O chvíľu sa zas vynorím ako z rožku párok

(Ak chcete počuť môj názor, je to dosť čudné prirovnanie.)
Dnes som nemala komu vynadať, tak sa spŕška sračiek zákonite musí vyliať sem.
Neberte to osobne, kľudne vypnite - teraz. Ak ste tak neurobili, trpte.
Slnko svieti, fakt krásne, lenže ja mám predkrámie a už trvá o dva dni dlhšie než by malo a už ma to sere, ne že by bol dôvod obávať sa, ale proste ma to sere, LEBO. Okrem toho idem v piatok do Olomouca a kto má chuť na študentskú kvapku krvi (aký to eufemizmus. Obyčajné krvavé sonety sú to.) zrovna na výlete? Nikto. Dopiče aj s cyklom.
Preto to dnes bude čisto v negatívnom duchu, asi ako cez skúškové. Zoznam toho čo neznášam. (Na druhej strane, v mnohom mi iste dáte za pravdu. A aby ste si nemysleli že furt iba pičujem - predsa ne furt, niekedy sa musím nadýchnuť - zvyšok týždňa si dám pauzu.)
Takže. Nenávidím:

• keď niekto v električke už ráno smrdí po cibuli/cesnaku (ktorý človek pri zmysloch žere ráno cibulu???), je mi z toho na grcanie
• keď musím v rannej električke počúvať tie ich kydy, našťastie nám boh dal mp3-ku
• keď sa mi baterka v mp3-ke vybije a mám pred sebou dlhú cestu bezútešnou Bratislavou
• keď sa dotrepem do školy ako chudera, ponáhľam sa (lebo samozrejme meškám) a zistím, že prednáška odpadá, ale nikto sa neunúval nám to dopredu oznámiť
• keď mi meškajú krámy (mhhhhhhhhhhhhhhhhwwwwwwwwwwwwwwwww)
• keď moderátori v rannej show rádia Viva neprekonateľne trapošia a sú bodrí už o pol siedmej (keď ja mám ešte noc)
• keď takmer prídem o živote pri prechádzaní na zelenú po prechode, lebo niektorí ignorujú zákaz odbočenia a ešte sa na mňa drzo smejú (ale nebojte, ukázala som im fakera a mračila som sa ako boh vojny)
• keď mi meškajú krámy
• keď mám neskutočne nudnú prednášku a akoby nestačilo, že nudný je obsah, musí byť nudný ako prof (či čeho on vlastne je, ale myslím že fakt prof) a rozpráva tak pomaly, že pri čakaní na ďalšie slovo zostarnete a úplne vnímate ako vám mladosť uniká pomedzi prsty a vidíte že život sa odohráva za oknami školy (navyše sa prechádza a vkuse sa na vás pozerá a chvíľami sa musíte prestať baviť, aby ste aspoň predstierali že dávate pozor a potom zabudnete čo ste vlastne hovorili...)
• keď sú ku mne predavačky oprsklé (neni môj problém že makajú ako predavačky, tak nech sa snažia...ja som sa tiež nexichtila na ľudí, to som si nechala až na čas, kedy sa mi otočili chrbtom)
• keď ma ľudia volajú bifla, na to som úplne alergická, neznášam to asi najviac zo všetkého, lebo nie som (veď vy viete ako to je, však), ja akurát len stresujem, ale to je, poviem vám, veliký rozdiel
• keď mi ľudia hovoria že som lenivec, lebo sa mi nechce ísť behať - tak po prvé, viem že som lenivec a po druhé neznášam behanie (mala by som mu venovať osobitný bod?), behávam každý rok len dva týždne (v rámci ošiaľu "už konene schudnem tých sto kíl nadváhy, ktoré som nabrala počas strednej neviem ako a odkiaľ"), lebo potom ma to prestane baviť - aby som bola presná, nebaví ma to nikdy ale po dvoch týždňoch buď nemám už čas, alebo chuť, alebo oboje. A vôbec, behanie je otravné a nudné, rovnako ako bicyklovať sa na stacionárnom bicykli (hej máme ho v obývačke a hej, vešiame naňho uteráky a iné veci, ktoré potrebujú dočasne uskladniť), nemá význam presviedčať sám seba že je to zábava, lebo nie je. (Mňa napríklad nebaví ani aerobic - a do toho zahŕňam všetko od klasického aerobicu až po skackanie s Fredym Aisim (píše sa to tak?), ale dokážem pochopiť, prečo to baví iných. Ale behanie?? Behanie je dobré len na chudnutie, na nič iné.)
• keď ma nenapadá ďalší bod do tohoto skvelého zoznamu...
• aha...už som hovorila že neznášam keď mi meškajú krámy???