Dancing days are here again

Je 22:49 a ja dlávim čipsy, Dnes nie zo zúfalstva ale od nadšenia...od stresu a adrenalínu a všetkého. Chudnem od zajtra. Idem aj do plavárne. (Ak sa zobudím pred obedom.)
Kým sme dnes čakali na frazu útrpných 5 hodín pred jeho kanclom (malé nedorozumenie), hrabalo nám, že by to vydalo na nejaký zábavný diel seriálu.
Rozprávali sme sa len vo frazeologizmoch a fňukali ako to nevieme.
Ale nebolo to tak hrozné nakoniec. Ale stres som mala riadny, vrátane hypnotického trasu, ľadových prstov, zovretého žalúdka a strašného chladu (nič som nejedla celý deň...to preto.)
A viete čo ma dnes napadlo? Jasné, typická ja...išla som v buse na doučko, počúvala mp3 po sto rokoch a myslela na to že nebudem aspoň pol roka používať mozog. A tešilo ma to. A vtedy ma napadlo - veď skúškové by sme mali brať ako skvelú príležitosť dozvedieť sa kopu zaujímavých informácií.
Keby mi to niekto povedal pred troma dňami, tak ho pošlem do piče že už by sa so mnou v živote nebavil. Viem viem. Taká som.
(Inak trošku som popracovala na tom layoute - teda Chantal ...no neni to síce celkom tak, ako si to predstavujem...ale prispôsobujem svoje predstavy realite.)
A dneska som sa tak strašne uvoľnila, že si to neviete ani predstaviť...ani ja si to neviem predstaviť. Toľko adrenalinu, čo som mala dnes v krvi, s tym by som vyhrala nejaký bežecký pretek...a večer už som bola ako mŕtvolka. Aj teraz som, ale ve´d už sa aj chystám spať, ale som si hovorila, že treba vám povedať že už som zasa ok, lebo hentie príspevky boli vážne hrozné... A fakt sa mi chcelo umreť, ale čo ja viem...aj sa celkom teším že som teda nakoniec nezemrela. I vy, nie je tak?
Och jasné...v pátek sa rozbijem na padrť.