Horem pádem

Neviem ako inak by som definovala tento víkend. V piatok došla návšteva, vytúžená a očakávaná asi ako hemeroidy. Slečna sa pozvala sama, lebo sme strašné dobré káááámošky, asi. Pretrpeli sme s ňou piatok večer a celú sobotu a dnes som chvalabohu mala divadelnú skúšku, takže chuderka Katka s ňou musela stráviť celú nedeľu sama (písala mi aj zúfalú sms-ku že jej už drnčí hlava...a mne drnčala už v piatok, lebo tá baba hučí jak piliňák).

Takže sobota v péčku a piatkový večer tiež, dva dni som nevidela Chlapca (nechce sa vám vymýšľať nijaké meno...???) a navyše som včera asi ochorela lebo dnes ma pobolieva hrdielko. (Dala by som si horúci čaj, ale to by som musela prejsť dva kilometre do kuchyne v saténovom župane a to sa mi nechce.)
Dnes bola skúška (sranda, ako vždy) a večer som namiesto čítania odborných článkov pretrkala (a doslovne). Teraz sedím tu, lebo kto by zaspal po takej akcii, natieram si pery nejakým upokojujúcim balzámom (pery sú taká citlivá časť tela, neviete niečo na rýchle hojenie?) a pozerám zamyslene na krabičku kondómov. A na žuvačky a nejaké euromince, ktoré si tu drahý pán zabudol. (Nechápem prečo nosí mince po vreckách, keď má peňaženku...ale tak on je mámvpičista.)

No a chcela som pôvodne napísať niečo vtipnejšie, ale ako by som mohla keď moja najdrahšia Chantal má nejaké tumory a hneď dva a ja nejsom ani doma, aby sme mohli v posteli chlastať zlé ovocie z plastovej fľaše a zajedať ho čokoládou? Bežte jej zakliknúť že do plaču.