V Aligáči sa nám páči(lo)

Mám ešte asi 40 minút a 23% kým môj krásny biely vypustí dušu a bude žobrať o kus elektrickej energie, tak som sa rozhodla začať najjednoduchším zo spomínaných článkov. Malá óda na malú krčmu.
Aligátor nám chýba a bude chýbať, ak sa nedajbože rozhodnú ho už nikdy neotvoriť, čo celkom hrozí. Neviem si predstaviť, čo iné by ešte mohlo vzniknúť v priestoroch, kde 20 rokov hučala rocková hudba a opíjali sa pupkáči v kožených zvrškoch (oboch pohlaví).

Keď myslím na Aligátor, vybaví sa mi hneď niekoľko obrazov. Tak napríklad. Praotec rocku. Praotca pozná každý, kto bol v Aligáči viac než trikrát. Bielovlasý starček nižšieho vzrastu a slušného vychovania, ktorý najradšej vykrúcal mladé baby na Rockin´ All Over The World.
Raz ma prišiel požiadať o tanec, lebo vraj som šumná. V skutočnosti som mala oblečené tričko s kolosálnym výstrihom (pojem "kolosálny výystrih" bol regulérne zaužívaný, to nie je nijaký okasionalizmus) a praotec mal moje prednosti práve vo výške očí. Neviete si predstaviť, čo mi dalo práce túto ponuku s vďakou odmietnuť (samozrejme s prísľubom "nabudúce už určite") a vytrhnúť svoje nežné zápästie z jeho železného zovretia. Na jeho vek mal celkom slušný stisk a sebadôveru k tomu.

A Bohuš. Bohuša stretávame v Harleyi, kde síce púšťa hudbu diametrálne odlišnú, ale tie jeho kecy sa nezmenili. Akurát už neziape do mikrofónu "všetky kurvy sa točia" alebo "všetko je napiču", ale povzbudzuje striptéra Sebastiana k tomu, aby vyzliekol slečnu, ktorú si vytiahol do ringu z publika.
No, časy sa menia. A čo sme sa na Bohuša napičovali! Potom bývali v Aligáči aj rôzni iní DJ´s a vtedy sme zistili, aký poklad sme v ňom mali. (Aj keď sme vedeli aká pesnička bude nasledovať. Napríklad svojho času chodievalo Šat tru d hárt, Hau ken vi dens ven d beds ár bŕnin a Ju giv lov e bed nejm v tomto poradí, vždy.)
(A už je to tu, už začal blikať ten magor, tak nič, budem ho musieť zasunúť, aby som vám mohla dopovedať tento dojemný príbeh plaza menom Aligátor.)

Chýba mi ísť sa pripiť do Kozla (tam ziapať na celú krčmu), potom neistým krokom doklopýtať k Aligáču, nezjebať sa dolu schodmi a pri vstupe opito pozdraviť SBS-kára.
Potom ladne preplávať napchatým Aligátorom dozadu k Hajzlovému Stolu (ak je ešte voľný) alebo zastať pri Učiteľskom Stĺpiku a tam si skontrolovať make-up. (Vysvetlenie: Učiteľský stĺpik je stĺp, kde bola reklama na Techaer´s Whisky, taká tabuľa - zrkadlo, kde ste sa perfektne videli a keď bola nuda, mohli ste checkovať ako vyzeráte.)
Tam si zavesiť bundy na vešiačik a už ide okolo čašníčka a pýta sa - dvojitú marhuľu štyrikrát? (Ani neviem, kedy som vlastne prestala piť ovocie, ale v tých časoch...)
Keď už sme boli povyzliekané zo všetkých zimných hovadín a mali sme v paprčiach svoje drinky, mohli sme začať checkovať okolie. A hlavne štamgastov. Štamgastov bolo mrte a viedli sme zoznamy. Vyzerali skoro ako zoznamy ŠtB, lebo sa tam vyskytovali vždy len prezývky. (No, nikdy sme nevedeli pravé mená...aj keď niekedy sme sa dopátrali aj k tým.)

Napríklad Jebač (neskôr Jebo), Okto, Znu, Tris, Pirát, Tarzan, Klobu, Biely (pardon, volajme ho celým menom - Papulka Biely), Žuvačkový, Neno, Morda (pôvodná - Chantal práve hovorí "ježiš tá, to bola pôvodná morda, tá pravá, originálna, pramatka všetkých mord, pravzor, archetyp!!!"), Vinea, Kamilko, Pečeňový s bratom, Peťko, Zadki, Kato s Polišom a ďalší.
Týmto snažne prosím Triss, Radanu a Martinu, aby mi pomohli doplniť zoznam, lebo si nemôžem spomenúť na všetkých, ale sľubujem, že všetko tu bude, aby to bolo úplné. A keď sme mali dostatok promile v krvi, ísť si zatrsať na Sweet Child O´Mine.
Tak čo? Dáme nejaký ten etymologický rozbor prezývok? Hádam aj hej.

Ale najskôr dáme odsek.
Tak aby ste vedeli, my sme extrémne tvorivé. V istom čase sme boli v Aligáči pečené varené, vkuse, minimálne dvakrát týždenne. Poznali sme všetkých štamgastov z videnia (a musím teraz priznať že sme tak trochu dúfali že sa s nimi zoznámime, lebo nejaké tie idoly fungovali veď viete...kto nemal idola na strednej, musel ho mať v Aligátore) a ku každému sme vymysleli príbeh. Neprestajne sme riešili ich osudy a ešte aj, čo im povieme po 20 rokoch manželstva (mlčte). Alebo že čo im dojdeme povedať len tak. Lebo my sme nelenili a pátrali po ich pravej identite - na unisteri napríklad.
Tak teda:

Jebač
Jebača sme nakoniec vypátrali tým najnepravdepodobnejším spôsobom, v nejakom slovenskom rockovom časopise bola správa veľkosti poštovej známky s ešte menšou fotkou, kde sa písalo že jeho kapela vydala Cd-čko.
Čo bolo predtým si veľmi nepamätám. Jebač tam bol často a páčil sa Triss (tuším?).
Bol inak mrte chudý a nakoniec sa už nepáčil nikomu, ale raz balil Radanu. Bol Jebač, lebo najskôr teda bol považovaný za jebača, ale neskôr z toho vznikla skratka Jebo a to mu zostalo. Vlastne sme ho nazývali familiárne Jebi. A strašne sme sa z neho smiali, že si smie sadnúť k nášmu stolu, aby to vyzeralo že aj on je obľúbený (len už si nepamätám súvislosti).

Okto

Okto bol celým menom Octavarius. Chalan, ktorý sa (no jasné) páčil Triss. Mal vtedy na sebe tričko Octavarius, tak mu to už zostalo. Videli sme ho všeho-všudy asi tak trikrát, ale témou večera bol asi tak miliónkrát. Uvediem len najväčšiu perlu: "Kokot Octavarius je jméno mé. Mám to aj v občianskom a rodnom liste."
Ako a kedy a hlavne prečo nám to mal dojsť oznámiť, je mi v týchto dňoch celkom nejasné.

Tris

(Nebojte, Znua som nevynechala, jeho dám na koniec ako čerešničku na torte.)
Tak Tris, vlastným menom Tristania (zasa tie kapelové tričká) bol onehdy Triss (aká náhoda) vyhlásený za novodobého jebača. Neviem ako k tomu došlo, lebo on rozhodne nebol to, čo by ste označili za jebača (no, možno po troch dvojitých marhuliach už aj áno). Tris, mimochodom, študuje na pedagogickej fakulte sociálnu prácu (myslím, že je v poslednom ročníku) a mám ho pripojeného na fejsi. Ako k tomu došlo, je dlhý príbeh.

Pirát

O Pirátovi nič neviem, len že nosil šatku. Toho objavili a ocejchovali baby, keď tam chodili častejšie než ja (v prvom ročníku som makala v butiku a keď ste 12 hodín na nohách a na druhý deň vás to čaká znova, chce sa vám všeličo ale ne ísť do krčmy). Myslím že k nemu patril istý Van Helsing, alebo sa mýlim?

Tarzan

Nudný diel v reťazi, proste vypadal jak Tarzan, popojedem.

Klobu

Chacha. Tak Klobu je celým menom Klobúkový. Je to Znuov kamarát a chodil na Tomášičku. (Dôležitý údaj.)
Klobu tam bol len raz, ale zapísal sa do análov. Bolo to niekedy cez týždeň, v Aligáči som bola len ja s Triss a hral tam Grexa (fail...). Bar bol poloprázdny a my sme stáli pri Učiteľskom Stĺpiku. Tak aj Znu a Klobu. Vtedy sme mimochodom prvýkrát videli aj Znua. Klobu ma začal baliť a strašne sa mu páčil môj klobúk (odtiaľ to krycie meno). Bol z neho doslova unesený a opakoval to niekoľkokrát za večer, že aký klobúk. Rovnako bol unesený z toho že sme chodili na rovnakú strednú a nadšene to oznamoval Znuovi, ktorý sa opieral o zábradlie a žužlal slamku z Viney. Vždy pil iba Vineu, ale o tom potom.
Ja som Klobu-ho odmietla a odvtedy sme sa už nikdy nestretli.

Biely (celým menom Papulka Biely)

Papulka Biely bol neuveriteľný jebač a ja som spravila kardinálnu chybu, že som ho nechala plávať, lebo on ma chcel. Ale v tom čase som si začala s loverom (hej, presne s tým kktom, čo som sa s ním potom toľko natrápila) a nejak som nemala chuť. O Bielom sme si najprv mysleli že je Angličan a nahlas sme komentovali jeho výzor (pozitívne), potom vysvitlo že nám celú dobu rozumel (trochu trapas), ale bral to športovo. Trošku sme sa bozkávali, vymenili sme si čísla a to bolo všetko. Odvtedy som mala niekoľkokrát nutkanie mu zas zavolať, ale uznajte, že by to vyznelo blbo. Škoda, lebo už sme ho tiež nikdy nestretli.
Mimochodom, to meno - mal biele tričko a mal nádhernú papulku. Taký chutný bol. (No, to slovo znie dosť zle...ale vážne je to výstižné!)

Žuvačkový

Bol Španiel a volal sa Pedro a patrí do môjho playlistu (všetci dúfam chápu, čo je to playlist), takže toto vám o ňom stačí. No, možno ešte jedna info - roztrhal mi sieťované pančuchy. Hmmm... Ne naschvál samozrejme.

Neno

Obrovský pupkatý chlap s dlhými vlasmi a bradou, raz balil Martinu ("poď sa baviť tam dopredu"). Prvýkrát sme ho poriadne zaregistrovali keď spieval Nenu deathovým hlasom. A raz sme ho videli v meste.

Morda

Podľa nej sme začali nzývať jej podobné ženy mordami. Inak bývalá môjho bývalého. Nerozumiem, čo s ním robila dva roky, ja som už za tri mesiace zistila, že nevie šukať.

Vinea

Tiež ju mám na fejsi. Kamoška môjho bývalého (aby bolo jasné, jeho som do tohto výberu nezaradila...), Mordy a tuším aj Nena.
Nosila obrovské výstrihy a mala OBROVSKÉ kozy. Všetky tričká mala vždy aspoň o štyri čísla menšie a tie jej prsiská sa nedali prehliadnuť. Bol to v podstate dosť nepríjemný pohľad. Raz som videla, ako si medzi kozy strčila fľašu s Vineou a tak pila. Nemusela ju držať rukami. Viete si to predstaviť? Chcete si to predstaviť? Počula som, že vraj to dokáže aj s pollitrovým pivom. Našťastie som to nevidela.

Kamilko

O Kamilkovi som tu už písala. Rovnako ho mám na fejsi. Bohužiaľ. Kamilko má totiž na mňa slabosť. Samozrejme mu neprekáža, že je zadaný. V tom aby mi občas napísal, keď má vypité. A keď má chuť "riešiť prsia" (nie, nepýtala som sa, čo presne tým myslí, tvárila som sa, že sa tá správa v mojom okne vôbec neobjavila).
Kamilka sme po prvý raz stretli niekedy v Aligáči a zoznámili sme sa s ním vo vlaku smerom do Bratislavy. S Triss sme boli v Prahe na Iron Maiden (trip na otočku, mrte ppč) a cestou späť sme sedeli v uličke, lebo vlak bol narvatý na prasknutie. Kamilko s nejakou partiou boli s nami (plus naši chlapci - to je tiež taká story, jeden z nich je tetér, alebo ako sa volá to povolanie keď niekto tetuje a tetoval mňa aj baby. Haluz, ne?) v tej uličke a tam sme rozvíjali absurdný humor (všetci takmer 24 hodín nespali, kompletne normálne).
Ale potom sme sa s Kamilkom bližšie zoznámili už ani neviem kde, či na MORe, alebo v Aligáči a odvtedy je šialene vtipný a šarmantný...ale moc mu to nejde. Baby ho nazvali Kamilko, lebo keď ho prvý raz videli, usúdili, že je to taký jebko, že mama ho volá na obed a hovorí mu "všetko spapaj". A k jebkovi sa jednoznačne hodí meno Kamilko.

Pečeňový a brat

Brat balil moju sestru.

Ach jaj...Pečeňového by som najradšej vynechala ale som si istá, že slepačí výbor by to nedopustil a pranieroval by ma. Tak teda. Bola raz jedna oslava Chantalinej 18-ky. Ja som sa ožrala jak doga (nič nové). A tento chalan za mnou začal loziť a jak už som bola na mol, tak som nejako dopustila, aby sme sa bozkávali. Fakt zlé, zlé, zlé. Bohužiaľ ho máme aj na fotkách a tuším som nikdy nič nemala so škaredším chlapom než on. No čo už.
Martinin brat neskôr vyhlásil, že s takými očami musí mať určite chorú pečeň, a odvtedy ho nikto nenazval inak, než Pečeňový. ("Pečeňový je len chodiaca pečeň s rukami, nohami a dredmi.")
To ale nie je koniec príbehu. Ono totiž Pečienka sa nám asi platonicky zamiloval na prvý pohľad. Už v ten večer som sa totiž spamätala a zdrhla mu a on potom sedel sám smutne v kúte a vraj nariekal, že mu určite na druhý deň nezavolám, aby sme šli na kávu. (OMFG)
Potom som ho tam ešte párkrát stretla a raz mi povedal - "dobre si ma vtedy ojebala".
Doteraz sme nedošli na to, v ktorom bode. Ale zrejme som mu zlomila pečeňové srdce. Chudák.

Zadki

Celým menom Zadkový. Kamarát Peťka a Jebača (dúfam, že som ho zaradila správne, ale nepatril k Znuovi, však?).
K nemu sa neviaže nijaká super historka. On mal akurát celkom dobrý zadok, aspoň sa mi tak zdalo, keď sme sa raz sťali na srčky (no, teda ja). Bola som povzbudzovaná niektorými z partie, aby som ho capla po riti, ale našťastie som sa ovládla (nechcem si predstaviť ten trapas). Potom mi došlo tradične zle a šla som sa hore vyšabliť. Mala som 9cm opätky a skoro som si nohy dolámala na mačacích hlavách, keď som sa potácala po Laurinskej k taxíku.

Peťko

Volá sa Peťko, lebo je to debilné meno. Informatik vo flanelovej košeli. (Prosím nezabúdajte, že všetky tieto fakty sa zakladajú na našej schopnosti dedukovať pravdu podľa výzoru!)
Neviem či nás niekedy chcel zbaliť (možné to je), ale viem, že v našom zápisníku je nasledovné: jebač mu mal vysvetliť, že na nás nemá, že my sme "iný level, Peťko". Level preto, lebo je informatik, tak aby pochopil.
A Peťko mal Jebačovi tuším povedať, že mu brní kokot (ne Peťkovi, Jebačovi...to je na tom také vtipné). A doplniť to slovami pre širšiu verejnosť: "Brní mu, brní mu!"
Prečo? Spýtajte sa, kto má ten zápisník a tam je to kompletné.

Kato a Poliš

Ach jaj. To tiež bolo. O nich dvoch sme dokonca aj básničku zložili. Takú krátku. (neviem ju presne, ale bolo tam Kato, kato, buď mojich detí tato, potom ešte pojeb ma ty hneď, aj keď vyzerám jak medveď a Poliš, Poliš, nejsi ty náhodou Daktr Lóve? Som ťa videla, keď som bola na love.)
To bol jeden nezabudnuteľný večer. Hrali Requiem a bar bol PLNÝ chlapov. Metlače, rockerov a šetkého. My sme došli a prvá veta bola "Aha, chlapi a veľa!"
Mala som vo vlasoch ihlice, ešte sme sa smiali, že tam bude aj Klobu a bude natešene extaticky vykrikovať "Ihlice, ihlice, panebože ihlice!!!" ale nebol tam.
Ja som zbalila Kata (tričko Kataklysm) - bolo z toho jedno rande, na ktorom som sa cítila ako podmanivý zvodca na rande s pannou, bol hrozne nesmelý a absolútne sa nevedel bozkávať. Hrôza.
Martina chcela Poliša.
Toto celé je vlastne o ničom, ale v zápisníku je o nich dvoch asi tak 500 strán. Kým sme čakali na Katov telefonát, vybájili sme si naše spoločné životy.

Najprv sme samozrejme riešili, čo je Poliš zač. Lebo z Aligáča odišiel skôr a Kato mi povedal, že musí vraj ísť na druhý deň do školy. Bolo to v septembri a my sme školu ešte nemali, preto sme usilovne premýšľali, komu už škola začala. Tak doktorom (najprv bol všetko možné, medzi iným aj Doktor, teda presnejšie Daktr lóve). Odhadom, ktorý sa nejak zaužíval bol nakoniec Poliš (doteraz si pamätám, ako som ráno vstala a cestou do kúpeľne som rozmýšľala, čo on je zač a vtedy ma to napadlo - vtrhla som babám do izby a zrevala som "Poliš je to, poliš!!!!").

Martina sa mala stať Pani Polišovou, mať s ním blonďaté kučeravé detičky a mali spolu chodievať na vojenské dovolenky, kde Poliš by na Martinu s deťmi hučal cez vyziapovák a oni by v daždi a vetre behali po buzerplaci. ("Lenivým zadkom Ježiško darčeky nenosí!!!")
Viem že v tom príbehu figuroval ešte niekto tretí, kto by im nosil vodu a uteráky...ale neviem kto to bol.
Ďalej by ste v zápisníku našli vyjadrenia typu "Poliš, poliš a nejsi ty náhodou Daktr Lóve?"
Ide o to, že vtedy (bolo to maďarské WG - hrozne sme sa v jeden večer ožrali, hučali na seba s maďarským prízvukom a počúvali Kiss - oni majú aj pesničku Dr. Love) sme sa nevedeli rozhodnúť, čo on vlastne je.
A stále sme čakali na ten Katov telefonát. Nariekali sme, že Kato má v rukách niekoľko (sexuálnych) životov (teda svoj, môj, Matin a Polišov - lebo oni sa mali dať dokopy nejako cez nás) a že "ľudia sú takí sebeckí".
To všetko bolo ešte pred tým tragickým rande. Viete si asi domyslieť, že sa nekonala nijaká Pani Katová, Pani Polišová, ani vojenské dovolenky.

Znu

Ach, samozrejme, Znu. To najlepšie na koniec. Znu patrí medzi to najlepšie, čo nám Aligáč poskytol a samozrejme je o ňom najviac dohadov a historiek. Keby som si tak pamätala na všetky.
Začnime menom. Znu je skratka od Znudený. Kamoš Klobúkového, ste v obraze?
Znu sa večne tváril znudene, pil Vineu slamkou a na ostatných sa pozeral zvrchu. Martinina platonická láska. (V tých časoch sme Maťu volali tetrov, chacha...)
Pamätám si, ako sme raz boli v Aligáči a bola hrozná nuda (dokonca sa mi zdá, že to bol ten istý večer, kedy ma Praotec požiadal o tanec), tak sme sa už chystali odísť, ale vtom sa zjavil Znu a Martina sa otočila na päte, že ostávame ("tetrov sa odmietol pohnúť z miesta").

Znu nás vždy sledoval pobaveným pohľadom, vlastne sme sa pár mesiacov navzájom checkovali. Nikdy sme nedošli na to, o čo mu šlo, alebo či si len všimol Martinine zbožné pohľady.
A teraz k Znuovmu životnému príbehu. Sú to samozrejme len fragmenty.
Na MORe sme ho mali stretnúť s neseserom (kozmetická taštička bežných rozmerov by mu nestačila) a mal srať vo vysokej tráve (alebo to Okto? Bože, už neviem.)
Hlavne sa ma nepýtajte, ako sme došli k sraniu vo vysokej tráve.
Ďalej - Znu bol v kňažskom seminári a doma oprašoval vypchaté lasice. Mal urobiť kázeň v Aligáči a zakončiť ju slovami "ovce mojééé, moje ovcééé".

Ďalej sme vymysleli tisíc spôsobov, ako má Maťa Znua zbaliť. ("Môžem žužlať tvoju slamku?") Vymysleli sme aj, aký bude Znu v posteli. Samozrejme že znudený, bude dole, jednu ruku za hlavou a v druhej flašu Vinei.
Znuovi sme mali dojsť povedať, že by mali v Aligáči hrať viac AC/DC. ("Veď vieš, elektrikári...hahahaha, ten bol dobrý, však?") A podobné záležitosti.

Iste si viete predstaviť, ako nám Aligátor chýba. Ak toto číta niekto kompetentný, vedzte, že my sme Aligáč milovali! Už nikdy nebudeme pičovať na škaredé hajzle, nefungujúcu klímu a vysoké ceny! Vráťte nám našu krčmu, prosím!