Hotel Mama

O deviatej sme bezpečne pristáli v rodnom meste, svietilo slnko. Keď sme odchádzali z romantického grundu, snežilo jak sviňa a ja som fňukala že nezačalo už skôr, Katka pičovala, lebo sa nám šmýkalo. Potom som pičovala aj ja, lebo som bola celá zasnežená a mokrá, ale aspoň nohy som mala suché a v dvoch ponožkách zohriate! Hell, yeah, that´s it!
Doma som zistila že mi nefunguje net, lebo máme nový rooter a niečo treba zmeniť v nastaveniach ale samozrejme nikto nevie čo, ale dúfam že sa to do zajtra vyrieši , lebo si takto nemôžem vziať facebook so sebou do kuchyne!
A inak...vybalila som dve kilá čokolády a dary, milión oblečenia ktoré netreba prať, lebo ja som múdro vyprala všetko ešte pred odchodom a zjedla knedlo vepřo zelo, ktoré som si objednala už pred dvoma týždňami (och mňam, konečne žiadna ryža ani cestoviny) a veterník (mama myslela na dezert, aké milé) a zaspala na gauči v obývačke pri rádiu Aligátor. Domáca pohoda. Zajtra je vianočná party so slepačím výborom a pozajtra malé stretko zo strednej, teším sa stokrát viac než inokedy, lebo uvidím Bratislavu, fakt ma tie tri mesiace naučili že domov je domov??? To som potrebovala. A doma je všetko čisté...a pekné! V kuchyni môže nechať tanier v dreze (síce to sa robí aj u Vikyho, len ja ne, asi som príliš zodpovedná, mala by som s aniečo naučiť od tých Afričanov, veď načo je celá interkulturalita) alebo bárs aj na stole a pustiť si CD-čká na veži (alebo brúsny kotúč) a ne na notebooku a nemusím počúvať CNN aj s reklamou na Inside Africa a každých päť minút niekomu hovoriť Hello, sava (píše sa to tak?). Savovanie mi nebude chýbať, haha. Ale ja chýbam Afrike, zjavne. No, veď ma ešte uvidia v januári...keď si budem robiť hojné prestávky v učení a variť trojchodové obedy a večere, ako zvyknem cez skúškové.