Sťažnosti

A sťažujem sa?! Sťažujem!!! No. Dnes som reklamovala tričko v H&M ktoré som si kúpila 23. marca (!!!) a mala som ho oblečené asi štyrikrát a začali sa na ňom robiť diery. Proste len tak, ako keby to prežrali krysy, alebo čo. No dopiče, ne že by som mala ilúzie o ich kvalitnom tovare, ale nemalo ani tri týždne! Bez reptania prachy vrátili, aspoň dačo. Problém je ale v tom, že ja naozaj potrebujem niečo nosiť a nemôžem len všetko reklamovať (aj jeansy sa mi rozdrapili len tak v strede látky, to čo je za systém) (na riti) (ale ne preto že mám veľkú riť, lebo tú nemám až takú predimenzovanú, to len brucho mám jak robotník) (taký starý tlstý robotník, čo chlastá pivo v práci) a brať si prachy naspäť, ktoré následne prepijem, alebo niečo podobné. 

Nič som si nekúpila lebo v celom Avione mali hovno a mama mi navyše pokazila náladu tým, že vyžadovala aby som si kúpila šaty na promóciu. Za prvé, neznášam slušné a elegantné oblečenie (a šaty sowieso) a za druhé som tlsťoška, takže vo všetkých šatách vypadám hrozne a keď sa vidím, chce sa mi grcať. Za tretie Chantal momentálne mieša megaporciu studeného granka, teraz o jedenástej, lebo my sme nočné sovy a tak. (Počúvam dnes všelijakú creepy a čudnú hudbu ako Nick Cave a Gogol Bordello, je to ppč, skúste.)

Za štvrté vlastne nechcem ísť na nijakú promóciu (teda ne na svoju vlastnú, cudzie mi nevadia) a viem že musím, lebo moja rodina sa urazila už keď som ich nepozvala na tú bakalársku. A to ne zo zloby alebo z lakomosti, ale mne to proste prišlo bezvýznamné. Dnes som pičovala celý čas (a mama mi vždy povedala nech idem do kelu a mám sa spamätať) že načo je tá promócia a či tam vôbec musím ísť a prečo tam musí ísť celá rodina a vôbec, je to kokotina. A mama že - je to životný úspech. No, to mi je teda hovadský úspech. Titul z našej školy, s ktorým si môžem akurát vytreť zadok aj tu, ne to ešte na západe. Správne ste pochopili, celkovo pohŕdam (joj, popiči slovo) naším školstvom. 

No ale viete, mne by to bolo celé jedno, keby som tam len nemusela ísť. Lenže všetci idú a celá rodina už sa od minulého roka vypytuje že kedy to už konečne bude. Chápete? To tak strašne túžia byť pozvaní na ten obed? Ja napríklad vážne nerozumiem, čo je také super ísť na cudziu promóciu, okrem toho obeda teda, lebo vlastne sa patrí dať mi dary (s týmto bodom súhlasím, ale prečo sa to zdá super mojej rodine??) a prachy. Alebo tak. Bože dúfam že si nezmyslia oblažiť ma nejakým brúseným sklom, to fakt nepotrebujem. Ale mama také onehdy dostala a doteraz z tých pohárov pijeme iba pri zvláštnych príležitostiach, tak uznajte. Ja sa viem opiť aj z plastových, ja som buran, chacha. No dobre, žarty nabok. Heh. 

Akože tá promócia je v úplne nevhodný čas, v júli, keď ja plánujem ísť na festival, do Dublinu a do Paríža a ešte neviem čo iné. Nemám čas motať sa po aule Univerzity Komenského a potkýňať sa pred zrakmi kádrov excelencií a rodinných príslušníkov mojich drahých spolužiakov, kým budem krivkať po diplom a strnulo sa vyškierať. 

No tak rodina by sa smrteľne urazila keby som ich nepozvala, bez ohľadu na to, že by som sa ani ja toho candrbálu nezúčastnila. Mama nechápe o čo mi ide, že veď to ja neplatím. To síce ne, ale aj tak som presvedčená že je to nehorázna strata peňazí (ktoré by mi radšej teda mohli previesť na účet...či?) ale hlavne - neznášam oficiálne akcie. Viete, musíte sa slušne obliecť a to je nepohodlné (silonky sa vám zarezávajú bohvie kam a trpíte na opätkoch, ktoré máte len preto že to je slušné a ne preto že sa chystáte tancovať na bare v Harleyi, čo vlastne znášam oveľa ľahšie) a musíte sa tam promenovať pre všetkými a tí len čakajú kedy sa potknete (aby sa zasmiali...) (no dobre, preháňam) a potom si podať ruku s excelenciami a neviem čo. No proste ja také akcie fakt nemusím, ja nemám rada ani vlastné narodeniny. Lebo ste stredobodom pozornosti bez toho že by ste chceli. Lebo inak milujem byť stredobodom, nechápte ma zle. Ale ne preto že starnem, viete. Alebo preto že sa pechorím pre diplom. Tsss. Vlastne pffff, ako hovoria Žabožrúti. Neviete ako sa vykrútiť z vlastnej promócie? Napríklad si zlomiť nohu? Alebo mať zápal slepého čreva? Ale to bolí a mala by som jazvu a nemohla by som cestovať. Ale zato by som schudla. Čakám na vaše dobré rady, priateľkovia. Real talk.