Zajebište IV.

Zaujímalo by ma, koľko zajebíšť ešte vyplodím do konca štúdia (do konca štúdia mi zostáva niečo málo vyše mesiaca, do prvej štátnice presne mesiac. Viem hovno. Totiž, učím sa vám tak ten dejepis a mám pocit že dobre, dobre, nič nové (haha, irónia, všimli ste si?), to už sme počuli...no, ale či si spomeniem že kto bol Vavro Šrobár, keď na to príde!!! Veď viem, bol to taký...no, ehm, politik, dosť dávno žil.

Dnes sa prežieram sladkým a mala by som už prestať lebo som nejak stlstla (bože to je slovo, ani napísať ho neviem) a ledva zapnem gate. Ale neviem si pomôcť. Lebo vždy keď sa učím, mám strašnú chuť na sex, ale sex nemám a nedá sa kúpiť v samoške, ale zato Kávenky áno. (Ani mi vlastne nechutili...to je to najhoršie čo sa vám v živote môže stať - že máte hroznú chuť zežrať niečo, potom si vyberiete nejakú sladkosť a vlastne na ňu nemáte až takú chuť, ale dúfate že sa naplní to nemecké Appetit kommt mit Essen, no ale nenaplní a keď dojete tak máte pocity profesionálneho existencialistu. A už ani nemáte na nič chuť, čo je rovnako katastrofálne.) 

A ešte k tomu sexu - dala som si taký záväzok, že až do prázdnin mám pauzu od chlapov. Akože ja si dávam taký záväzok skoro každú jar (posledné roky) akurát nie vždy sa mi podarí ho naplniť (teraz si ani neviem spomenúť, či sa mi ho niekedy vôbec podarilo naplniť). A je to trochu také alibistické, lebo dobre viem, že ten mesiac čo mi zostáva sa aj tak musím učiť, takže šanca, že niekoho stretnem je takmer mizivá a preto sa to ľahšie dodrží, než keby som si to povedala v lete. (Ale čo som blbá, aby som sama sebe ordinovala leto bez sexu? No nejsom.) Lenže vždy keď si v duchu dám tento záväzok, začnem mať ruju. (Chcela som povedať že začnem hárať, ale to je už moc drsné aj na môj vkus...) Ach bože prebože, život je ťažký...

Musím si nalakovať nechty, kým sa vrátim k tým pičovinám. Pri čítaní o KSČ som upadla do katatonického spánku. Je to desná nuda. A to som ešte nezačala s didaktikou, ktorú nemôžem vystáť, lebo to je okrem nudy ešte aj kokotináreň. Ale aby ste nepovedali, že sa tu len sťažujem (na pojebané štátnice - hm, ani ten uspokojivý pocit z nadávania sa nedostavil, to asi len keď to poviete nahlas...pri písaní to nemá účinok), aj vás dnes kultúrne obohatím (lebo ja som hovadsky vzdelaná a tak) (dám príklad: Chantal dnes: "Keby som tak bola v ataraxii..." Ja: "To je kde?") a tuto vám postnem poviedku, ktorú sme hrali na tom divadelnom kurze. (Ja som bola ten keř, len tak pre informáciu.) 

Daniil Ivanovič Charms: Sen (http://charms.kx.cz/ukazky.html#dobytku)

       Kalugin usnul a tohle se mu zdálo: sedí v křoví a okolo se prochází milicionář.
       Kalugin se probudil, poškrábal se na puse, znovu usnul a zdálo se mu tohle: prochází se okolo křoví, ve kterém sedí schovaný milicionář.
       Kalugin se probudil, pod hlavu si dal noviny, aby si neslintal na polštář, znuvu usnul a zdálo se mu, že sedí v křoví a okolo jde milicionář.
       Kalugin se probudil, vyměnil noviny, lehl si a usnul. Usnul a znovu se mu zdál sen, jak sedí za milicionářem a okolo se procházejí keře.
       Kalugin zařval, zazmítal sebou v posteli a už se neprobudil.
       Spal nepřetržitě čtyři dny a noci. Pátý den se probudil tak zesláblý, že si boty musel přivázat provázkem k nohám, aby mu nespadly. V obchodě, kde si vždycky kupoval pšeničný chléb, Kalugina nepoznali a strčili mu chléb položitný.
       Zdravotní hygienická komise při prohlídce bytu shledala Kalugina hygienicky závadným a k ničemu se nehodícím a přikázala bytovému družstvu vyhodit Kalugina společně se smetím.
       Kaluginy přeložili napůl a vyhodili ho jako odpad.