Predkrámie all inclusive

Sedím tu, vonku je hnusne a prší (možno už ne, ale pršalo a to je už jedno a Angličania by aj tak asi povedali že it has been raining alebo it has raind alebo dačo také, proste medzi dažďom a suchom a presne to by som povedala, keby mala slovenčina taký čas).
Píše mi Drakula a King Africa (prečo, prečo, prečo??) a ešte aj Felix, viete, ten sexi Nemec z Essenu čo som tam bola na fuck-tripe minulé leto. Je to únavné. Niekedy si želám aby som nebola taká...no viete. Flirty. Lebo potom musím znášať následky. Lenže mne sa teraz nechce, ja mám predkrámie a to nemôžem povedať ani jednému z nich, preto to hovorím vám (výborné, radšej to vytrúbim celému svetu...a hlbiny internetu sú niekedy príliš plytké).

Sedím za compom už pár hodín a nerobím nič poriadne lebo sa mi nechce (vytváram si takto pocit domova), ani čítať knihu (kúpila som si román a odvtedy som nemala ani 5 sekúnd čas), ani čítať scenár a už vôbec ne čítať tie kokotiny do školy. Mám chuť si ľahnúť a civieť do stropu, ale ani to sa mi zatiaľ nechcelo a to mám posteľ asi meter za sebou. Vidíte?
Štopujem sa rittersportkou, lakujem si nechty (mám krásny nový modrý lak) a počúvam clivé pesničky od Zeppelinu (a hučí to tu, lebo notebook vždy hučí a je to pivničný zvku ktorý neznášam, ale nepomôžem si a repráky si na tri mesiace kupovať nebudem...alebo?)

A myslím na domov, to robí to predkrámie v kombinácii s dažďom. Chýbate mi. Presne, ty a ty a ty. A ty tiež. Chýbajú mi mamine polievočky (ja viem uvariť iba slížovú a potom ju jem týždeň, lebo neviem uvariť menej aj keď sa snažím, ale vždy to nejak vyjde) a zvuky z pracovne, keď foter pičuje na počítač. A chýba mi keď mama doletí z roboty a ide za comp a foter tiež (sú to jašterice) a potom dobehne dole schodmi že už začína True Blood. (Normálne sa mi tisnú slzy d očú, mne!! Och, nečakala som že aj ja, Brutus...)

Chýbajú mi rozpravy o svete a jeho problémoch pri nedeľných raňajočkách a 11 a pičungy že som neumyla riady a to "Choď kúpiť chleba prosím ťa" a ja som si vždy pomyslela "Prečo zas ja". Teraz si chleba nekupujem lebo ho nezjem a napríklad mám v skrinke už jednu štvordňovú žemľu a neviem čo s ňou, lebo neznášam vyhadzovanie potravín a mrhanie... (čo africké deti...človek na to myslí intenzívnejšie keď každú chvíľu narazí na nejakého Kamerunčana v kuchyni).
Neviete nejaké jedlo kde sa zužitkuje štvordňová žemľa? Ne? Tak nič... (Akože, strúhanka sa neráta.)
Zasrané predkrámie.

A chýba mi pičovanie so Chantal, na študijné oddelenie, na školu a na nemožných žiakov, ktorých doučujeme a na hypochondrickú tetu (a spriadanie plánov ako navštíviť babku a vyhnúť sa pritom tete) a na to ako je u nás hrozne a že by sme chceli vypadnúť.
A kecy o chlapoch a sexe a tie újeby do druhej v noci, keď na druhý deň treba vstávať.
A chlastačky s mojimi babami, keď sa dohodneme že nikto predsa nemusí byť na padrť ale nakoniec sú všetci a keď viem, že baby si VŽDY dajú EŠTE jeden. Tu som zatiaľ nenašla chlastacieho parťáka... Zaujímavé, ale je tu veľa ľudí, čo nepijú a potom jedna partia ktorá aj pije ale s nimi sa mi ani nechce baviť a už vôbec ne piť.
A viete čo, Nemci sú vo svojej najhlbšej podstate upjatý národ a Rakušania tiež, to len niekedy narazíte na výnimku (ja som doteraz narážala na samé výnimky asi).

Napríklad jedna taká Charlotte, Nemka s ktorou sa bavíme, tak ona je upjatá že to svet nevidel. Podľa mňa je bifľoška, aj keď nemôžem poprieť jej nadmernú inteligenciu. Ale ona vie proste úplne všetko. Konc-všetko. A nedokáže pochopiť, že pre nás sú tu niektoré veci oveľa ťažšie než pre ňu, lebo náš systém je proste iný a hotovo a nejsme na to zvyknuté a človek sa neadaptuje za dva týždne školy. Podľa mňa si o mne myslí že som naprostý flákač a nič nerobím a že mám na háku (no...hm, vlastne to je pravda, ale napríklad tu sa celkom snažím...ale chápete, mňa pokazil ten systém) a raz keď som zúfalo svetelnou rýchlosťou čítala jeden článok pred hodinou (ktorý som mohla čítať cez víkend, keby som ho neprepila a neprespala, ale ona nepije a spať chodí o 10), tak mi povedala že som na ňu urobila dobrý dojem, že ako sústredene študujem. (Asi si myslela že si ho čítam už druhýkrát, alebo čo.) Nejeblo by vás?

Kriste pane, práve mi píše Draculov kamoš (ja nevládzem predsa!) (niekto by im mal povedať že prosím ťa ukľudni sa).
V meste je nejaká party... omg, mohla by som ísť, ale to si bude teraz myslieť že ho chcem? Mám ísť s ním a nechať sa baliť alebo mám zostať doma a revať do vankúša lebo predkrámie?