Should I scream and shout?

Rodičia ma poslali do zahraničia študovať, nasávať vedomosti a ja som tu a akurát tak nasávam. Napríklad včera. Pohodlne sa usaďte, prípadne si doneste niečo na chrumkanie, lebo toto bude dlhé. Kým opíšem všetky periptie včerajšej noci, aj ja skapem od hladu.

Skončili sme pri tom, či mám ísť. Samozrejme som šla. Po sprche som sa cítila čerstvejšie a už som hneď mala party náladu. Písal mi ten Drakulov kamoš, ako by som ho nazvala - bude to Creepy (to sa hodí).
Súčasne mi písal Drakula a ja že či ide na ten žúr a on že hej a že sa má stretnúť s Creepym. A ja že aj ja. A on že tak to vás nebudem otravovať. Myslela som si WTF, ako posledné dni veľmi často. A ja že aký máš problém, ja chcem aby si tam šiel. Viete akú odpoveď som dostala??? Držte sa stola - I don´t want a relationship. Skoro som tu zamdlela. Keby s tým minulý týžďeň sám nezačal, ty kokos!
Som mu napísala že ani ja a odhlásila som sa z fejsu. (Takto vám poviem - myslím si že je to arogantný debil, navyše vždy keď je o niečom reč tak začne s tým že ako je to v Rumunsku lepšie. Kks, tak nech si tam zostane, to je jak so slovenskými východňármi, ktorí žijú v BA a pičujú.)

Šla som na stanicu a za dve minúty sa dovalil aj on, ešte s nejakým Írom, tak sme de facto šli spolu. Na Hamiliuse (taká mrtná zastávka, kde stoja všetky busy) sme sa stretli s Creepym, ktorý hneď začal byť creepy. A to prosím vybrúseným spôsobom. Furt sa zjavoval niekde pri mne, ale tak že som sa väčšinou zľakla, lebo zrazu som ho mala za chrbtom. Vtedy som si hovorila, že vďaka bohu za tých dvoch. Ír vyzeral byť v najviac pohode.
Chlapci samozrejme nemali ani tušenia kde tá party je (bolo to na fejsi, ale nebola tam adresa a Creepy ktorý vymyslel celú akciu si to nepozrel na nete, no chápete?) a tak sme asi trištvrte hodinu stepovali po nástupištiach, kým nejakým spôsobom vyzistili kam ísť. Potom som ja aj traja chaotici nasadli do taxíku (ich nápad, ale bus sa už nekonal, tak sme nemali moc na výber) a za 5-min. jazdu zaplatili 8 euro, ale budiž, aspoň sa to rozpočítalo.

Vystúpili sme a vlézli sme do baru, kde hudba hrala tak nahlas, že sme sa absolútne nepočuli. Bolo tam plno študentov, lebo to bola špeciálna študentská party a tak sme sa zoznámili ešte s nejakými ľuďmi. Inak väčšina boli chlapi, neviem prečo, ale to mi vyhovovalo, veď chápete.
Dokonca som sa zoznámila s Luxemburčanmi. A tu začína príbeh.

Celý večer som sa bavila úplne so všetkými okrem Drakulu. Ku koncu sa ma spýtal, či chcem aby žiarlil (akože WTF? Ja som si naňho ani poriadne nespomenula, okrem toho ma nasral s tými jeho kecmi, lebo on mi večne vypisuje, ne ja jemu). Ja že rozhodne ne a zase som sa bavila s ostanými. Nakoniec hlavne s dvoma Luxemburčanmi, ktorí boli celkom vtipní a milí a nechali ma na pokoji (veliké plus, po tom čo sa na vás furt niekto sápe). Potom si ku mne prisadol Creepy a povedal dotknuto: You don´t even like me.
A ja že - úprimne, ne. Bol zronený, ale ja už som mala trochu vypité, tak som sa rozhodla povedať to rovno, nech neotravuje. (Nepomohlo celkom.)

Slávna party končila už o jednej (keď aj náš posledný vlak odchádzal) a ja že čo teraz. Luxemburčan č. 1 (Max) mi sľúbil, že ma ešte niekam vezme a počká tam až do rána. (Haha, to znie teraz úplne inak než ako to bolo.)
Tak ja že fajn. Drakula povedal že nejde. Tak som mu oznámila že ako chce, ale ja pôjdem, lebo nebudem štyri hoďky chodiť v zime po meste až do piatej.
Keď sme dvíhali kotvy, teda ja, Max a Jean Claude van Damme (píše sa to tak? To bol ten druhý Luxemburčan...teda to ja som ho tak nazvala, lebo sa volá Claude), Drakula sa pripojil (jasné), aj Creepy (nikde by nesmel chýbať). Šli sme autom na nejakú inú diskotéku (Max nepil, to len aby ste si nemysleli že som zošalela a sadám si do auta k ožratému), kde bolo vraj vstupné 8 euro. Celú cestu som nariekala že už nemám prachy (mala som ešte desať, ale rozhodne som ich nemienila strčiť do kasičky luxemburskej diskotéke) a Max že dačo vymyslíme. Keď sme tam došli, už sa vstupné nevyberalo. Osud!

Bola to klasická diskotéka so súčasnou hudbou, ktorú síce nemusím, ale zatancovala som si s chalanmi a super som sa bavila. Drakula netancuje, lebo hentú hudbu neznáša (veď aj ja, ale ja si nenechám kaziť náladu blbosťami, ale on neznáša kopu vecí, počnúc Cigánmi, Francúzmi a končiac Kerouacom...hovorím, že arogantný debil) ale zaujímavé bolo že sa premohol aby mohol tancovať so mnou! Lebo ako mi už predtým oznámil, fakt žiarlil (ja im nerozumiem, fakt ne).

Creepy dával, tancoval jak z nejakého starého klipu (poste ako keď my si robíme haluze a všetky tie šialené figúry jak z Horúčky sobotňajšej noci) akurát to myslel smrteľne vážne (keby ste videli ten výraz...) a Jean Claude van Damme sa na ňom hrozne ujebával a potom už som sa ujebávala s ním a ešte som ho prosila že keby sa na mňa Creepy vrhol, tak nech ma zachráni.
Na diskotéke som sa zoznámila s ďalším Luxemburčanom (dostávame sa k jadru veci), hm...ako ho nazvať. Keď zas napíšem meno, budete prskať od smiechu (ale napoviem vám...čo sa týka mien a textov Horkýže, tak tento konkrétny by bol z Popradu).
Tak Chlapec. Chlapec sa so mnou bavil, veľa, bol vtipný a šarmantný a šecko a kúpil mi gin tonic za posledné prachy (som ja ale...). Keď to tam končilo, pozval ma na after party k sebe domov a ja som po obligátnom prvom odmietnutí nakoniec súhlasila.

Drakulu som nechala tam (a bolo mi to dosť jedno) a nastúpila som do auta s troma cudzími ľuďmi (koľkokrát už som si povedala že to nezopakujem? Nepamätám si...)
Keď sme došli k nemu, ten druhý párik oznámil že ide domov, takže vlastne nijaká after party nebude. Si hovorím, že ok...toto sa mi podobá.
Najprv sme kecali (zasa som raz robila zlý obraz o Slovensku, nemôžem si pomôcť, zo mňa už patriot nebude) a potom že ideme spať. Houby spať. Ale v podstate sa nič závažné neudialo, lebo nám chýbal kondóm a ja som bola tak strašne unavená, že som sa nezmohla absolútne na nič (trapas...prvýkrát sa mi to stalo, ale raz to muselo prísť).
Neviem kedy sme sa zobudili, ale Chlapec šiel do školy a ja domov. Autobusom o štvrť na desať, vlakom o desiatej, jak posledná kurva zo štrichu. Cítila som sa hrozne (veď som aj tak vypadala, rozmazané očné linky a strapaté vlasy to istili) a keďže pátek je pracovný deň, stretla som na môj vkus priveľa ľudí. Našťastie nijakých známych, lebo som sa pozerala uprene do zeme.
Do postele som sa dostala o 11 ráno a spala som vlastne až do 15:45. Teraz čakám na Katku, ktorá sa veľkodušne ponúkla že mi donesie chleba lebo ide do mesta a potom sa plánujem...no, navečerať? Alebo niečo také.