Horor stres

Čítať spolu dokopy - paos chanika horor stres (nasleduje ešte zhon, ale to si nechávam v zálohe). Jebať nejaké topánky, už som aj tak rozhodnutá, že si ich beriem priveľa - lenže, moji drahí, ja neznášam, keď musím nosiť tri dni za sebou rovnaké topánky. Ja neviem prečo, ja potrebujem zmenu, kvôli nohe teda, lebo keď nosím stále jedny, potom ma na nejakom mieste začnú haxne bolieť. Je to hlavne preto, že väčšina mojich topánok sú lacošské šmejdy, kožených čižiem za 130 (maminých) euro z Francúzska (hej, teraz je to čisté chvastanie) sa to netýka. Takže topánky potrebujem, proste potrebujem!!!

Ale druhá dilema sú kabelky. Panebože, kabelky! Kabeliek neni nikdy dosť. Mám ich tiež okolo miliardy (zaokrúhlené smerom dole) a všetky potrebujem (čo na tom že tri sú napríklad hnedé, ale to sú tri rôzne  odtiene hnedej!!!). Lebo každá má iný tvar a veľkosť (to máte skoro ako s penismi, akurát, že tých je všade dosť a majú majiteľov, takže ich nemusíte nikam baliť, leda do kondómu, no dobre, to sme zas niekde odbočili, kde sme nechceli...) a využitie. Malé, stredné a veľké a to ešte nehovorím o nejakej väčšej taške/ruksaku ktorá/ý by bol/a praktická/ý na nejaké cestovanie, prípadne keby som nedajbože išla cvičiť alebo čo. (Alebo do lesa! Ale do lesa je lepší ruksak.) Rozhodujem sa medzi taškou cez plece, ktorá je trochu nepohodlná (ale je na nej logo luxemburskej univerzity a to má pre ma čisto nostalgický význam) a storočným ruksakom (a.k.a. bývalou školskou taškou), ktorý je ale roztrhaný a svojpomocne zašitý a už by som to nepreháňala s hmotnosťou, lebo ktovie kedy sa rozhodne úplne rozdrbať (čo ak to bude práve uprostred lesa) (potom už si len sadnem na pníček, zjem koláčik a budem čakať na lesníka).

To je asi všetko ku kabelkám, keď si spomeniem na ďalšie nepostrádateľné veci, zase vám o tom napíšem. Viete čo? Ešteže kabát na zimu mám len jeden. No do riti, ale jesenných kabátikov/bundičiek/kadečoho mám asi päť. Doprčíc.