O ajťákoch, právnikoch, učiteľoch a všeobjímajúcej jebnutosti

Neviem presne kde by som začala, tak sa chopím ajťákov, nakoniec o nich dokážem rozprávať aj dve hodiny vkuse. Áno...bohužiaľ, a ani sa neopakujem, až tak veľa ich poznám.
Dieťa je možno v mladosti normálne, ale potom sa niekde stane chyba a je z neho ajťák, bože uchovaj, aby sa to stalo aj mojim, ja mám k počítačom a technike všeobecne negatívny vzťah a záleží mi vlastne iba na dizajne, lebo ja tie ostatné veci vôbec nevyužívam.

Napríklad Martina má teraz nový mobil (ak boh dá, už aj ja dnes svoj dostanem - ružový, to je všetko čo o ňom potrebujete vedieť, lebo ani ja viac neviem) a hovorila, že sa tam dá nastaviť obrázok ku kontaktu. To sa dá inak aj na mojom starom...viem to náhodou, lebo keď bol ešte nový, tak som sa chvíľu zaoberala aj týmto (v ten prvý večer keď som ho dostala) a potom už ma to prestalo baviť. No a vždy ma to privedie k rozmýšľaniu nad tým, prečo ľudí vlastne nadchýnajú takéto veci? Neni dôležitejšie ako mobil vyzerá zvonka? (Keby ma teraz počul ajťák, tak sa bude smiať, že ani dizajn, ani obrázky ku kontaktom...ja viem, lenže my sme ženy a sme normálne, lebo nejsme ajťáčky. Vždy viac uznávam obrázky ku kontaktom, ako technické parametre. Čo sú vlastne tie parametre? Dajú sa jesť???)

Ale nechcela som ani o Martininom a mojom novom mobile, ale o ajťákoch, že. Ja totiž pár z nich doučujem a je to fakt na porazenie. Jeden je absolútne neschopný sa niečo naučiť (ten čo si myslí, že Guns ešte hrajú) a druhý...no, má 25 (či 26? To je jedno) a je to workoholik (neznášam to, je to ako alkoholizmus a oberá to rodiny o matky...). Navyše som presvedčená, že miluje ajťáctvo, a to je tiež podozrivé.
Viete on je taký...on proste myslí tým ich spôsobom, na niektoré témy sa s ním nedá baviť, lebo keď odpovedá, tak tam vidíte tú jeho schému.
Napríklad čítame článok a on sa pýta na slovíčko. Dajme tomu že...hmmm...bloß.

On: Čo to znamená?
Ja: Iba, len.
On: Ale čo potom znamená nur?
Ja: To isté...iba, len.
On: Načo sú im dve slová na to isté? (Načo nám je aj iba aj len???)
Ja: (stále pokojne, lebo toto sa opakuje každú božiu hodinu len s rôznymi slovami) Veď aj my máme synonymá. Vieš čo sú synonymá? (Kontrolná otázka, len pre istotu, viete...som zvyknutá na všeličo.)
On: Hej, hej, viem...ale aj tak, nestačí im jedno slovo?

Človek sa pýta, ako ho môže vôbec niečo také napadnúť...ty kks, predstavte si že na každý výraz je len jeden ekvivalent, to by som chcela potom vidieť Shakespearovu tvorbu. Aj keď možno na angličtinu to nevzťahuje, lebo tú má rád. (Z nepochopiteľného dôvodu ajťáci milujú angličtinu...)
A toto mám na programe stále. Okrem toho keď niečo prekladáme, musíme to robiť od slova do slova, presne, exaktne, proste uňho neprejdem s tým, že opíšem ten výraz po nemecky, aby ho pochopil. Naňho sa jednoducho nedajú moderné metódy uplatniť (čudné nie? Veď ajťáci milujú moderné technológie...len v normálnom živote sa správajú jak jedinci s Aspergerom.), najlepšie je prečítať, preložiť a slovíčka si samozrejme nepíše, lebo to sa mu nechce. Niekedy je s ním sranda (keď sa zajebávame a neučíme), ale často ma hrozne vytáčajú jeho spôsoby.

Plus. Zruší mi každú druhú hodinu. Musí ich všetky zaplatiť, ale chápete...on platí a platí a vôbec mu tých prachov neni ľúto? Ajťáci si nevážia peniaze. To je ďalšia vec. A nevážia si ani čas ostatných, lebo oni majú zrovna pohotovosť. Pohotovosť pre ajťákov??? Kde sme??? Čo je toto za svet pre Kristove rany? Pohotovosť majú predsa lekári. A keď má teda pohotovosť, prečo sa vôbec niečo doučuje? Prečo má vôbec sociálne kontakty s inými? Veď najdôležitejšia je na konci aj tak len jeho prijebaná ajťácka pohotovosť.
Okrem toho, včera som počula prípad, že chlapca ajťáka lákajú do práce na sladkosti, aby došiel načas. Nie, nemá 14. Chcete ešte nejaké iné dôkazy o tom, že sú načisto prijebaní?

A tí právnici? K nim nemám veľa, oni len zastupujú tú väčšinu asertívnych, komunikatívnych, priebojných, dravých, mladých (a ako hovorieva Triss hlavne asap) ľudí, ktorí dnes študujú pre titul a potom pohŕdajú inými povolaniami, hlavne tými, kde nezarobíte na dovolenku na Maledivách, na BMW a na časté večere v El Gaucho.
Je mi už z toho nanič, ako neustále musím zo všetkých strán počúvať, aká som chudera, lebo študujem na pedagogickej. Prosím??? Chudera??? Moji zlatí, aby ste neboli prekvapení, lebo po prvé budem učiť vaše deti a po druhé, keď celý tento svet dospeje do záhuby (kam aj smeruje, ale o tom inokedy...ako študentka histórie sa nepozerám na budúcnosť pozitívne), tak učiteľov bude treba vždy. Ale chcela by som vidieť, čo budú robiť bledí hráči počítačových hier, keď náhodou v dôsledku nejakej katastrofy prestane fungovať všetko, nijaká elektrina a nijaké počítače. Uplatnia svoje skúsenosti z Lara Croft?
(Ne, nepozerám priveľa katastrofických filmov, ja ich nemusím, ani netvrdím že to bude zajtra, ale prosím vás, pozrite sa na tento svet. Niektorí by bez počítača nezarobili ani cent! A je smutné, že ich je tak veľa.)
Končím tvoj Fero. Je mi z toho niekedy zle.