Lucy in the sky with diamonds

Dnešný deň is supposed to be mine. Ale. Lialo ako z konvy, ba ešte mrdnejšie, bolo to ako keby...na vás liali vodu z konvy. Z kýbla. Takže cestou do vyjebaného Limpertsbergu som zmokla jak zmok, natiekla mi voda do čižiem (môžem ich vyhodiť, lebo premokajú ako keby boli plátené) a čvachtalo to (bolo by fakt výhodnejšie nosiť v tomto počasí žabky, lebo to voda rovno aj vyteká von). Navyše tak fúkalo že som mala úplne mokré aj stehná (a ne že by som niekoho stretla a bola stečená po kolená, nene, to všetko dažďová voda. Vyjebaná.) a dáždnik mi vyvrátilo na sto spôsobov. Zaplatila som rentu a jebala sa domov. Celý deň som ani nejedla ani nepila (iba jednu rittersportku som mala, ktorú som dostala za to že som sa zúčastnila nejakého experimentu...fail, chápete, niektorí ponúkajú 10 euro a ja si vyberem zrovna taký kde vám dajú čokoládu) a nešťala. Popičovka. Nevedela som sa dočkať kedy budem doma, lebo som mala mokré nohy a myslela som na zápal obličiek.

A viete čo? Nastúpila som do zlého vlaku. Odkedy sme tu, ešte sa mi to nestalo. Ale sranda musí byť. Mala som zlý pocit, ale aj tak som doňho vlézla, neviem prečo a keď sa pohol a oznámil prochain arret, stŕpla som, lebo to bolo niečo úplne iné. Tak som si spravila okružnú jazdu Luxemburskom, vystúpila v Petange a nastúpila na vlak opačným smerom - do Eschu. Dotrepala sa domov, dve hodiny som si varila fantastickú večeru (aspoň dačo) a keď som zapla comp, vypli elektrinu. Romantika, všetci vyliezli z izieb a svietili mobilmi a horekovali akí sme my závislí na elektrine (ani variť sa nedalo, tu je všetko na eletriku). Pár ľudí sedelo v kuchyni tak som doniesla sviečky a vtedy mi napadlo, že vlastne Lucia je nositeľkou svetla. Haha, ironické. Škoda že za pár minút tú elektrinu zase zapli. Dúfala som že to bude aspoň také dve hoďky, lebo je zaujímavým fenoménom, že ľudia sa začnú rozprávať až keď nemôžu byť na počítači. No ale nevydalo a všetci sa vrátili na fejsbuk.