Keby sa dalo, nikdy by sme sa nevrátili a zostali by sme exkurziovať navždy. Za posledné štyri dni som naspala asi 9 hodín a prešla asi 500km peši, lebo naše královné nás hnali jak zduté kozy, každý deň 5-6 múzeí a nejaké cmitery a podobne. V programe neboli započítané nejaké prestávky na obed, takže som ani prachy nemíňala, a asi som aj schudla. No chápete toto?? Jaj.
Kde začať.
Odchádzali sme v stredu v noci. Okrem nás - spolužiakov išli aj nejakí bývalí absolventi, ktorí milujú exkurzie (najprv sme nechápali prečo má niekto chuť na toto...ale oni s nami nemuseli absolvovať vražedný program bez cikania, pitia a jedenia, iba tú srandu).
Došla som predposledná, lebo bývam najbližšie (ale načas) a zistila som, že miesta vzadu sú obsadené a musím byť vpredu jak socka. A ešte k tomu som sedela vedľa najnudnejšej spolužiačky, ktorú máme. Každopádne, bolo to iba tú cestu tam a ešte som vtedy nevedela, že najväčšia sranda nebude vzadu ale v celom buse.
Cez uličku vedľa mňa sedel Morrison (pamätáme? Moja nie až tak dávna platonická láska, tuším už som ho spomínala...no tak teraz si pamätajte, to je podstatná infoška.) a Michal, moja budúca najlepšia kámka (akože kamoška, chápeme sa?)
A ešte Soňa, najväčšie hovado katedry, hlučná a vtipná a šecko. A teraz si idem skajpovať, takže zvyšek bude neskôr.
1 komentár:
Klikám na nemožnú za krátky článok a minimum info... Šup šup vstávať a písať...
Zverejnenie komentára