Deň druhý - Poznaň
Odchádzalo sa už o ôsmej (neľudské) a v buse všetci pospávali (a niektorí aj čítali referáty, chacha).
Z Poznane si pamätám univerzitné wécka a taký pekný park s fontánkou.
Najprv nás prehnali po všetkom možnom a ani pauzu na obed sme nemali, lebo nejaký Poliak si myslel že by nás zaujímalo ešte voľačo o nejakých budovách. Totiž bolo tam také malé múzeum, kam sme šli po častiach a my čo sme chceli ísť ako druhí, sme plánovali využiť tú polhodinku na jedlo a vodu. Lenže ujo Poliak sa šiel pretrhnúť, tak sme nesmeli a ja som potom v múzeu skoro odpadla, lebo som mala okrem iného aj úpal a bola som dehydrovaná. Inak škoda, lebo to bolo zaujímavé múzeum, o povstaní v roku 1956. Ale keď zemíráte, tak vládzete akurát sedieť, alebo sa opierať o chalanov. :D (Ja som sa tam inak vlastne furt na niekoho vešala...veď sa to aj volalo Línie dotykov...teda aj oficiálne, to som si ja nevymyslela.)
Potom nás konečne pustili, tak sme sa šli najesť a potom bola ešte prehliadka mesta (ale to sa mi páčilo, lebo už som nebola hladná na smrť a mala som vodu a mesto bolo fakt pekné). Pozreli sme si aj taký pekný barokový kostol a Brani mi došiel povedať, že sa čuduje že som nezhorela rovno pri vchode, alebo že celý kostol nepadol, keď som taký neznaboh. Pche. :D A to ani nevie, čo bolo s Morrisonom. Vlastne to nikto nevie, okrem tých čo končili ten žúr vo štvrtok (nuž a medzi nich patrí aj pán doktor...ale o tom potom). Tak ne že to budete všade roztrubovať!!!
Po kostole bol rozchod, to znamenalo že sme sa vrátili do toho milého parku s fontánkou a tam sme hybernovali asi dve hodiny a niektorí pili pivo (ale niektorých som tam bez plechovky v ruke ani nevidela za celý čas...).
Soňa v parku spovedala Morrisona, že koľko mal žien ale nechcel jej nič povedať. Potom sa spýtala, či tu má kondómy a on že hej (ale piču, to boli vlastne moje, len u neho zostali) a ona že a koho si si myslel že tu bohapusto vytrtkáš? (BéTéčko, teda BT je bohapustá trtkačka...taký pojem z exkurzie.) Ja som sa len nenápadne dívala do diaľky a tvárila zamyslene.
Toto je ten poznaňský parčík:
Potom nás ten hnusný autobusár (kámka ho nazval polovodič) odviezol naspátek do Kalisza. Smiali sme sa, že sme ešte mohli dať pár múzeí, lebo ich nebolo dosť.
Piatok večer sa zase pilo (ja som vždy došla a povedala - dnes už by sme sa konečne mohli opiť). Keď sme sa rozchádzali do izieb sprchovať, pán doktor na mňa a Mari zavolal "Baby, potom sa chlastá u nás, dobre?".
No neni to pedagogický prístup? No je.
Ale chlastalo sa zase najprv u Zoliho, tentokrát tam bolo ešte viac ľudí (skor všetci). Morrison namotával nejakú inú spolužiačku a potom sa nejak všetci vytratili a ja som nakoniec šla spať. Neviem kde bola Mari, ale izba bola odomknutá a prázdna. Aj tak som spala jak zabitá.
Inak ešte niekedy medzitým (len teraz vlastne ani neviem kedy) sme chlastali aj u doktora a tam sa stalo tak, že ja som sedela na posteli medzi ním a jeho kamošom (ten nás nepočúval). A ja som sa snažila dokyho presvedčiť, že tá skúška nech je len taká formalitka ale nenechal sa (a to som ho porád skoro za kolienko chytila, ale včas som sa spamätala). Bol na sračky a ja tiež a preto dúfam, že si z nasledovného rozhovoru pamätá ešte menej než ja. Najprv mi ponúkal svojho kamoška (ale pochopil že ne-eee) a potom sa ma vypytoval, že ako to, že taká pekná a príťažlivá žena ako ja, nemá priateľa. A jak bol najebaný tak sa to spýtal asi trikrát ("No, ale vráťme sa ešte k tomu, že prečo taká príťažlivá slečna ako Vy..." alebo "Veď Vy dobre vyzeráte..."). A ja že nevieeeem, nechceeeem (najebaným hlasom) a takto mi je lepšieeee (viete si predstaviť ten najebaný hlas, že?).
Potom sa začal pýtať, že čo ja a Morrison a ja že šak nič, sme poriešili a on že hej? A bolo niečo? A ja že jasné že bolo. (OMG, chápete, prečo dúfam, že si to nepamätá?) A on že a nebudete s ním chodiť? A ja že čo ja viem, ne, asi ne, prečo vlastne? On - veď vy by ste sa k sebe tak hodili, ja som si to všimol že on vás tu balil (chacha...no to je tiež také diskutabilné, že kto koho vlastne balil). A ja že aleeee, nehodiliiiiii, pome pííííííť.
Tak asi tak nejak. A ešte som kecala aj s kámkou, že kde budem spať v piatok a ja že šak to uvidíme podľa situácie a on že "No ja si to tak predstavujem že ty pôjdeš k nám a ja budem zase u vás..."
Ale nevyšlo...Morrison sa najebal skôr a šiel spať a ja som sa najebala neskôr a tiež som šla spať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára