Vlajočkový systém a horúčka sobotňajšej noci

Ehm, ehm. Kde začať. Tento víkend bol ako z návodu "Ako si užiť Erasmus" a ja som vzorový príklad hneď na prvej strane.
V piatok sme šli do Trieru a po celodennom pochodovaní po meste som sa vytrepala na ten spomínaný žúr. To vás zaujíma, čo? Bolo to fajn, domov som šla prvým ranným a do postele som sa dostala o šiestej. Sama. Do svojej. (Dôležitý údaj.)
Ten chlapec čo som s ním bola, je kapitola sama o sebe. Najprv sa mi zdalo že je trochu európskejší než ostatní čierni spoluobyvatelia tohto malebného domku, ale zrejme sa nedá zbaviť svojej africkosti ani keby čo bolo. Mám taký dojem, že Afričania majú majetnícke sklony. (Ne že by iní nemali, jasné, ale chápete... no, ja to vysvetlím.)

Najprv sme teda došli tam a prvé čo mi oznámil, že spolu sme došli, spolu odídeme. Kukala som jak sůva z nudlí, lebo mi to príde logické a normálne ale prečo by mi to mal niekto oznamovať takýmto štýlom??? (A to že je to africké, to nejsú moje slová prosím, to on tvrdil že bieli muži sa nevedia starať o svoje ženy a preto je tu veľká rozvodovosť a že on na mňa bude dávať pozor. Akože na tej party.)
No samozrejme že keď mi niekto oznámi takúto vec, mám sto chutí robiť pravý opak ale prehltla som to a povedala som si že dobre, veď uvidíme. Neviem či si predstavoval že sa od neho celý večer ani nehnem, ale sorry, to si vybral zlú spoločnosť.

Zoznámila som sa s húfom nových chlapov (celkovo tam boli nejak preexponovaní, ženu ste stretli len občas) a všetci do jedného ma balili (okrem jedného, ktorého ale aj tak upodozrievam že je teplý, takže sa neráta) a nalievali mi (chlast zadarmiko!!!! Tam bolo všetko zadarmo, tak som pila pivo, whisky, pivo, vodku, pivo...a tak nejak.) a ja som sa podľa svojho dobrého zvyku predvádzala. (Čo už so mnou.)
Potom som tancovala a to už bolo nadránom, tak som mala pre seba celý parket (ešte sa tam motali chlapi teda, ale nijaké ženy, ha) a v istom bode, ktorý si teraz presne nepamätám ma henten dobrý človek vypravil von, že ideme preč. Nechápala som ale mám taký dojem že išlo o chlapskú ješitnosť alebo žiarlivosť alebo kieho anciáša lebo v tej malej slovnej výmene ktorá sa konala vonku na dvorku zaznelo okrem iného (napríklad že sa na mňa všetci lepia) "I allow you to dance with them..." alebo niečo v tom zmysle. Viete si predstaviť jak ma nasral. Oznámila som mu, že prosím ťa ukľudni sa, za prvé som slobodná osoba a za druhé ani s ním nechodím, takže ochraniteľský komplex je prebytočný. No a potom sme sa vrátili späť a sekal dobrotu ale poviem vám, už s ním na nijaký žúr nepôjdem. (A kecy o rasizme a podobne počas cesty prvým ranným tiež neni dačo po čom prahnem, to je téma tak na utorkové doobedie.) Každý iný, všetci rovní, ale to ešte neznamená že vám iní nejdú na nervy.

Spala som do štvrť na štyri a keď som sa prebrala z mŕtvych, stihla som sa akurát najesť, osprchovať a ísť na ďalšiu party. To tá horúčka sobotňajšej noci. Bola to party organizovaná univerzitou v rámci welcome days, takže tam bolo plno ľudí zo školy ktorých už aj poznám a ešte aj Conrad (chalan z divadla, ktorý bol v porote na tom castingu).
Zaplatili sme desinku a chlastali sme v troch rôznych baroch koľko sme chceli (teda len pivo a víno alebo nealko, ale množstvo bolo neobmedzené a viete si asi živo predstaviť ako sa všetci sťali. Krásne to bolo.)
Okrem chlastania sme mali súťaže (vtipné, čím sme boli najebanejší, tým vtipnejšie) a samozrejme sme sa socializovali, hlavne ja zase... Ale postupne.
V predposlednom (haha, boli len tri, no ale ničto) bare som sa zoznámila s Bogdanom, ktorého by ocenili aj moje baby (hlavne Martina lebo sa trošku podobal na Znua, akurát nemal ten znudený výraz). Polodlhé vlasy a taký ten úsmev, ajajaj...
Posledný vlak ide o jednej takže sme museli vypadnúť dosť skoro (ujebali sme z baru poháre! Hehe) (a cestou na stanicu sme boli na hajzli v mekáči, len neviem prečo ja som šla na mužské a on na ženské) ale časť sa rozhodla že bude afterparty v nejakom miestnom bare. Tak sme sa dovalili tam jak veľká voda a chalani mi kúpili ešte nejaký chlast (hmm, to je výhoda byť ženou) (Luxemburčania nevedia piť vodku, zmiešali ju s nejakým zeleným hnusom, nechápem prečo a potom to bolo sladké jak riť a nedalo sa to piť.)
Tam sme tancovali a tak nejak som sa s Bogdanom (bože to meno je hrozné, taký jebač a také meno...) začala bozkávať.
A keď sme šli domov, tak nejak sme trochu skončili v mojej posteli. (Nehanebnica som.) Dobrá správa je že ešte aj ráno sa mi zdal rovnako sexi ako večer.
A to je vše přátelé. Týmto pádom si zapichujem vlajočku na mape sveta do Rumunska.