Výlevník

Nálevník, červenoočko...nie, ako sa to volá...nálevníky to boli, že? Ale ja sa idem vylievať. (Po tom čo som včera vyliala zo seba to fyzické amorálno, dnes to bude zas len psychické.) Dnes už jem, to znamená že to krásne splasnuté brucho, čo som mala po grcacom dni už sa zas naplnilo (plneným baklažánom, ktorého by som vedela zežrať aj dve kilá a asi tristo kúskami čerešňového posúcha - toľko k tomu že sa snažím nejesť pečivo) takže asi neschudnem. To by mi muselo byť zle nonstop.

Inak som aj dnešný deň zajebala, ani neviem čím, najprv som prekecala pol dňa so Chantal (niet nad to pitvať svoj život keď sa máte učiť, myšlienka že sa zajebávate spoločne vás aj tak hreje pri ♥ a nevadí že ten druhý sa má učiť niečo iné na inú skúšku, ktorá sa koná inokedy a na inej škole) a potom som upratovala a potom som obedovala a čo ja viem...potom som bola na fejsbuku (ahaaaa) a potom som rýchlo preletela poznámky k didaktike. (Sú to hrozné pičoviny.) Čo sa týka murína (pripadám si trochu ako rasista keď ho tak volám), on je už asi presvedčený že teda sme kamoši a všetko super, takže dnes mi zas vypisoval a viedli sme fakt nudný small talk. Dúfala som že bude zábavnejší ale odkedy sa prestal kajať, je to vopruz. Má všelijaké narážky a ja sa tvárim že nechápem (je to tak lepšie, pre mňa) a inak nič. Spoločný záver stretnutia slepačieho výboru bol nedávať mu tú adresu, takže nedostanem žiadne diamanty (vy ste sa neozvali, tak to rátam ako tichý nesúhlas) na narodeniny a budem si musieť vystačiť s peňázmi ktoré sama zarobím (prípadne skasírujem za promócie).

Inak vám už nemám čo povedať.

Žiada sa mi kultúry!