Mužský princíp

Viete čo? Ja som nekonečne šťastný single človek. Lebo jednoducho nemáte problémy a nemusíte riešiť pičoviny. Navyše, zjavne mužom nerozumiem ani za mak.
Zhrniem len krátko dnešok. Vlastne to všetko sa dialo/deje v priebehu asi dvoch hodín.
Mala som perfektnú večeru s Franceskou a Renátou (varili keď som došla a mali toho veľa, megalománia je vlastná všetkým, čo nejsú zvyknutí na život osamote), lebo ma pozvali (perfektné...).
Potom sme dlho kecali v kuchyni a keď som odchádzala, Julien sa ma spýtal, či chcem ísť v nedeľu niekam na výlet. (Akože...halóóó, wtf???) A ja že porozmýšľam, ale chápete, odpoveď znie ne, len ešte som sa nerozhodla že ako mu to šetrne oznámim, najlepšie by bolo mať nejaký alternatívny program (vďakabohu v sobotu mám divadelnú skúšku...vďakabohu budú dosť často).
Došla som na fejs a pozerám, že Drakula (ako sorry, ale jeho vlastné meno sa nehodí pre jebača jeho rangu) si ma pridal. Ešte pred troma dňami vyhlásil že neznáša FB. Ale časom to každého zlomí...okrem toho, kde chcete nachádzať informácie keď ne tam???

Tak si píšeme.
A teraz si sadnite.
Minútu po ňom mi napísal aj King Africa, že ako sa mám. (Hovorím si že omg, žeby som bola fakt femme fatale?)
Drakula mi píše, že jeho kamarát ma vypátral na Hi5. Ja som zdesená rýchlo vypátrala heslo a s hrôzou pozrela na všetky tie fotky ktoré som tam v mladom veku nacápala...fakticky trapas, už som to zmazala. Kompletne som zabudla že som tam vôbec mala profil a ne to ešte fotky. Kokos. Navyše verejné. Strašné na tretiu, ale už je to preč a dúfam že už nemám nijaký iný pohoršujúci dôkaz o svojej divokej minulosti.

No a ja že prečo preboha ma googli a prečo na Hi5 a on že lebo sa mu fakt páčim, very much. Ja si len myslím - WTF again??? Tečú v mojej sprche feromóny? Ale to by som sa potom vrhala na Ernesta zakaždým keď ho stretnem a môžem vám zaručiť že rozhodne sa tak nedeje. (Btw Ernesta mám rada, lebo ho stretávam fakt zriedka, takže mi nikdy nestihne ísť na nervy.)
No a ja že aha a ako to a čo teda s tým? A chudák Drakula je zjavne desný romantik, lebo bol nejaký nerozhodný (nejdem teraz počítať koľkokrát napísal niečo v zmysle "I don´t know..." - všimnite si hlavne tie tri bodky!) a zmätený.
Hovorím si, do Krista aj s vami, chlapi, to sa neviete chovať jak muži? Ja už sa natoľko chovám jak muž, že sa asi stanem lesbou alebo čo.
A že on nechce aby z toho bol problém, lebo jeho kamoš hento tamto...kks jak keby som bola vec a len na nich je, jak sa rozhodnú. Toto neznášam. Tak som mu oznámila že to ne len chlapi sa rozhodujú že s kým bude žena, ale aj my máme do toho čo povedať a že veru keby sa mi nepáčil, tak s ním rozhodne nespím (teda, minimálne ne dvakrát) a že keby som chcela jeho kamoša tak už by sa veci mali inak.
A on že muži sú niekedy hlúpi, nech si spomeniem na Tróju. (Títo vzdelanci, to vás ubíja...) (Napríklad naposledy sa nestačil čudovať že som nečítala nič z klasickej ruskej literatúry.)
No a chápete...ak si myslíte že som dostala nejakú konkrétnu odpoveď tak sa mýlite, on je "hele vole, filozof" a išiel študovať Kanta na zajtra. Popiči.
A zakončil to vetou že ešte stále mu dlžím večeru. (To je pravda...ale teraz sa mi nechce vysvetľovať okolnosti.) Ale skrátka...znamená to teda že ma chce? Och bože. Keby hneď povedal že ne, aspoň sa tým nemusím zaoberať a hotovo a môžem ísť študovať scenár.

Toto sa sem teraz velice hodí. Text tu.