Včerajšia noc by sa dala opísať asi len slávnym refrénom Dansa Kuduro - oioioi.
Premiéra bola fantastická, všetko šlo podľa plánu, vlastne blbosť, skôr by som povedala že sme do toho vložili všetko a aj improvizovali a dopadlo to perfektne. Diváci boli natešení, chodili nás chváliť a vôbec, nijaký trapas, nijaký black-out, nijaké chyby. Mala som po predstavení euforické stavy, ako po drogách. Jeden z najlepších pocitov ever, zaraďujem do nášho zoznamu, Chantal - zísť zo stageu a počúvať slová chvály. No.
A afterparty? Yaaay. Nebudem to ani celé opisovať radšej, lebo najprv to malo celkom pokojný priebeh (okrem tyčky na schodoch od kolegyne herečky) a keď som už chcela ísť domov, nejakí starí páprdovia luxemburskí začali platiť. Tak som zostala. A zostával aj Chlapec (akože môj ex - inak padla na moju adresu aj otázka "How did you manage to have an ex-boyfriend here, when you´ve been here only for three months?" Nuž...) (pozvala som ho na predstavenie, lebo ... no, proste som ho pozvala) a asi nemal, lebo ... k tomu sa dostaneme o chvíľu, pán chatár.
Po záverečnej sme sa vytrepali do nejakého iného podniku a tam som sa dala do reči s - volajme ho Dragomir (najprv sa tak predstavil, ale nie, nevolá sa tak). Milý Dragomir je z Bosny, nejaký kamarát Mey (kolegyňa herečka) (ne tá čo hodila tyčku na schodoch) a najprv sme dlho kecali a potom sa jeho ruka ocitla na mojom stehne, alebo moja ruka na jeho stehne, ja už teraz presne neviem a zrazu som mala jeho jazyk v mojich ústach. Stále tvrdím, že on začal, aj keď on tvrdil, že som to bola ja a že hanba mi, keď môj ex sedel vedľa mňa. (No, za to sa teda hanbím, teda, bolo to dosť blbé. Cestu do pekla mám už vydláždenú a je to priam hodinárska práca.)
To už bol čas odchodu a keď sme si pozbierali veci, pýta sa ma Mey - ty si mala červený rúž? Hovorím - hej, mám ho celý rozmazaný, že?
Ona - haha, asi, ale hlavne Dragomir má celé červené ústa.
Tak keď na kurvu, tak poriadne.
Poviem vám, včera vnoci pršalo, mrholilo, hnusne fúkalo a všeobecne bolo tak sychravo že nikto by nechcel zaspávať sám a tak som Dragomira pozvala k sebe. Nebyť faktu že mám kečup (ako sme to medzičasom nazvali s kolegyňou, čo hodila tyčku na schodoch), bola by som si dnes zapichla vlajočku do Bosny. Ale zrejme si ju tam zapichnem niekedy budúci týždeň.
That´s all, my servants.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára