Je pol jedenástej a ja si čítam vlastný blog, lebo sa nudím. Teda, pri čítaní sa nenudím, ale sa smejem (ja viem, že už som to raz hovorila, ale keď ja za to nemôžem že som vtipná). Najviac som sa zasmiala na opise všetkých aligáčových štamgastov, ktorý som tu vyhrabala. Ach, spomienky.
Inak som radšej mohla kukať True Blood, keď už sa nevenujem nijakej rozumnej činnosti. Lenže vidíte. Ach bože, spomenula som si že treba na zajtra napísať nejakú evaluáciu kurzu...bože moj, bože moj, veď ja ani neviem čo tam mám napísať, keď som sa tam posledný mesiac poriadne neobjavila.
Posledný týždeň sa naplno venujem škole (to znamená že sa dostavím osobne na každú prednášku, viete). Claudio sa mi dnes vo vlaku smial, keď som povedala že netuším čo s evaluáciou, lebo som tam moc nechodila. (On sa mi aj tak vždy smeje že furt len pijem ale to iba preto že ani on nerobí nič iné.)
Na poli mužov nič nové. (Dnes som s pokojom zožrala na véču kyslé ryby s hriankamy AJ šalát - nevedela som sa rozhodnúť. A potom tri riadky čokolády. Zvyšok som schovala za monitor, ale keď ho zaklapnem, tak ju zas uvidím, ktovie čo nastane potom...)
Damir nepíše a ja sa nechcem vnucovať (aj keď už tri dni nemyslím na nič iné, len jak by som ho oprela) a Chantal hovorí že "jeden chlap hore dole ťa nezabije". Pravda. Treba sa unormálniť, traja muži za tri mesiace sú slušný počet. A erasmus končí až vo februári. Tak.
Zajtra musím vytrepať kôš so sklom na ulicu (separujeme odpad), pripomeňte mi to. V stredu party na pošte. Som zvedavá, čo bude. Vo štvrtok idem do Clausenu (to je v meste) ale na posledný pekne domov, lebo to je taká posledná trošku-party s ľuďmi z divadla. A v piatok, sobotu a nedeľu píšeme s Katkou seminárku na jiddiš. (Hovadský program.)
Čaute, idem spať radšej, aj tak som dnes nudná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára