Zhrnutie

Som hokejový neznaboh (ale ten zápas o zlato si zajtra pozrem) a preto som využila, že sme hrali dnes poobede a vytrepala sa do mesta - na zdravotnú prechádzku (zámienka) a nákupy do Auparku (príčina). Výčitky svedomia mám - ale ne že som nečumela na hokej ale že som nečumela do poznámok z literatúry. (Ale včera som začala čítať Pianistku od Jelinek, to sa ráta dúfam...) (Akože za učenie.)

V Auparku bolo prázdno jak na Štedrý deň o štvrtej poobede, predavačky všade počúvali zápas v rádiu (komentátori už boli zachrípnutí a mleli z posledného) a my sme neohrozene brázdili obchody, ktoré sú inak v sobotu o takom čase narvané, aj keď je také krásne počasie jak dnes. A viete čo? Kúpila som si dve tričká v Stratovariuse (no, v Stradivariuse), viem že som prisahala na vlastný hrob (alebo niečo podobné) že tam už nevkročím, po tom ako ma raz nehorázne nasrali, ale nemôžem si pomôcť, keď mi zrovna tie ich vechťovité handry sedia. Ešte som si vyskúšala nespočetne veľa šiat v Promode, ale vyzerala som jak ruská bárišňa lebo mám tristo kíl nadváhy. Nechápem kedy a prečo - ešte z Erasmu som sa vracala...no, vlastne...už si spomínam. Tak dobre, ale to som už stihla aj schudnúť a zase pribrať. Do piče aj s tukom. Ježiš, jak je ten boží svet skurvený.

Tak, to je bilancia soboty, nenaučila som sa ani kokot, mám dve handrové tričká, ktoré za mesiac budú vyzerať ako keby som v nich pracovala v bani a prala ich na 90°C dvakrát do týždňa. Nemám šaty na promóciu (na ktorú nechcem ísť, ale potrebujem finančnú podporu, takže budem držať piču a usmievať sa), ale zasa, ak sa nezačnem seriózne učiť, na žiadnu promóciu nepôjdem, že...haha. (Smutný smiech cez slzy.) Hlavne že už mám vymyslený vtipný status, ktorý si napíšem len čo budem mať titul. Aha...svedčí to o čom???

No a inak nič nové na svete, dáme si repete. Včerajší večer som trávila počúvaním sprostonárodných piesní (Dvaja driečni spojári a iné, odporúčam hlavne Hory hory...) a potom som si čítala tú Pianistku a to je vám taká kniha...no dosť divná. Inak neviem ako by som o nej hovorila na štátnici, lebo vystupuje tam jedna jebnutá matka a jedna jebnutá dcéra (ale ona je jebnutá kvôli matke lebo to je výchovou) a tej matke by som najradšej prijebala, jak je jebnutá. No seriózne. A samý sex a peep show a divoká masturbácia a iné veci. Akože, nebránim sa, lepšie než Thomas Mann (ktorý nevedel kedy prestať keď už sa raz rozpísal o nemeckých tuberákoch a nakoniec zosmolil 900 strán, ktoré sú čírim utrpením pre každého čitateľa a pritom na wiki si obsah môžete prečítať skrátený na 10 riadkov a je to presne akurát, viac ani nechcete vedieť), len to má občas taký čudný štýl. Napríklad tam nie je priama reč a vždy sa musím dovtípiť, kedy začína a konči...teda uvodzovky tam nejsú. Ale inak zábavná knižka, jedna z tých lepších.

A ešte niečo. Idú mi na nervy tie prijebané patetické statusy o hokeji. Nech sa plebs teší veď, ale preboha, aspoň nech si vymyslia niečo vtipné, keď už sa rozpisujú o "našich chlapcoch" a o tom že "to môžu prežívať znova po 10 rokoch". Och bože, vlhnem...teda vlhnú mi oči, som chcela povedať.