Jediný dôvod prečo vám chýba vaša drahá rodina keď ste dlho preč je, že zabudnete akí sú všetci neznesiteľní. Už sa neviem dočkať návratu do krajiny dažďa, kde nebudem robiť nič iné, než písať tristo skurvených seminárnych prác, ktoré som odkladala.
Ale aj tak to je lepšie než počúvať hypochondrickú tetu sťažovať sa (tentokrát, čuduj sa svete) ne na choroby, ale na svet ako taký, ekonomiku, problémy, imigrantov, cudzincov, černochov, židov (asi aj Židov), cigánov, moslimov a ... ktovie ešte koho (musela by som si robiť poznámky) za výraznej asistencie môjho fotra (čím je starší, tým je to horšie a pritom je vo svojej podstate dosť tolerantný, aspoň býval). Po výroku "naša vlajka je derivácia tej ruskej" som nevydržala a historicky prvýkrát zasiahla a odporučila im nech už sú ticho. Takmer nasledovala hádka, ale včas niekto vtrhol do výmeny názorov ("Vitaj vo svete dospelých" "Môj svet taký nebude" "Ale bude, svet je už raz taký" "Môj ne" ...) a zmenila sa téma. Našťastie. Nerada by som sa pohádala s tetou presvedčenou, že len ona má monopol na pravdu.
Aj tak je to lepšie než hádať sa s mamou tesne pred spaním, ako toľkokrát, ako vždy. Že ona ma nebude živiť do konca života. Och bože, ako keby som niekedy niečo také žiadala. Pokiaľ viem, už vyše roka všade vyhlasujem že hneď ako to bude možné sa plánujem odpratať ne len z rodičovského domu, ale aj z tejto krajiny a nespomínam si že by som si niekedy pýtala dotácie na môj neskorší život. Neskúšajte to pochopiť, to je u nej normálne, treba si iba zvyknúť. Nikto nechápe, prečo vždy vyťahuje môje živenie. Doživotné. Osobne si neviem naozaj predstaviť nič horšie ako zostať im na krku, ale asi to nedávam dostatočne najavo, mala by som byť viac ostentatívna??? Viac exagerovať? (Eheheh.)
Aj tak lepšie ako bolesť hlavy z nich všetkých a tiché nevyslyšané želania nech už je koniec obligátnej vianočnej návštevy. Zajtra sa aspoň budem môcť odpratať s deťmi do zadnej izby. A dospelí môžu lamentovať v obývačke, ale aspoň to nikto nemusí počúvať.
Ako vydržím ten nápor keď sa vo februári vrátim natrvalo (hoci ja som stále presvedčená, že budem mať šťastie a v septembri s gestom veľkého hrdinu zamávam na diaľku...lebo viete, inak...no, inak by som si asi mala pomaly hľadať job, či? Och, všetko začína byť také konkrétne, až strach).
6 komentárov:
KFX bosorka a čo vlastne chceš????? Tak sa žije... že otrasné? No asi ti chýba tá oná, tolerancia k netolerancii tvojich blízkych. To bude genetika, ...mi tu vyplynulo :-)))) Rodinné stretnutia sú, ako stvorené k debatám o bezútešnosti sveta a celogalaktických sprisahaniach. Teta šije zástavy? Len nerob z toho holdenovku, šak nemáš 15 či? Sú aj horšie veci, skús prežiť 30-ku a uvidíš. Tá inteligencia a vzdelanie ti paradoxne vždy skomplikujú život a pred sebou neutečieš, no treba to určite skúsiť. Naučíš sa fešácky tváriť a tak. Dobrá správa je, že aj po 40-ke budeš mať v hlave stále to isté a teda neviem či je to dobrá správa, no pre mňa je. Mám malú dcéru a tá je s tým spokojná. Nikdy ma nedesí oslovením otec a stále chce, aby som hral na ten Stratocaster hoci Les Paul je tiež pekná gitara, ale však Lithium musí byť na fendery! Kam na to chodí? Btw, ten strach, to neprejde pokiaľ nepochopíš čoho sa vlastne bojíš. A vieš to vôbec? Lebo ak nie, tak si kurva prečítaj tvoj blog. Alebo tomu piču rozumiem, si dokonalá, len ten svet ti to kurví. Viem nič ma po tom, ale keďže máme tú demokraciu a téma živenia do smrti je večná...
ked sa ti nepaci, necitaj
Aaaano je tak fajn, že sa vieš pobaviť sama na sebe wicked... No a ja som myslel, že pokecáme :-)))))))))))))
Ok tak prepáč, ale evidentne to nebolo myslené tak, ako pochopené... A keď sa ti nepáči, tak ma odtiaľto odstrel, pán moderátor
ja uz dost dlho nechapem o co ti vlastne ide. Ak si myslis ze budem vymazavat tvoje komentare aby si ich nitko neprecital tak si na omyle, to ja nemam zapotreby.
Ale ak mas nutkanie chodit urazat ludi na ich blogy nech sa paci....
Nikdy, nikoho neurážam a ani nič podobné. Netreba mi také. Mrzí ma, že to tak cítiš, ale čo už s tým... Over & Out.
Nikdy nikoho, no na moj veru.
Zverejnenie komentára