jack. Jack! Ani vo sne by ma nebolo bývalo napadlo, že sa niekedy budem nalievať Jackom v najdrahšom bare ever. Extra som si pozrela cenu, poldecák stojí 4,50. To len aby som vedela, koľko som ušetrila.

A myslím, že som bola jediná, kto pil whisky, lebo je dobre známe, že to neni moc ženské pitie, ale ja som rockerka a nebudeme trochárčiť, Absolutku si móžem dovoliť aj inde, Beefeateru sa zrieknem a Jacka píjavam iba doma s tatom, lebo ten je tak drahý, že ani len fľašu v obchode si nemóžem dovoliť kúpiť pre obyčajné príležitosti ako je nejaký piatkový opijáš.
(A znie to popiči dobre keď poviete barmanovi "Poprosím jedného Jacka" chacha, jasné, že som pozér, ale a čo!)

Bohužiaľ dve hodiny sú málo na to, aby ste sa stihli sťať, lebo tam sú dlhé rady (bodaj by ne), nenalievajú dvojité a keď som sa ich snažila ojebať (čo sa mi aj dvakrát podarilo) a vypýtala som si dva ("pre kamošku"), dosť divne sa na mňa pozerali (bolo zrejme nad slnko jasnejšie že to chlastám len ja, ale keďže sú tak na úrovni, nepošlú vás do piče, len si asi pomyslia a mne ako spodnejšej triede to zase je maximálne u piči...tak vidíte).

Takže som stihla vychlemtať asi len päť-šesť whiský (whisiek?) a to mi stačí na príjemné teplo a rozmarnú náladu, ale ne na tancovanie na stole. Napriek tomu sme si potom aj zatancovali (keď po polnoci prestali nalievať zadarmo, už sme si nič nekúpili, ani kolu, to je jasné), na Eurocampe som si zvykla aj za triezva tancovať, takže mi to nevadilo. Hudba bola na piču, ak by vás to zaujímalo, šak diskofília, Armin van Buuren (Ármin fan Buran je to a nič iné) či čo, proste také tie jemu podobné (aspoň ja si to myslím a volám to všezahŕňajúcim názvom techno aj keď to asi neni), no ale hovorím, budem tancovať bárs aj na Armina, keď mi budú zadarmo nalievať kvalitný chlast. Och, teraz už nie som na pochybách. Boh existuje!

Harley Davidson Pub

My s Martinou sme aj tak najlepšie partymejkerky. (A ja som zistila že som aj namotávač-kalerábista v ženskom vydaní, ale to s tým celkom nesúvisí.)
My keď sa vyberieme žiť, stiahneme sedmičku absolutky u nej doma (ja relatívne triezva a ona na sračky, mali ste vidieť ten moment keď otvorila dvere na hajzli, vyhlásila že kým pôjdeme, ešte sa vygrcá, strčila si dva prsty do krku a asi tri sekundy rozmýšľala. Potom vytiahla prsty, že radšej asi ne. Skaping, škoda že si to ona sama nepamätá.) a potom ešte prevrátime Harley hore nohami. Inak na to že bol vlastne nejaký poloprádzny (CP-čkári sú doma), tak sme nazbierali celkom slušné panoptikum. Minimálne čo do počtu.
Asi ani 5 minút sme neboli samy, vkuse nás niekto balil, oblapával, olizoval, strkal prsty bárskam a kupoval nám drinky. (Existuje nejaký repelent na chlapov?)
Ale bolo to zábavné.
Nakoniec sme sa zoznámili s tromi kamarátmi, ktorí boli rovnako ujebaní jak my a potom sme s nimi šli aj trolejbusom. Ranným, ale nie prvým, o 6:19. Viete čo nechápem? Prečo niekto ide ranným busom v nedeľu, ak teda nejde domov z krčmy??? To kam chodia tí ľudia??? Hm, budem sa tým hlbšie zaoberať keď prestanem byť taká vymetená.
Tí traja chlapci boli absolútne zábavní, hlavne keď ráno na zastávke začali kecať po česky (len už neviem prečo)..."Pane příboři".
Ja som s jedným z nich mala ísť sa vydať do kostola, lebo som mu povedala že mám 17 a som nevinná a sex bude až po svadbe. On niečo trepal o orgazme a ja - čo, aký organizmus? On: Som čítal v Brave.
(Toto sme ziapali asi aj v tom trolejbuse...)
A vlastne mňa ešte predtým balil jeho kamoš a keď som sa potom, ehm, rozprávala s týmto, tak kamoš sa spýtal "Slniečko a ty ma už prečo neľúbiš?"
Jááááj...toto bol jaký večer. Sme vychytali a zabili. Tak určite.

Hláška z dnešného rána (ale vstali sme o pol jednej a toto bolo až po raňajkách, tak neviem...):

"Mne tam niekto furt dával moju ruku do svojho rozkroku..."
"Aj mne."
"Ale kto??"
"Neviem..."
"Ježiši, nebol to ten biely?"
"Asi hej. A stál mu."
"No hej, ty kokos, fakt. Šak bodaj by ne."

Opojenie

"Milá sestra...ešte že nechodíš na spoveď. Farár by ťa hnal z kostola."

Tak mi povedala Chantal dnes ráno (teda vy už ste mali asi poobedie, ale ja mám ešte aj teraz ráno, lebo zatial som len zvládla zliezť dole, vysrať sa - presne jak Bukowski - osprchovať sa - to bolo náročné - a dať si ibáč), keď som jej porozprávala, čo sa včera dialo.
Poviem vám, som rozbitá jak cigánska hračka, bolí ma telo, zastavte Zem, chcem vystúpiť. Mohla by som slúžiť ako príklad na hodine etiky, že alkohol je zlý zlý zlý a deti by na mňa ukazovali prstom a prisahali že nikdy nebudú piť.

Ladies night ako sa patrí. (Nepíše sa to ladie´s? To je egál...)
Ja, Triss a Martina. Martina došla neskôr a my sme stihli medzitým vypiť ... mrte chlastu. Viete čo? Rátala som to a včera som vyslopala asi o niečo viac než pol litra tvrdého. A iné. To je práve to, že aj iné. Presne ako Bukowski, vžívam sa do jeho role, aby som lepšie pochopila jeho diela.
V Kozli to bolo osem (osem!!!) gin tonicov a z toho sme boli iba pripité. (Vlastne boli štyri, lenže dvojité.) Mierne opitá som bola, ale tak, že by som pekne ešte mohla dojsť domenkov a tváriť sa že som ok. Pred fotrami, chápete.

Dorazili sme do Harleya a ja som s poľutovaním zistila, že mám iba asi 10 euro (bieda...dvacku som nechala v Kozli a to neveští nič dobré, lebo ja málo zarábam) a že treba vymysleť plán B.
Plán B zahŕňal pivo, lebo stáť v bare nasucho je nuda. A hral Bohuš a hral aligátorie sety, ťažká popičovka, dokonca Rammstein a ja som prisahala že dójdem na ten ich koncert v Bratislave bárs aj z Luxemburgu (lístky na koncert v Luxemburgu sú už vypredané) a teraz nad tým silno rozmýšľam a myslím, že zrejme naozaj dojdem, nech to stojí čo to stojí, ja ich milujem najviac na svete. Neni to mrhanie, keď precestujete pol Európy aby ste videli svoju najobľúbenejšiu kapelu, či je?
No ale o inom som chcela.

Bolo jedno pivo, potom druhé a potom sme sa tam trošku natriasali a v istom bode sme sa zoznámili s obstarožnými Francúzmi. Tak tak.
Tancovali sme s nimi a oni nám platili chlast. Luďááááááááááá! Oni mali obrovské poháre, čo poháre...nádoby (podľa mňa mohli mať dobré tri litre) plné mojita a naberali to takou žufankou do pohárov. Popičovka.
Neviem koľko mojita som ešte vypila, ale asi veľa, lebo som zbalila jedného z nich. Mal 50. (MLČTE!) A vypadal ako mafián, ale viete, taký zo starého filmu, taký elegantný, mal košeľu (to je taký čudný západniarsky zvyk, trepať sa na diskotéku v košeli, keď vidíte chlapov v košeliach, zaručene sú zo západu) a sako (??? No...bol starý) a celkovo keď už som bola naliata...viete ako to je. Navyše bol sympatický a vedel aj po anglicky (povedala som mu po francúzsky že nepracujem v továrni - naša slávna veta). A baby na mňa ziapali "Daj hoooooooooooooooo!!!" Nuž...tak som si povedala že trošku bozkávania bárs aj s dedim ešte nikoho nezabilo (Martina dosvedčí...aj keď teraz som už vážne prekročila všetky doteraz pokorené vekové hranice, aj tie Martinine) a tak som sa naňho nalepila. Šli sme von (jeho nápad...neviem čo všetci títo chlapi čakajú) a on chcel vác, lenže haha, ja mám krámy (ale vďakabohu, lebo ja sa poznám) a odmietla som aj iné formy zábavy (a to by bola zábava len preňho a mne sa nechcelo špiniť si ruky a ani nič iné...). A došlo mi príšerne zle. Ale úlne najvác zle a tak som sa s jeho pomocou dotackala na ten harleyovský dvorček, baby ma tam čakali, neviem ako a kedy došli na to že tam budem, z tejto časti večera mám len útržkovité spomienky.

Šli sme na parkovisko, tam som sa hrozne zgrcala (inak mojito má dobrú chuť dokonca aj keď ho grcáte...no fakt), zrejme to schytali aj moje baleríny, ešte som nemala síl ich skontrolovať, ale hodila som na ne krátky pohľad a vyzerajú čudne, osobne dúfam že sú len pošlapané) a baby mi zavolali taxík. Cestu si nepamätám, stálo ma to mojich úplne posledných osem éčiek (nevím veru čo by robil keby to bolo viac, lebo už som viac nemala) a doma som sa nejak ocitla v posteli. Vždy zvládnem vybrať si čočky...ale odmaľovať už ne a tak som mala ďalšie ráno, kedy vyzerám a cítim sa ako Alice Cooper v jeho najlepších alkoholických obdobiach. Či najhorších?
Myslím, že môj žalúdok je už pripravený prijať poživeň...odporúčam sa.

Rock´n´roll all nite and party every day

Dzeci drahé, radujte sa, veseľte sa, lebo ja som urobila poslednú skúšku na A. (Mama tvrdí že som bifla, ale bolo to tak, že som sedela vzadu, s nosom na stole a s ľavačkou v lavici (skoro jak úchyl, lenže ten má asi ľavačku v gatiach) a prehrabávala som sa v poznámkach, aby som to všetko následne opísala a odpovedala na A. Keby ste ma ale videli, ako majstrovsky som si počínala, dali by ste mi aj na fejsi lajk, keby som mala fan page, ale nemám.
Najprv som totiž musela vybrať poznámky z obalu, potom nájsť správnu stranu, kde bol román v DDR a potom to odpísať a keďže k tej téme som nevedela NIČ, tak to nebolo také, že pozrem do poznámok, vidím niečo a hneď ma napadne k tomu aj voľačo so som sa naučila, nené, to bola kompletka, od slova do slova a ešte som to mala aj obojstranne vytlačené, tak si predstavte ako ťažko sa otáča papier v lavici, aby nešuchotal a tak. Ale nevšimla som si, aj keď v istom bode vstala a ja som na 5 sekúnd zamrela, že ma videla a ide sa mi pozreť do lavice, viete aký je to pocit, studený pot a kŕč...ale našťastie len išla vykuknúť von z dverí (nepýtajte sa prosím). A ona sa strašne ponáhľala a jedno s druhým, mala tak málo času že každý odpovedal asi 5 minút a už jej stačilo vymenovať pár diel a von, ani nerýpala. A hádam už dáme koniec zátvorky a budeme sa venovať iným témam.)

Inak, dosť blbě sa mi tu píše, som na fotrovom compe, lebo mne nejde internet prosím pekne, dneska asi trikrát padol, kurvovala som jak chorá vrana a presunula som sa sem. Ale tu mi je lepšie, lebo sedím za stolom a nehrbím sa jak starena, predtým som bola na posteli a to je kurevsky nepohodlné. Okrem toho tu aspoň neni tak teplo jak u nás v izbe.

No a keď som šla zo skúšky, dostala som SMS od Miška (kámky, pamätáme?) že večer sa pije a že tam bude aj Morrison (on si teraz neodpustí ani jedinú príležitosť, kedy mi ho môže nejak pripomenúť a robiť si zo mňa srandu) a nech dojdem. Tak som odpísala že rada a že kde Morrison býva. Mišo mi zavolal naspäť a hneď sa mi začal smiať že šak to nebude priamo u nich na izbe (teda u Morrisona, ne u Miša, ten býva v Pétržke, ale to je pre vás aj tak nepodstatná infoška) a že nech sa netvárim že neviem kde býva a hahaha. Jasné. Sme še pobavili a tak som povedala, že keď skončím doučko u chlapca, dotrepem sa do Solečka (taký oný na Mlynoch, keby ešte niekto nevedel).

Bola som potom velice pochválená, lebo lialo jak z krhly a tak intrákovci ocenili že som došla v daždi. (Ale som im povedala že som kvôli nim teraz vlhká, aby si to teda sakra vážili...)
Keď som došla, chlapci ma hneď usadili medzi seba (a nakoniec bola jedna strana stola úplne prázdna a tam kde som bola ja sa tlačili všetci - to lebo so mnou je zábava) a vyšlo to tak že som sedela vedľa Morrisona (Michal samozrejme dal - aha, osud! A tváril sa pri tom strašne nevinne.)
Tak sme pili (medzitým sa s nami zoznámil nejaký černoch, ktorý sa došiel spýtať či s môže k nám prisadnúť - nechápem, lebo mal tam aj svojich kamošov - a my že teda dobre, ale nikto z toho nebol odviazaný a fakt to nechápem, prečo sa nejaký chlap nasere do veľkej skupiny, navyše prevažne mužskej...to majú tí Afričania nejak v krvi, aj keď henten bol vraj z Jamajky ale my vieme že Afriku z krvi nedostanete a z kože už vóbec ne, haha, rasistický vtip. A volal sa Rafiki a Soňa hneď naňho zahučala Rafiki? Ty rád fiki, že?! Ale našťastie sa dlho nezdržal...)

No a čo by som k tejto časti ešte...už sme všetci nostalgickí, že už nám zostáva len jeden rok a plánujeme chaty, stanovačky a rozlúčky a bársčo a mňa presviedčali že jeb na Luxembursko (ale nevedia čo som kvôli tomu vytrpela :D) a zostaň tu s nami, to je také milé, keď vám ľudia hovoria že nechcú aby ste odišli...aj keď im asi nebudem až tak chýbať, ale aj tak je to milé.

No a bol tam s nami aj náš erazmák, Čech, inak za celý rok sme ho nikto porádne ani nevideli, ani ho nikto nepoznal, neviem kade chodil, ale bol na exkurzii, tak je už s nami kamoš. Ja som sa bavila hlavne s ním, Morrisonom a Mišom (lebo tak sa mi to páči, byť jedinou v mužskej spoločnosti) a Soňa sa tam tiež furt premiestňovala hore dole. Potom oznámila, že musíme ísť k nej na izbu, lebo jej spolubývajúce v ten deň spravili magistra a oslavujú a že ona tam musí ísť. Tak sme dopili a šli a pilo sa ďalej a spievalo so (Ine Kafe Ráno - klasika a samozrejme ešte aj Otvárajte kasíno a MC Erik a Barbara, vďakabohu za youtube. Inak čo vlastne znamená to MC pred jeho menom? Nejaký titul?)

Poliali ma pivom (skoro jak na fesťáku), lebo sme sa furt objímali alebo opilecky tancovali s pohármi (aj keď ja som pila z fľaše, ale bolo to pivo, tak to je v poho) a...vlastne neviem. Chápete, neni až toľko čo k tomu povedať, lebo normálna najebaná žúrka, ja som furt sedela medzi chalanmi, potom niekedy Morrisonovi na kolenách (neviem prečo) a okrem toho sme mali furt nejaké narážky (teraz všeobecne sa spolu viac bavíme než predtým, aj keď on so mnou aj inokedy flirtoval, ale tak teraz už je to také iné, haha, však a on má presne taký názor na vzťah jak ja - teda že je dobrý, ale pre iných a nám je lepšie single a to sa vám potom užíva, keď sú obaja rovnako eingestellt).

Myšlienka večera (moja, tuším) bola, že sa ide hrať fľaša (didaktická hra, konečne som sa jej dočkala, ja som celú exkurziu lobovala za fľašu a furt sa nehrala). (Iná myšlienka, hneď po fľaši, bola že "musíme si užívať kým sme mladí".)
Ludia (naschvál tam neni ten mäkčeň, lebo ja vždy hovorím ludia s tvrdým L) ale jaká fľaša!!! Normálna, klasická, bozkávacia, takú som hrala prvýkrát v živote! Juj.
Prvý točil Morrison a hneď to aj ukázalo na mňa (asi osud, haha) a ja som vlastne čakala že sa bude hrať na otázky, tak som sa naňho otočila že čo povie a on ma proste chytil a vrazil mi jazyk do huby. Hovorím si, že dobre, takú fľašu som vždy chcela hrať.
Takto sme hrali asi 10 minút (alebo ani toľko ne), kým sa bozkával každý s každým, ale ne všetci hrali, takže vlastne to znamená že ja som sa bozkávala s Morrisonom, Michalom a tým Čechom a ešte jednou babou, ktorú vôbec nepoznám a ani si nepamätám ako sa volala. :D

A to bolo tiež také smiešne, lebo keď to na nás vyšlo, tak som nevedela že čo ona urobí, lebo viete, ja s tým nemám problém, ale som si hovorila, či jej to nebude nejak vadiť. Ale vóbec nebola upjatá, bola to seriózna minimálne 5-sekundová bozkávačka a chalani nám uznanlivo zatlieskali.
Lenže potom sme si povedali že to je nuda, keď nás hrá len 5 a čo sa budeme furt dokola olizovať? Tak sme začali hrať na otázky a viete čo sa ma Soňa spýtala? Či by som sa vyspala s Morrisonom. Najprv som chcela inú alternatívu namiesto odpovede ale oni všetci hučali že ich nezaujíma alternatíva a chcú odpoveď tak hovorím že áno a na Miša som sa radšej ani nekukala lebo aj periférne som zachytila jak sa ujebáva. Ale publikum prijalo moju odpoveď s nadšením, lenže vlastne tam sa tak hučalo vkuse, že to bolo jedno.
V noci niekto dokonca aj opiekol špekačky na dvojplatničke, tesne vedľa nejakého notebooku z ktorého revala voláka klasika (teda, nechcela by som).

A potom sa to nejako roztrúsilo a šli sme domov... Morrison mi ešte ponúkol nocľah (a niekoľkokrát...zrejme to myslel vážne a nebola to prvá kokotina čo ho práve napadla...?) a vraj jeho spolubývajúci tam nejsú a poviem vám, aj by som šla, ale. ALE. Po prvé som nemala nič oholené (a nohy už dva týždne...viete si predstaviť tú húšť, welcome to the jungle) a po druhé, po takej noci vyzerám ráno HROZNE. Nemala som tam ani obal na čočky (to som použila ako argument prečo nemóžem) a ani nič na odlíčenie a fakt by som bola nerada keby ma videl v takom stave, no né, radšej nech si ma pamätá peknú. Dokonca to má aj skrytú výhodu že teraz to vypadá že nejdem vždy s každým, teda chápete čo chcem povedať...) HAHA.
Ale strááášne bol milý, normálne ma odprevadil až k taxíku a ešte aj pusu na rozlúčku som dostala (akože na líčko, ale aj tak), normálny romantik, tento chlapec.
A tak sa skončil môj letný semester prvého ročníka magisterského štúdia.

Som abstinent aj keď nemusím

Jedna z hymien exkurzie a bohapusté klamstvo. Učím sa štylistiku...teda učila som sa doteraz, ale potom som si otvorila pívo (absťák z Poľska, málokedy mám takú akútnu chuť zrovna na pivo) a teraz som mierne pripitá a neche sa mi  nič, iba hybernovať. Viete čo? Dnešná skúška bola eňo-ňuňo. (Píše sa to tak?) (Jebáááááť.)
Pali dal taký test že dovidenia, bol strašne ľahký. Teda, keby ste si to aspoň dvakrát prečítali, máte s prehľadom áčko, ale ja len raz a preto som to akurát tak asi len prešla. A bolo 15 otázok a on zahlásil, že minimálne šesť treba mať na éčko. No neni tento Pali popiči? Šak taká stupnica už ani na základke neni...asi ho milujem. Ale len tak platonicky-univerzitne, chápete. (Bože, to robí to pivo, inak by som to ani v päte nemala, takéto písať.)

Sedel tam a keď sme si radili, tak len tak zazrel, aby sme prestali, ale inak pohoda jahoda. Nezabudol veru na tie prechlastané noci. (Už som sa aj chystala mu ísť povedať, že prečo taká atraktívna žena ako ja nedostane áčko...)
Potom som šla domov, pre zmenu som nezmokla jak zmok (včera...cez ten najväčší lejak, aj gaťky som mala mokré a veru od vzrušenia to nebolo).
A teraz predstieram učenie, ale hovorím, že po tom pive už ani predstierať neviem... Ejha.

Dnes sme sa na skúške zišli ako rodinka, aspoň väčšia časť z nás bola v Poľsku a len sme riešili a kecali a všeobecne to bolo také iné, ako predtým a strašne milé. Všetci sme teraz veľkí kamaráti. Lajkujem!
Bol tam aj Supermário, ale on na exkurzii nebol. Nebol, lebo je príliš fajnový na osemhodinovú cestu autobusom a celodenné šlapanie po meste, on je proste pozér a musí furt vypadať super a po ôsmych hodinách na slnku proste super nevypadáte, to je jasné.
No a on tam volačo ondil, lebo my sme sa bavili, ako sa nedalo učiť, keď sme si museli fotky na FB kukať a tak a on zatrepal že - celkovo nechápem ten element fotenia (no fakt, fakt povedal že element...pozér jeden, musí byť vkuse kurevsky erudovaný), keď sú všetci oblečení...
(DEBIL!)

Sedel za mnou a hneď sa ma začal vypytovať - Lucinka, ty ako sa máš vlastne? (Akože kedy my sme pokročili do štádia, že on ma volá Lucinka?? Chachachaaaa...skoro som zemrela.)
Ja hovorím že úplne najlepšie. Lebo je to pravda.
Potom sa ešte chvíľu riešilo, že čo ja a Whiskey, samozrejme Mário sa tváril že nič a potom povedal - Inak ty ideš na Novarock? (Btw, my už sme s ao tom bavili asi stokrát, takže to vie.)
A ja že jasné. A on že, no lebo ja mám jeden voľný pas do bekstejdža (odkiaľ to vlastne má???) a neviem koho by som vzal...
Chápete???!!!
Hovorím - samozrejme mňa, dúfam že nepochybuješ.
On - ale šak ty sa tam aj tak dostaneš...
(Och bodajby.)
A potom sa mi zadíval do očí a hovorí - ty máš takú zvláštnu farbu očí, to som si nikdy predtým nevšimol...
Ja: No to asi preto, že sa mi nikdy nepozeráš do očí.
On: No...musím priznať, že to je pravda...
Chacha. Mám farebné čočky, víme? Aj som mu to povedala potom, ale stále bol fascinovaný. A viete čo? Pri jeho hlbokom pohľade do očí som už nič nepociťovala. Skvelé, či?

Och ozaj...na fejsi si ma pridal ten poľský profesor. Ten, ktorý keď sa na mňa pozrel, povzdychol si, aké krásne devy sú Slovenky. OMFJ, práve mi píše na FB chate! Skaping!!!

Edit

Nesere sa s tým:
A ja zobacit veleme raz vase krasne sylvetky., Jakby ubylo 15 lat:)
Buia-tvar, po anglicine face, super perfektni nohy...nebo tez dobre duse:)

Dala baba hala-bala cukor na koláč a presladilo ho

Viete čo? Všetko sa na dobré obrátilo. Erasmus vyšiel. V lete pôjdem do D-landu okopávať (už som spomínala že v Bratislave by som ani prstom nepohla, aby toto mesto bolo čistejšie? Stále si myslím že stačí keď ja svoje odpadky hádžem do koša. Väčšinou teda. Lebo napríklad ohryzok môžem hodiť do kríkov, to je príroda. To ma naučila mama. Dokonca aj palička od nanuku je príroda - povedala mama a mamy majú vždy pravdu. A keď mám nejaký plast, a neni po ruke kôš, vždy je po ruke kanál - tak ma naučila mama. Takže - JA toto mesto neznečisťujem.) Ale k veci.

Slnko svieti a ja mám za sebou 4 skúšky, z toho tri na A. Oveľa lepšie ako zimné skúškové, kde som hneď z prvej skúšky vyletela jak mokrá handra.
A Triss znova bloguje!!! A dneska sa ideme na šrot opiť k Martine. Teda hehe...vypustiť Džina z fľaše. Už sme tak dlho nepili džin. Viete čo je zaujímavé? Keď sme u nás, počúvame napríklad Kiss (tá žúrka sa zapísala do análov) a u Mati vždy Petra Nagyho, proste to je tak. Aj keď dneska by sme mohli taký youtube-playlist zostaviť, kde by bol aj ten Grigorov, lebo "doživotne dám zbohom zásadám" som si pridelila ako osobné heslo. A hodí sa to na žúr.

Zajtra má byť vraj koniec sveta, preto je dobré si dnes užiť, opiť sa a zahulákať si. Tú seminárku, čo mám do nedele poslať, hádam ani začínať nebudem. (Či?)
A inak...nejaký ten recept sem ešte určite dám, lebo ja v poslednej dobe rada pečiem (šak to na mne vidno...kks včera som sa vážila a mám asi o sto kíl viac než minulý týždeň, tak dobre o 4...no keď mám byť úplne úprimná tak o 3, ale aj tak!) a sú to samé hovadské veci. Napríklad určite sa s vami podelím o červené pesto, to budeme robiť dnes a je to famózne. Vyžrala by som to aj samotné, bez ničoho.

A článok o statusoch...no, začnem zbierať materiál. Na druhej strane, to stačí len celý fejs skopírovať a materiálu je až dosť, lebo ja mám nejakým spôsobom švihnutý zoznam friendov. Skôr rozmýšľam nad tým, analyzovať niektoré indivíduá postupne a venovať im vlastné posty, lebo niektorí toho nadrístajú aj na dva články za deň. (Napríklad ja.) Aby ste nepovedali že len ohováram, môžem sem hodiť aj vlastné statusy. (Chacha, ale keďže je v moje moci vynechať všetko trápne a nevtipné, môžem zmanipulovať vašu mienku!)

Chicks

Ja ♥ slepačí výbor.
Výborne sme sa včera pobavili. Haha...to bola jedna pekná klišovitá veta na úvod, a teraz už v bežnom tóne - bola kurevská sranda.
Aby som nezdržovala nudnými opismi (opismy?) - sedeli sme v Milleniu, chlastali clubové drinky a žrali a rehotali sa NAHLAS a viedli reči o sexe. Samozrejme.
Dám niečo konkrétne, tak trochu fragmenty 1,5.

• My si musíme písať taký životný itinerár.
• Martina je násoska.
• Násoska. Tetrov Násoska. Long Island clubový. Pretrepať, nemiešať. Jednu slamku.
• Wicked L. nevidí zaostriť. (Osobne neviem, čo je na tom zle...veď to vám už logika navráva!)
• Vy dve first a ty dve second.
• Ona na mňa pluje, prská, strieka!
• "En ten tyčky, kokoty a pičky." - "To nepoznám! To je super!" - "To neexistuje!"
• U nás taká obyčaj, kokota mi požičaj. Po troch nociach už mi daj.
• Vy ste to vypili, vy kurvy!
• Ty si pre mňa taký orgazmický guru.
• "Kde mal kokot?" - "No u seba!"
• Sesterstvo dvojprstia

No a potom to začalo mať naozaj grády, lebo sme sa hrali jednu psychologickú hru, alebo čo to je. Vlastne ide o to, že za určitý čas máte vymyslieť čo najviac viet na písmená M... V... O... P...
Robili sme to nedávno na edukačnej psychológii a teraz sme to vylepšili...no a nehrali sme na čas.
Pokračujeme doteraz, na FB.

Musím vyslovene ošukať P. (To je meno...v záujme všetkých radšej cenzurujem.)
Maťa vyslovene ošukať potrebuje.
Mám veľmi otvorenú piču.
Moja vagína ozýva prázdnotou. (Trochu maďarské.)
Musím vracať oveľa pravidelnejšie.
Mať výtok obvykle prekáža. (Pod tým je napísané I like!)
Môcť vyšukať ostatných posilňuje.
Musím vyfajčiť odporného pičusa.
Moje vajcá odpadnú prirýchlo.
My vieme odolať penisu. (Neviem veru...)
My výborne olizujeme penis.
Musím vyzerať ohromne popiči.
Mám výborne ohnutý penis.
Mám vypitých osem panákov.

Aby nebola nuda, pridám pár dnešných, facebookových.

moja vecne ostane prazdna

Myslíš vskutku ohromne pesimisticky.

Môžem večne ostať panna?
Mať výstrih obrovský pomáha.Myslím, veď očarím prsiami.

Môj výklad ohúri pánov - moja vagína okúsi penis.

Martina!Vyjadrenia otrasné používaš. Milovanie vieš opísať poeticky. Máš veľký orgazmický potenciál.

Martina vkuse otrasne picuje.

Moje vyjadrenia ostatných poburujú? Musíte vlastný ostych prekonať!

Musime velkodusne okamzite pookriat. Mozno vobec ostychanie prezit?

Mnohí vskutku ostych preceňujú. My však ostaneme pripravené! Mužov vieme okamžite prijať! Máme váže obrovské predpoklady.

Muzi vedia ocenit prsia. Moje vnady ocaria polahky.

Martina vzdy okusi piest.

Martina veru oceni piest.

Milujem vrazanie obrieho penisu.

My vieme okamzite pridat.

 Musi vrazat okazalo pevne.

Mna vylizal ocarujuci pan. Mrdanie vylepsi otrasny pribeh.

Milujem vtipne oprskle priatelky!

Mozem vetrit okolo pici? Mat vysukany otvor pali. Mizerne - vyjebavat osratu prdel.

Mám výborný obed...pôjdem.

Elegancia a noblesa ked okolo teba prechadzali, tak si bola prilis ozrata na to, aby si ich chytila, aj ked si sa naciahla.

Toto je koment, ktorý mi Chantal nechala na mojom nemeckom blogu, keď som tvrdila, že pijem s eleganciou a noblesou. Samozrejme mala pravdu, o tom idem teraz hovoriť. O Malackách.
Taký žúr, že Branko a osem báb. To vyhral, s nami. Heh.

Najebali sme sa uňho doma (prisámpiču som ešte nebola nadrbaná už pred piatou...moje poprvé) a vyrazili sme do mesta. Teda...haha, do centra Malaciek (stále som opakovala že to nie je mesto, ale obec, ale potom som prestala, lebo ulice boli plné hokejových fanúšikov a tí neváhajú dať vám na piču).
Ja som si vypila svoju sedmičku vína (treba šetriť, víme) a na cestu každý fasoval plechovku piva, aby sme náhodou za tých dvadsať minút chôdze nevytriezveli. Totiž, bolo to tak, že jedna plechovka na dvoch, ale nejak sa stalo že ja som svoju z rúk nepustila (niektorí s vďakou odmietli...chápete to?) takže keď sme došli k tomu veľkému stanu, kde sa premietal hokej, už som bola rozveselená.

Sadli sme si a od nudy som si trošku upila z ploskačky (fernet). Tu si prestávam pamätať poradie, takže teraz nasleduje to čo vždy - vymenúvanie činností, podľa toho, na čo si spomeniem.
Takto - hral sa hokej, samozrejme. Ibaže mňa hokej nezaujíma ani za máčny máčik (čo už) a okrem toho som nevidela na plátno. Nevidela, aj keď sme sedeli úplne vpredu, ale to plátno sa nejak rozmazávalo, hráči boli dvojmo (v každom mužstve), proste taký divný zápas, tak som si radšej išla kúpiť jednu vodku. Okrem toho sme našli pod stolom kartón minerálok, nevedno pre koho a odkiaľ...jednu som si požičala. (Výhodné.)
Tretiny ubiehali nejak strašne rýchlo. Za triezva sa mi zdá, že trvajú oveľa dlhšie. Potom sme si išli kúpiť cigánsku (ktovie, či využili zásoby z Plaveckého Štvrtka...chacha, teraz sa smejte, lebo nekorektný vtip) a poslednú tretinu sme ja, Martina a Lucio strávili v parčíku za stanom a hľadali Casiopeu. Či čo vlastne.

Nenašli sme. (Hviezdy na nebi sa debilne rozmazávali...ale aspoň som videla dva veľké vozy, chacha.)
Medzitým, prirodzene, sme mali ešte úprimné chvíľky, kde sme si padali okolo krku a vyznávali lásku a vyjadrovali podporu a podobne (veď viete - "Och baby, ja vás mám tak rada!" alebo "Proste keď sa chceš na to vyjebať, tak sa na to vyjeb, ja ťa aj tak mám rada a kto som ja, aby som ti hovorila, čo potrebuješ v tvojom živote, aby si bola šťastná?!" - samé hlboké myšlienky).
Po zápase sme sa trúsili domov (ježiši, ja som fajčila!) a tam sme pokračovali v chlastaní. Teda neviem ako ostatní, ale Braňo mi stále nalieval pivo (do vínového pohára...vidíte, toto myslím tou eleganciou a noblesou!!!) a mali sme kolečko sexuálnych priznaní. (Lenže keď sa väčšina ošíva, je to nuda.)

Mimochodom som si všimla, že jednu z mojich spolužiačok som mierne (hovorím mierne, ale myslím si že riadne) šokovala, keď som sa rozhovorila, teraz nemyslím tie sexuálne kokotiny (to tam tuším už ani nebola), ale moje vyjadrovanie. Hm, žeby som v škole málo nadávala? Ani sa mi nezdalo.
Domov sme šli v pondelok ráno a poviem vám, je to nepríjemné, keď sa vlečete po meste takí zničení, napoli ešte ožratí a bez make-upu a okolo vás sa hrnú všetci do práce, čistí, voňaví a vyspinkaní. Uch. Určite to poznáte, veď každý sa minimálne raz v živote istotne najebal v nedeľu.

Máj, chlastu čas

Nemám rada poopičné depky. Je to nechutný pocit a navyše to ani neni poriadna depka, taká že sa vyrevete a máte na to dôvod, je to len taký neurčitý divný pocit samoty a otupelosti, clivosti a pochmúrnosti. A otupnosti.
Mala som to včera, ako vždy keď sa opijem.
Celý deň som pozerala telku (televízne filmy...čo vám poviem, aj ten dabing bol v rovnakej kvalite ako tie filmy...), jebala na školu a žrala. Keď hovorím žrala, myslím tým ŽRALA a teraz mám výčitky svedomia. A piekla som koláč, ktorý som žrala dnes ráno a ešte je mi zle, lebo som si dala priveľa. (No, ráno, to ako asi pred hodinou.)

Ešte k tým filmom. Dúfala som, že na MTV czech pôjde Paris Hilton BFF contest (inak čo znamená BFF? Chantal tvrdí že best fucking friend. Asi hej, lebo to druhé F tam je mrte odveci.) alebo aspoň My super sweet 16 (nerozumiem, prečo sú tak na vetvy z toho že majú 16, keď aj tak ešte nesmú piť) ale išla len "hudba", tak som sa musela zmieriť s HBO. Najprv niečo o nejakom stroskotancovi (Mark Pease Experience tuším), ktorý na strednej patril do zboru a bol akože super a teraz už má 21 a ešte stále má pocit, že je super a chcel by nahrať demo a pičoviny kokotiny a nakoniec zistil že jeho frajerku (stredoškoláčku) mu šuká jeho bývalý učiteľ (učiteľ spevu a divadla) a tento Mark to zistil tak, že - z neznámeho dôvodu - upratoval bordel v izbe jeho slečny a našiel tam pásku "Mac singing" (Mac je tá jeho puča) a to si vzal a počúval to v aute a to bola nahrávka zo skúšky či čo, mac spievala, učiteľ jej hral na klavíri a na konci bolo niečo ako "Prečo sa smejeme?" "Neviem.", cmuk-cmuk-cmuk "Takto?" "Ooooh, áno, áno, presne takto. .... Au!"  "Prepáčte, to moje hodinky..." "Nevadí." "Tu?" "Ooooh, uuuh, ó bože, presne tam."
A také zvuky, ako keby ho ťahala za gule, alebo páriace sa mačky (imitujú detský nárek)...fakt otrasné, neviem aký bol originál, ale ten dabing bol PRÍŠERNÝ.

No a milý Mark takto zistil že mu ju jebe ten učiteľ (btw, učiteľa hral Ben Stiller a mal šediny, také dosť divné...to mu mohli aj prirodzenejšie urobiť) a dostal depku a vlastne tá baba vôbec nezistila že on má tú pásku. Nevidela som koniec, lebo som musela ísť na WC, takže fakt neviem, ale keď to budú opakovať, asi si to kuknem, lebo to bola kokotina jak traky.

Potom išlo Vychovávať Hope (nejaký HBO seriál, fakt hrozný, ani nekomentujem) a potom išla Vojna neviest...no tak to stojí za to. Popri tom som piekla, takže som to pozerala len tak jedným okom, ale tie scény sú neopísateľné. Neopísateľne debilný film. O dvoch najlepších kamoškách, ktoré sa rozhádali kvôli tomu, že obe chceli mať svadbu v júni v hoteli Plaza a bol iba jeden termín a tak si robili hrozne zle, ale nakoniec to dobre dopadlo (ale bola aj záverečná bitka pred oltárom v šatách a trhali si závoje), jedna sa vydala a druhá zistila, že vlastne si s tým svojím nerozumie a obaja sa zmenili a fňuk fňuk, rozišli sa priamo v kostole a ona si začala s bratom tej svojej kamošky.
(Moje nervy.)

Potom som stihla koniec Pretty Woman (aspoň niečo dobré) a zasmiala som sa na tých ich handrách.
Vlastne ešte niekedy medzitým išiel Otčim (tuším už som to raz videla), thriller, skrátka otčim bol vrah (vyzabíjal svoju rodinu, lebo mu išli na nervy, alebo tak nejak) a príbeh bol o tom, že matka troch deciek sa s ním zoznámila a samozrejme vtedy nevedeli že on je vrah ale bol podozrivý a šecko bolo podozrivé a susedka videla na nete nejakú fotku najhľadanejšieho zločinca a došla im povedať že sa naňho podobá a tak ju zabil a tak podobne. Nakonci veľká bojová scéna v interiéri ich obrovského baráku a sčasti na streche domu (pršalo a blýskalo sa, samozrejme), vrah ušiel, 18-ročný syn zostal v kóme a prebral sa po pol roku.
Film končil desivo a dramaticky scénkou, kde iná matka dvoch soplákov v supermarkete stretla nášho vraha a zoznámili sa. Titulky.

Potom som ešte pozerala nejaký film s Nicholasom Cageom, ktorý riešil nejakú misiu v Bangkoku. Ale nedávala som pozor, takže neviem o čom to bolo.
Vidíte, deň som strávila plodne. A dnes idem do Malaciek a kupujem si víno, lebo za a) moje telo nie je schopné sa vysporiadať s takým množstvom tvrdého chlastu a zostať potom ešte pojazdné (a ja zajtra učím) a za b) šetrím.
Na druhej strane - viem, že keď si vypijem svoju fľašu vína, už budem mať chuť dať si čokoľvek a nebude mi ani vadiť že miešam. To so mnou robí vínčisko. (Keby som pila tvrdé, nemiešala by som to s iným tvrdým...aspoň väčšinou,.) Ach, ja budem zajtra vyzerať...

Janko Chodec

Verili by ste že Janíčko Janko ešte asi pred mesiacom stál v Harleyi dve eurá a včera už dve dvadsať? Nehorázne. (Nehovoriac o tom, že v Kozoli 2,30!)
Aj tak sme ho pili. Včerajší večer bol taký, že asi (ale hlavu pod gilotínu za to nedám) deväť whisiek a jedna kola. Kola na konci, nadránom a len a jedine preto, že sa mi začalo hovadsky štikútať a nemohla som to zastaviť zadržaním dychu. (Dosť ťažko môžete v bare zadržiavať dych a  tváriť sa pri tom normálne, tak aby si to nikto nevšimol a  nezačali si myslieť že vám je zle.) Pili sme na S. Sex, sláva, smrť, sebaľútosť - samohana - sračka a tak ďalej, všetko podstatné je na S. Lebo ja hovorím, že smrť alebo sláva (sa teraz pochváľte kto viete odkiaľ to je, rockeri, ha!)
V konečnom dôsledku som teda neminula viac, než inokedy, ale minula som aj tak priveľa na to, aké sú moje pomery. Som chudobná a preto sa opíjam. Ale mala by som sa možno opíjať lacnejším chlastom.

Nakoniec som bola tak strašne unavená (možno je predsa len - neviem či sa to nepíše predsalen, posúďte, čo vypadá čudnejšie - dobré aspoň trochu brzdiť...život ma naučil - teraz sa mi natíska citovať jeden FB status čo som si dnes prečítala u bývalého spolužiaka zo ZŠ "...byť takou špinou, akou ste vy ku mne" - ale mňa život naučil, že nejsom tetrov ako Martina, lebo mňa nadájali mliekom a ne zlým ovocím), že som zaspávala postojačky. Dýdžej hral kokotiny na ktoré bolo zhola nemožné tancovať a okrem toho nás obletovali (aspoň chvíľu) nejaké bravčové hlavy.
Tak sme šli domov. Ale aj tak neškodí raz za čas sa opiť. V Harleyi bola lesbická show, baby zostali pohoršené či znechutené, či čo vlastne, celkovo som to nepochopila, lebo na mňa to nejako nezanechalo výrazný dojem - a no a čo, že tam behali úplne nahé... (skôr som si kládla otázku, prečo sa Sebastián vždy tak úzkostlivo zakrýva a trochu s ním nezatrasie pred publikom, ako onehdy Jim Morrison...lenže ja som mu aj tak videla, lebo som dobre naťahovala krk! Chacha.)
Len to trvalo trochu dlho. Ale ja nejsom prudérna, takže už som na to takmer aj zabudla. Taká každodenná záležitosť. Heh.

Girl, musím ťa tu spomenúť, lebo tak nejak mám chuť sa tebou inšpirovať a vyraziť do mesta po nejakom zápase, kde budú hrať Nemci a vyhrajú (hahaha), alebo aj nejaký iný národ, ja nejsom rasista. Hlavne aby platili, lebo včera som zistila, že mám menej peňazí ako som si myslela a to s človekom zamáva. A potom sa musí ísť opiť. Viete, začarovaný kruh.

Zajtra ideme na prvý máj do Malaciek. Cool, že. Bude to vyzerať asi tak, že sa opijeme u spolužiaka doma a potom vyrazíme cez nejaké pole, či čeho do Malaciek na majáles a on mi už prízvukoval že v každom stánku si treba jeden jebnúť, lebo pitný režim. Prespíme u neho a ja v pondelok doobeda hajde domenkov a do školy učiť harantov. Boha, ale budem vypadať po takom víkendovom záťahu. Ale velice sa mi páči tento nápad, ísť chlastať v nedeľu, lebo to už som dlho nerobila. Pamätám si ako v druhom ročníku počas skúškového som pila viac než počas celého semestra dokopy, začalo to takým trojdňovým kolotočom, že nedeľa, pondelok, utorok a potom o nejaký ten týždeň znova nedeľa, a v pondelok na skúšku z lieteratúry 18. storočia. Samozrejme som ju nespravila, lebo som nedokázala mysleť na nič a tobôž ne na nejakých nemeckých štúrovcov.

No a tak. Inak nuda (v Brne), nijaké wicked zážitky, len opijáše a to predsa nie je wicked. Bože bože...deti moje. Šukala by som.

Mlčanie jahniat

Chystáme sa na piknik! S veľkým piknikovým košom (ktorý nemáme) a s pohármi na stopkách (a také aké mám na mysli - viete, to čo mávajú Amíci vo filmoch - tiež nemáme).

Veľká noc je (nepíše sa to vlastne Noc?) u nás pokojná, nikto z našej rodiny sa neopováži nás vyšibať, lebo so Chantal sme robili taký cirkus, že už sa tej myšlienky vzdali. Som na nás hrdá.
Tak ale u nás sa veľkonočné zlozvyky nikdy nepestovali, náš foter sviatky ostentatívne ignoruje a tak sa nám to páči.
Ani veľa nežereme, včera sa na rodinnej zlezine vyskytol baran (mlčanie jahniat je to a nič iné! Ani nekŕkol, keď sme ho naporcovali.) a konec. Zaujímalo by ma, kedy sa bude piecť tradičný veľkonočný varan, ktorého so slepačím výborom už dva roky robievame. Tradícia už. A doteraz nikto nemal čas, budeme to musieť urobiť dodatočne, bárs aj v júli, ale toho varana by sme piecť mali, rovnako ako sa chodievame ožrať na Mikeša a na Vianoce.

A tajomstvo? Vidím že aspoň Girl to zaujalo, tak to teda poviem, veď už viete že svoje tajomstvo neudržím (aspoň že udržím moč a myšlienku - väčšinou) (teda moč vždy a myšlienku väčšinou).
Skrátka, určite si pamätáte že som písala o takej akcii dejepisárov. Bola tam celá katedra, aj  profáci (presne tam sme videli pána docenta tancovať na Vyjebanú zlatokopku v štýle "svadba v 70-tych rokoch"), aj bývalí členovia. Konalo sa to v Machnáči a ja som na konci nonšalantne ošablila hajzel.
Máte? Výborné.

No a bol tam istý nemenovaný alfasamec Supermário (bože keď ma niekto vygoogli, je to môj koniec, so svojím statusom váženej osoby sa môžem rozlúčiť).
Prvú polku večera som ho ignorovala a potom...som sa opila a povedala som si že ak niekoho ignorujete, síce to vyzerá cool a nestrácate hrdosť, ale moc si neužijete. A ja som ten typ, ktorý uprednostňuje zábavu. Viete. Však. (Som v našej skupine muž - nepamätám si narodeniny a meniny, neviem utešovať, nevšímam si náznaky a šukám kade chodím.)
No. Tak som sa teda bavila s alfasamcom (toto všetko som vám inak už povedala aj predtým, len v tomto bode som skončila) a trochu sa mi zlievajú detaily, tak to celé skrátim - on samozrejme provokoval, lebo je sebaistý jak ... no, niečo sebaisté. Rozhovor vyzeral asi takto:
"Keby som ti teraz povedal, poďme na záchod, tak so mnou nejdeš."
"Ako vieš?"
Zdvihli sme sa a ani sme sa nesnažili nenápadne odplížiť (ja som bola príliš opitá a on - nepamätám si, lebo som išla prvá).
Zamkli sme sa na chlapských hajzloch a... čo myslíte? Myslíte si zle.
Ja som nerobila nič, on ... ako by som to slušne...mal v tom prsty.
So weit, so gut, vtip je na konci (ako vždy). Bola som jak činka a ak viete kam tým mierim - so stúpajúcou hladinou chlastu je medzi mojou chuťou na sex a šancou na zdarný koniec nepriama úmera. Tak tak...nie len muži majú ten problém.
Keby som si len pamätala, čo vtedy povedal, celé by to malo teraz spád, ale keďže som zabudla, musím to len približne. Jeho poznámka bola v zmysle, že to bolo super a moja (a teraz sa pripravte):
"Čo? Že si ma nespravil?"
Tak, toto je ten slávny ster, na ktorom sa slepačí výbor zabáva odkedy som s tým vyšla na svetlo božie. Neviem, kde sa v mojej ožratej hlave zrodí taký nápad, ale viete čo? I like. Fakt mi tie stery idú v poslednej dobe. Ne žeby som tento konkrétny ešte túžila niekedy použiť, ale...tá predstava makes me laugh.

Keď tancuješ na bare, je to kresťanské, lebo si bližšie k Bohu

A ostatní sa pozerajú a hovoria si OMG.

Zbrojnoš bude asi nový Aligátor. Mohol by byť. Drahé je to tam rovnako.
Chantal už móže chlastať v Amerike. Teda už asi týždeň, ale oslavovalo sa až včera. Teraz sa cítim ako plagiátor, že o jej oslave píšem skôr než ona, ale čo mám robiť, keď ona je v práci? Ja ako povaľač som s apekne vyspinkala z opice, odmaľovala sa (aj tak vyzerám otrasne ale tak mi treba keď idem spať s make-upom) a zajebávam sa na nete.
Včera som sa konečne po dlhej dobe zdrala na šalát - borovička s pivom je istá vec. Nechutné. Sama som bola prekvapená, ako bohorovne som do do seba kopala.
Aj sme si zarecitovali (slnko svieti, voda láka, jebnime si poldecáka), aj sme si zanadávali, aj sme sa poľutovali (všetko ohľadom chlapov), môj kurvovsky červený rúž slávil úspechy (no ale to je preto, že mám krásne zmyselné pery, hahahaháááá), dokonca mi Silent Duo aj pesničku venovalo (že vraj pre Červenú Čiapočku, ale ja som ich opravila, že som Snehulienka - nuž, bledá som dosť, tie ebenové vlasy...no, no, tak ale v tme aj hnedá vyzerá ako čierna. Chantal mi ešte včera pri chystaní povedala, že ani ne tak Sneh ako húrka, ale pcha! Drzaňa.)
A ako vždy, keď sa zlejem ako mužik, niekde v dosahu sa objaví skupinka Angličanov (je to tým že sú všade, alebo je to osud???) a ja už aj po anglicky hovorím celkom plynulo.
Potom som jednému porozprávala, že normálne síce zvyknem baliť ženícha, ale tak móžem aj výnimku urobiť.
Neviem ani ako sa volal, ani ako vyzeral. Babám sa nepáčil (ale šak, ako vždy), ale nezdá sa mi že by bol škaredý. Lenže ja mám na konte aj Pečeňového a nikto nie je škaredší než Peči, takže na môj názor nikto nedá.
Chlapec na konci váhal, lebo dúfal že s ním niekam pôjdem, ale ja som sa pekne rozlúčila slovami "Go and fuck another Slovak girl". A dobromyseľne som sa usmiala. Trošku ho to zmiatlo, ale potom povedal že teda dobre.
A to je konec přátelé.
Haha, práve som si spomenula že som na kapelu kričala aby zahrali Gotta.

S týmto prístupom to ďaleko nedotiahnem

...ale šak krčma je tu za rohom.
Na školu kašlem jak nikdy. Neviem kedy a ako sa to stalo, ale strašne sa flákam a navyše je mi to jedno. No, pani učiteľka.

Nečítam nijakú literatúru do školy, zato si kupujem paperbacky a to furt, čo je u mňa nezvyk, lebo som škrob. Normálne si knihy nekupujem, proste čítam to čo máme doma, lebo my toho máme doma mrte, alebo si požičiavam. Napríklad ten Posledný kabriolet je fotrovho kamoša, mám to už od Silvestra a ešte furt som na začiatku a neviem či sa ešte patrí toľko to u seba mať. Ale ja mám len málo času a to je také náročnejšie, teda nečíta sa to tak rýchlo ako najnovšia kniha ktorú som si dovliekla v utorok.

Nemecká (juchú...konečne zase niečo v mojom obľúbenom jazyku) a mrte vtipná, len čítam všade a kosím sa. O slobodnej 30-čke (vďačná téma a Bridget mala úspech...) ktorá sa chce zabiť, ale nepodarí sa jej to. Akurát že všetkým rozoslala listy na rozlúčku, kde každému vyjavila čo si o ňom myslí, čo už samo o sebe je dosť vtipné. Práve som sa dostala do časti kde už ľudia čítajú listy a ona je živá a v panike. Haháááá. Smiešne. Ale jej rodina je vážne drbnutá, vôbec sa jej nečudujem že chcela spáchať samovraždu. Aj keď ja by som mala skôr chuť spáchať niekoľko vrážd.

A včera sme chceli ísť na Mlyny na improligu. Samozrejme sme sa tam vôbec nedostali, schlastali sme sa na socky na intrákovej chodbe (chodbovica!). Pili sme víno z hrnčekov. Krása. A fotili sme sa. Vznikli rôzne fotosérie - mierne eroticky ladené a jedna násilná - ja a Zuzka sa akože mlátime, skončí to tak že Z prerazí mojou hlavou do steny dieru a ja ležím na poslednej fotke na zemi. Ale skôr než zbitá tam vyzerám jak feťák. Aj tak dobré. Moja najobľúbenejšia fotka (pozerali sme si ich dnes cez literatúru 20. st. vo foťáku a smiali sme sa nahlas) je taká, kde ja a Z pózujeme pod ceduľkou únikový východ. Viete, taká zelená a je na nej nakreslený ten pandrlák čo upaľuje pred ohňom. A my pod ním v rovnakej polohe. Hovadsky smiešne.
Rozhodne je tam pár profiloviek...

Tam kde byl, všude zahrál, po něm zbyl jenom randál

Keď som  v Randali vždy sa začnem cítiť nejako staro, lebo tam chodia hlavne mladšie ročníky a ja už som predsa len dosiahla požehnaný vek... haha.
Ale zase raz nevšedný večer v tradičnej zostave. 
Ešte kým som čakala na zastávke na baby, šiel okolo nejaký čudný chlap (ale ne dosť čudný na to aby ste boli hneď obozretné!) a pokúsil sa ma chytiť za stehno. (Mala som minisukňu.) Ja som ho rukou zastavila, takže sa nám akurát zrazili predlaktia, pozreli sme si do očí (on tak divne, ja som zazrela jak boh vojny) a šiel ďalej. Celé sa to odohralo bez slov, lebo on nič nehovoril a ja som si nebola istá či mám kričať. Dosť divné a dosť hnusné.

Išli sme podporovať mladú nádejnú kapelu, gitarista nám kúpil poldeco a ešte sme aj dostali rockové kondómy. Po obvyklom počte marhúl mi zasa nič nebolo (bože, nejsom taká bohatá, aby som si mohla dovoliť opiť sa v bare...safra kde sú tie časy, keď mi stačili dve-tri vodky aby som bola dizzy??) ale sranda bola. Teda nič...akože niektoré veci som si spomenula až po rozhovore s babami, ale to sa neráta! No dobre, trocha mi bolo, ale ne tak ako by malo, keby sa svet točil správnym smerom. Domov som šla pešo, po Račianskej popri tom strašidelnom koľajisku, kde sa furt potulujú houmlesáci a socky a ani ma nenapadlo sa báť. Alcohol is my friend!

Uvediem vás do obrazu. Zavreli nám Aligáč, štamgasti sa teda rozpŕchli a ako sme videli, rozpŕchli sa aj do Randalu. Menovite Kato s Polišom (na skapanie a ešte viac na skapanie je, že sme im rozprávali že sú Kato a Poliš) a aj Tarabas (spomínala som ho vôbec minule?). Veľmi sa s nami bavil. Veľmi, veľmi. Martina je s ním už veľká kamoška na fejsi. Ja som veľká kamoška s frajerom sestry Chantalinej kamošky. Inak tiež člen populárnej skupiny (ale ne tej na ktorú sme došli my). On si myslel že Chantal je staršia sestra. To je mi kompliment. Haha. Chantal, vyzeráš staro!
A náš big deal. NOVAROCK!!! My potrebujeme ísť na Novarock. Áno, áno, áno. Lebo pozrite:

Posledný marcový oný

Marcové ídy nenávratne v prdeli, rovnako ako jarný sneh (ale bol nejaký?) a za chvíľu tu máme prvý apríl, kedy pár vtipných jedincov...no, každopádne dúfam že sa im vyhnem. Neholdujem tejto zábave. Radšej sa bohapusto opíjam, prípadne bohapusto šukám. V ostatných mesiacoch sa dostalo iba na to prvé a to sa mi tiež vždy nepodarí tak ako si to predstavujem. Nerozumiem, ako mi môže nič nebyť po ôsmych vodkách, keď inak to spoľahlivo zapríčiní ľahkosť bytia (ráno po niekedy aj neznesiteľnú, ale už nie ľahkosť), alebo dokonca aj blízke stretnutie tretieho druhu so záchodovou misou. Neslúži mi ku cti, koľko bratislavských záchodových mís v rôznych podnikoch som už vrúcne objímala, ale čo sa dá robiť.

Zasa som odbehla od témy, ako je to bežné, ale verím, že vás baví aj tliachanie o ničom. (Chcela som že o hovne, lež nemusím byť zakaždým vulgárna, zavše smiem i nejaký ten eufemizmus použiť, alebo?) (Hej, dnes som bola na káve v Shtoorovi.)
Chcela som o psychologickej konferencii v Olomouci. Neštudujem psychológiu a prednáške s názvom Edukačná psychológia (v utorky ráno) sa snažím vyhýbať (ale už nemôžem, lebo sa jej akosi nepáčilo že mám už tri absencie...to viete PdF UK) ako sa dá. Ale tá konfera bola skvelá. O psychológii zločinu. Pozrela som si obrázky ciel pre väzňov na doživotie (možno ma to čaká za niekoľkonásobnú vraždu malých zmrdov...ak sa budú aj nabudúce správať tak ako včera).
Včera keď som vošla do triedy, videla som krpcov ako sa mlátia na dlážke (hrali sa na kick box, myslím) a do toho hrá z mobilu pesnička, na ktorú som ešte v sobotu tancovala na stoličke v olomouckej krčme. Hm...
A včera som bola ešte načisto rozjebaná, lebo sa posúval čas (áno, presne preto a ne preto že sme celú sobotňajšiu noc chlastali a spali štyri hodiny!!) a oni ziapali a behali a hádzali vecami. OMG. Vlastne OMFG.

Ale ku konferencii. Začala v pátek, improvizačným divadlom, čo bolo skrátka mrte popiči (zostanem aj ja pri svojom bežnom štýle, aby ste si nemysleli že som chorá). Videla som také dačo prvýkrát v živote a fakt sa mi to páčilo, bola som unesená. Súťažili dva tímy hercov a neviem čo by som k tomu dodala, lebo to treba vidieť, ťažko opisovať improvizáciu na tému mliečny červ a agresívny kebab.
V piatok sme toho moc nepopili, lebo sme boli unavené a sedeli sme v krčme, kde bola nejaká uzavretá spoločnosť obstarožných tlstých Čechov, ktorí sa vyzliekali do pol pása a tancovali na stole. Nechutné.
Takže sobotňajšie prednášky som ako tak zvládala (ale keď sme sedeli vo filmovom sále, kde bolo prítmie, dobre ma bralo na spánok...).
V sobotu večer bol raut, oficoš žúrka pre účastníkov konfery, so žrádlom (málo, ale niečo sme ukoristili) a živou hudbou (skvelé!).
Pilo sa na otvorený účet a poviem vám...nič pre mňa. Ja sa neviem kontrolovať a preto som skončila ako vágus - prepila som všetky svoje prachy a v nedeľu mi baby kúpili jak raňajky, tak lístok na vlak do Bratislavy. Heh. Bolo mi to smiešne vtedy, v nedeľu ráno a ešte stále je...hm, poľutovaniahodné? Som nezodpovedná, heh. (Ja som viac-menej konvenčná, čo sa týka pravopisu, preto som rozhodnutá písať bodku aj za "heh".)

Aby som neklamala...zostalo mi presne 20 korún. (Na jogurtové mlieko.)
Okrem chlastu (posledné dve vodky som si musela kúpiť, lebo som si omylom kúpila džús navyše...chápete) a divokého tanca som sa zoznámila s dvoma Čechmi. Keď som doplachtila k nášmu stolu aj s tým nešťastným džúsom navyše, jeden z nich sedel na mojom mieste, tak som mu povedala že buď odíde, alebo si mu sadnem na kolená. On že fajn, nech si sadnem. Sedela som mu na kolenách asi ...no...dosť dlho (baby sa smiali, že som si hovela v jeho lone, chacha), bavila som sa väčšinu času s jeho kamošom a nikto nikoho nebalil. Potom sa náš mini spolok nejako rozišiel do všetkých strán a asi o pol hodinu som sa dozvedela, že chalan má priateľku, ktorá je prítomná. Teda, dosť čudné spôsoby...

Ja som si neodpustila jazykové okienko a skritizovala som mylých milých (edit: hej, už ste to videli, tak to nezmažem, ale prepíšem...len chcem aby ste vedeli že to bol preklep!!! :D) Čechov za to že nám málo rozumejú a nevedia hovoriť po slovensky. Aby som demonštrovala, o čo sme na tom lepšie, bavila som sa s nimi po česky a ešte som aj za každou vetou nezabudla na "vole". Strašne sa smiali (a povedali že oni nehovoria vole, že to len Pražáci) a povedali, že majú na škole nejakého Slováka (Bratislavčana) a ten vraj stále hovorí "no hej" a "ty kokos". Ja: "No hej, to my často hovorievame. Ty kokos."

Zvyšok dokončím neskôr, musím ísť nakupovať...zostaňte verní! Tak už som naspátek, ideme ďalej, dveře se zavírají.

Ešte si z toho rozhovoru pamätám, že ten, čo som mu nesedela na kolenách sa strašne smial, keď som o niekom povedala že je prijebaný. Teda smial sa na tom slove. Oni to asi nepoužívajú. Pozoruhodné.
Neviem kedy sme sa dostali naspäť do hostela, či ubytovne, či čo to vlastne bolo, ale mali sme o hodinu menej na zdravý spánok a to sa podpísalo na mojich kruhoch pod očami (až po bradu, ako sa raz vyjadrila Trsalka) a úbohej pleti, ktorá aj tak neni nič moc, ale v nedeľu to nezachránil ani darovaný make-up Chanel.
Raňajky mi kúpila Martina (ja len to jogurtové mlieko, stálo presne dvadsať korún) a mašírovali sme na prednášky, samozrejme neskoro, ale nevadí. Tam sme sa ešte tlačili nejakými chlebíčkami (baby nechceli míňať za ďalší obed a ja som už nemala čo míňať, ha) a keksíkmi, dali sme si kávu (žiadny účinok) a ja som napoli prespala tú prednášku o doživotných väzňoch. To ma fakt sralo, lebo tie momenty, ktoré som bola ako tak pri zmysloch (keď som si masírovala viečka a triasla hlavou v snahe prebrať sa) boli dosť zaujímavé.
Cestou domov som musela odpovedať celými vetami na otázky "Aké sú tvoje dojmy z prvej konferencie?". Prišla som o svoje konferenčné panenstvo!

Inak som bola zvolená za hlavného kolokviátora, lebo som sa celý čas snažila primäť ostatných k tomu aby sa vyjadrovali na nejaké závažné spoločenské témy. Akurát že sa nám to podarilo iba v piatok večer, keď sme viedli diskusiu, ako by mala vyzerať tvoja sex male doll. (Na základe článku v Elle.)
No, zhodli sme sa na tom, že by mala mať niekoľko rôznych hláv, ktoré by sme si vymieňali podľa chuti, ale vlastne by nikto takú doll nechcel. Tak neviem.
Ďalšie kolokvium na úrovni sa nám už usporiadať nepodarilo, v dôsledku nedostatku vhodných tém.

Saturday night fever

To vám najlepšie vyliečia v Harleyi. Tam sa kde-kto rád zahrá na doktora a odborne vás prehmatá.
A Chantal dnes ide s nami! Konečne mám zasa príležitosť opiť svoju sestru. Drahou vodkou samozrejme. Aj keď ja prácu nemám a ona áno. Lebo ja svojou čiernou prácou okrádam štát...

Pár slov o včerajšom večeri

Taká spontánna akcia v Harleyi.Ja s Martinou. Začali sme piť jak panie - Johnnieho Walkera. A založíme si mníšsky rád (som sestra Hortenzia a ona sestra Jolana), spovedať sa budeme na chlapských hajzloch v Harleyi, tomu milému chlapíkovi - zelovocárovi (pestuje hlavne kaleráby), čo nám kupoval dvojité whisky.

My sme strašne namyslené. Došli sme tam a každého sme ohovorili (ale keby ste ich videli! Mančaft, Lacný Kúzelník, baba v čudných gatiach čo jej zväčšovali zadok, dvaja tragici, niečo medzi pankáčom a depešákom, chalanko s kondómom na hlave a Arab čo ušiel pred Mubarakom a krútil panvou vo veľkom štýle), ale aspoň sme sa nasmiali. (Moje svedomie je čisté, aj nás určite niekto ohovoril.)

Zhodli sme sa na tom, že nás priťahujú najmä hajzli. To je hlavný dôvod, prečo sa mi napríklad nedarilo ostentatívne ignorovať (Girl, ostentatívne je fakt dosť nákazlivé slovo, zachvíľu bude na tomto blogu celkom preexponované používanie slova ostentatívne!) Mr. Šukača v ten osudný utorkový večer. Lebo dobrí chlapci sú nudní a ženy sa k nim chodia vyplakať, ako nás informovala aj skupina na FB. Nám sa páčia tí hajzli, aby sme mali kvôli komu plakať do vankúša, prípadne u tých dobrých chlapcov (vidíte chlapi...tuto to máte a je to čistá pravda). Lenže môžme my za to že hajzli sú sexi???
Preto často rozmýšľam, či je Mr. naozaj tak dobrý v posteli, ako o sebe tvrdí (popravde o tom pochybujem, ale viete ako to je... keď neviete, stále si môžete predstavovať).
Ale to nebolo celovečernou témou.

Dôležité zistenie napríklad bolo, že by sme dali Sebastiana. Neviete, kto je Sebastian? Nuž.
Každá návštevníčka Harley Clubu by vám to vedela vysvetliť, ale keby ho mala rozoznať na ulici, zrejme by ho nikto nespoznal. Sebastian je miestny striptér a musím uznať, že má čo ukázať (samozrejme nikdy neukáže všetko, ten svoj poklad si vždy starostlivo zakrýva rukou). Ale to telo! Tvár si vybaviť neviem, ale koho to zaujíma? Myslím ale, že neni moc pekný. Preto sme usúdili, že najlepšie by bolo, keby bol pri sexe dole (aby ste mali výhľad na to jeho brucho) a tvár by mal zakrytú svojím kovbojským klobúkom.

Vtipná časť večera nastala až nadránom, keď nás začal baliť taký chlapík. (Chlapík je najlepšie označenie, vyzeral presne ako niečo čo si predstavíte pod pojmom chlapík.)
Bol zrejme docela solventný, lebo sa nesral a kupoval nám tých vyššie spomínaných dvojitých Walkerov a to sme mu tvrdili, že sme rádové sestry, Saphir (Martinu jej nové meno Jolana napadlo až ráno) a Hortenzia, študujeme teológiu a nosíme bombiše. On nám tvrdil, že vyzeráme na 17 a sme herečky. Nechápal, ako sa nám celý čas darilo držať líniu, navyše všetky tie kecy sme vždy povedali naraz a rovnako. Nie vo všetkom sme sa zhodli síce - ja pestujem hortenzie a Martina banánay, ale inak ok. V Harleyi sme boli len preto, že sme z kláštora dostali vychádzku. Nechápal z nás.
(Hej, on je ten zelovocár.)
Ani si už nepamätám, čo sme mu všetko natrepali, ale celkom sa chytal a bol vtipný, vedel kontrovať a netváril sa ako vyoraná myš. Navyše nebol vlezlý a doterný. Takých by malo po Harleyi chodiť viac.

Učitelka, ale naprosto nepoučitelná

Taká katedrálka je dobrá vec, lebo sa stretnete s toľkými spolužiakmi naraz že je to až priveľa. Možno. Ale bola sranda. Len som sa zliala ako mužik a elegantne ako dáma som ošablila celý hajzel. Nuž...stáva sa.
Aspoň sa mi podarilo nestrápniť pred nejakým profákom (najhorší možný scenár...), takže som pokojná.
A inak? Bolo tam celé moje panoptikum. Došla som až o deviatej, takže ma privítali búrlivé ovácie prítomných (cítila som sa ako hviezda). V prvom rade (samozrejme) som si všimla Pána Super Šukám. Napriek tomu, že celý Machnáč sa hemžil miliardou dejepisárov, všimla som si ho ako prvého.
Prvú polku večera som ho ostentatívne ignorovala. (Druhú polku sa mi to už nedarilo ani za mak, ale o tom teraz radšej nie...)

Hneď si ku mne sadol Morrison, moja platonická láska z druhého či ktorého ročníka. Vyzerá ako Morrison, pochopiteľne. Vtedy, keď som ho šialene chcela (asi dva mesiace to trvalo a k ničomu nedošlo), sa rozhodne netváril tak družne, ani sa nám pod stolom nedotýkali kolená a podobné záležitosti. Ale teraz už ho nechcem, takže som sa v duchu zasmiala (takto: haha, irónia) a celkom som sa bavila. Sranda musí byť. Keď som v priebehu hodiny dobehla spolužiakov (stavom opitosti), už som si aj zatancovala (aj keď nie na Vyjebanú zlatokopku, to som prenechala pánom docentom).
No a keby mi potom nedošlo tak šialene zle (prišlo to tak náhle...musela som doslova vyletieť od stola, ostatní sa asi čudovali) zostala by som aj dlhšie. Možno. Na druhej strane, aj tak už sa to tam pomaly rozpúšťalo...

Ale dnešné ráno bolo extrémne kruté. Želala som si umrieť.

Nezmar s kondičkou skacká na jednej nohe

Je to výborné, raz za čas zorganizovať zasadnutie slepačieho výboru. Chlastať v kuchyni víno a fajčiť šišu, foter opodiaľ...chudák. Ten si dnes vypočul viac než asi chcel. Ale my sme sa nasmiali.
Úroveň humoru suterénna, ba až mierne nižšia.
Prebralo sa všetko. (Táto veta znie tak odhodlane, ako keď píše autorka bestsellerov Urbaníková. Ííííha.)
Každá členka výboru musela pretriasť muža, pretože každý potrebuje druhých zhovadiť. Každý muž dostane hneď prezývku a vymyslí sa k nemu nejaký debilný príbeh. Aby sme sa mali na čom smiať.

Revízia srákov hokejového tímu!

Ale už si bohužel nepomůžou

Tak...aká som? No, nebudem sa chváliť cudzím perím, dneska som si písala s Triss a ona mi poradila že čo a ako a čo (zrejme som posledný človek na zemeguli, ktorý sa nauči pracovať s programami, ale nech). A teraz mám popiči header, ešte vyriešiť ako ho dostať do stredu, ale to ne dnes, lebo to neviem a nechce sa mi nad tým dumať. Vlastne Triss mi povedala že mám pozerať tutorials, keď už na tej stránke sú...dobrý nápad, ne?
No, tie motýle (Martina, ticho!) sa asi moc nehodia k názvu, ale nemohla som odolať, chápete! Dalo sa tam porobiť toľko pičovín, že som radšej sejvla čo som mala, aby som to nepreplácla (akože blikajúce a svetielkujúce písmenká a obrázky a podobne...mám novú zábavu. Je to oveľa lepšie ako písať kódy v HTML. Presne tak si predstavujem prácu s programom, že klikám na zrozumiteľne označené ikonky a potom to robí to čo má, a ne jak word, že vás iba zbytočne rozčuľuje. Mám niekde doma aj nervoguľu, ale kto ju má furt hľadať...

A tak. Včera som stretla kamošku zo strednej a bolo to super. (Ožrala som sa z vína a videla som dvojmo, hehe. Ale ten chlap na ktorého som pozerala, keď som si uvedomila svoje dvojité videnie, vôbec nebol pekný, čiže načo je človeku, že vidí veci dvojmo, keď neni poruke nijaká pastva pre oči???)

Ozaj, ešte taký problémik sa mi vyskytol, že spravila som header a mám na ňom názov, lenže názov treba udať aj do toho okienka v bloggeri a ja som tam dala len bodku (lebo niečo tam byť musí) aby som tam nemala názvy dva a tak, no a teraz ma napadlo že keď niekto bude sledovať môj blog, bude tam mať len bodku? Och dokelu. Predsa len nejsom taký macherko. Safra. Idem sa kuknúť čo sa dá v tejto veci urobiť. och bože, práve ma napadlo, že dnes mi asi opakujú seriál, ktorý som nestihla, musím zistiť kedy.
A mám poopičnú depku. Neznášam ju, celý deň myslím na pominuteľnosť bytia a na to že v budúcom semestri si musím zapísať asi 14 predmetov (budem v škole dňom i nocou, oh yes) a to skúškové si viem predstaviť už teraz (hlavne si viem predstaviť ako budem nekonečne cirkusiť).
Inak dnes je vonku úžasný vzduch, taký jarný, Triss, neni to fatamorgána, podľa mňa je to fakticky okúňajúca sa jar!!!