Keď včera bola tma, tak dnes príde ráno

Chystám sa na takú menšiu (možno väčšiu) rozpravu o bežnom ženskom ráne. Ak patríte k ženám, ktoré sa vychystajú za 10 minút, tak vás sa to netýka, lebo to nie je normálne a mali by ste sa zamyslieť, či nevynechávate nejaký životne dôležitý úkon, alebo či každý úkon robíte dostatočne dlho. Takže, začneme.

V podstate ide o to, že keď ste niekde s chlapom, musí na vás čakať, aj keď sa veľmi ponáhľate a vlastne vedome urýchľujete celý ranný čistiaci proces. Ale chlap je aj tak vždy hotový skôr, jedine že by bol metrosexuál a nosil make-up, ale s takým som ja nikdy nikde nebola. Š. sa na mne celý festival zabával, keď ma ráno sledoval. No haha, veľmi vtipné - že jemu stačí si prehrabnúť vlasy, umyť zuby a prezliecť sa z pyžama. Ja vám vysvetlím, čo všetko musí jedna žena spraviť. Teda nemusí, ale ak máte takú, ktorej to dlho trvá, tak to asi robí. (To že ja a Chantal sa ráno pohybujeme rýchlosťou slimáka po obrne je ešte iná vec.) Ale veď dávajte pozor. Či som doma, alebo inde, robím v podstate to isté, ibaže keď som doma, som o trochu rýchlejšia. Neviem celkom prečo je to tak, lebo keď cestujem, neberiem si zo sebou celú kozmetickú výbavu, takže v podstate robím menej činností, ale zas doma je všetko na svojom mieste, nemusím to hľadať a tak je to celé nejak automatické.

Keď sa vykopnem z postele (náročné, ale nikdy sa mi nestalo, aby som zaklapla budík a zostala spať, predstava ranného čistenia mi to nedovolí), prvá zastávka je na hajzli. Veď viete - keď sa ráno nevysereš, celý deň je nahovno. Čo si to tu budeme romantizovať, vy dobre viete o čom hovorím a aj lekári to označujú za najdôležitejšiu chvíľku dňa. Celé sa to spomalí, keď máte v rodine otvorené vzťahy a zvyknete tráviť čas v kúpeľni pohromade (do našej sa komfortne zmestia traja - jeden na hajzli, jeden vo vani a jeden pri umývadle) a stále vám tam niekto lozí. Nuž predsa len nejaká ilúzia súkromia nie je odveci, hlavne ak máte plachý mechúr (a plaché črevo) (keby ste mali v našej rodine ešte aj mechúr plachý, tak to by ste ráno nemali šancu). Ale popojedem.

Nasleduje kompletná očista, ale občas musím niekoho vyháňať z vane, lebo u nás sa zásadne každý chce sprchovať v rovnakú dobu (moja mama je schopná vliezť mi do vane ešte skôr než z nej vyleziem a pritom pindá, že už som mala byť vonku, lebo ona nemá čas, no predstavte si tie ranné fofry). Vo vani ma zdržuje to, že používam minimálne štyri až päť rôznych kozmetických prípravkov (na rôzne časti tela). Tak najprv našampónovať vlasy, potom opláchnuť vlasy a natrieť balzám (fakultatívne, nie vždy). Medzitým namydliť telo, potom namydliť tvár (ale špeciálnym pleťovým gelom, chápete snáď že mydlo vysušuje!), potom osprchovať telo a nakoniec vlasy (balzám nechať pôsobiť čo najdlhšie). Aha jasné, zabudla som na Lactacyd (ženské "mydielko" na drahušu, zistila som že mnohí muži nie len že netušia o jeho existencii, ale ani o tom že drahuša sa nemá umývať klasickým mydlom, och bože, zdravotná osveta by sa mala robiť už na základnej škole a nie oddelene). No a tak. Inak všetky tieto veci stíham približne za 15-20 minút (ak si nedávam balzám na vlasy, tak 15), už som sa vytrénovala. Ale keď som neni doma, všetko trvá dlhšie, samozrejme. Aha...nedajbože aby do toho prišlo ešte aj holenie, keď ráno zistíte, že dofrasa. To sa môže kľudne pretiahnuť aj na 30 minút, podľa toho do akých detailov sa potrebujete oholiť. Ale nechajme to radšej.

(Už máte približnú predstavu, prečo som za 5 rokov neprišla takmer nikdy do školy načas, ani keď sme začínali až o 10.) Ehm, a nehovorím ani o expresnom pemzovaní piat (eh...akože množné číslo od päty, tuším nás to tak učili) a telovom peelingu. Ale všimnite si v lete v električke, aké majú ľudia chodidlá! Na grc. Ja také nemám.

Keď vylezem z vane, začnem všetky časti tela, čo som vydrhla aj krémikovať, sprejovať a pudrovať, podľa potreby. Najhoršie je krémovať si ráno chodidlá, lebo to potom musíte sedieť aspoň 10 minút na riti, hompáľať nohami a modliť sa nech už to vsiakne. 

Nasleduje obliekanie. Nebudem sa rozpisovať o tom, aké ťažké je vybrať si niečo z napratanej skrine, v ktorej to zíva prázdnotou.

Naspäť do kúpeľne. Do vlasov tužidlo (podľa dĺžky a konzistencie, boli časy keď som používala jedno penové a jedno v spreji, potom fénovala a nakoniec gelovala, ale krátky účes chce proste viac času), potom vytrhať obočie a potom už konečne raňajky, lebo medzičasom začínam byť dosť hladná. Ja si nikdy neodopieram raňajky. Jednak som naozaj ráno hladná a druhak je to zdravé a tretiak ja rada žerem (dnes o deviatej večer som spratala zavináča...mňam) (jasné že mám výčitky svedomia, jak sviňa!) takže ja sa riadim podľa hesla "Raňajkuj ako kráľ". Žiadny trápny jogurt. Varím si kaše, robím si hrianky, proste čokoľvek na čo mám chuť, ale niekedy to trvá príliš dlho (boli doby keď som raňajkovala 30 minút, čo je už dosť dlho, keď uvážime, že v škole bolo trebať byť o ôsmej). 

Skrátime to - po raňajkách umývanie zubov, samozrejme a teraz už nastáva panika, lebo väčšinou sa čas nehorázne posunul a je už načase vypadnúť do rannej premávky. (Prepočítavanie: ak pôjdem neskorším autobusom, kedy prídem?) Ale ešte nás čaká veľa roboty, lebo kultivácia je zložitý proces. Takže make-up (tým myslím ksicht, nie očné tiene - rátam do toho čokoľvek, aj korektor a puder a líčka, proste to čo si plácate na ksicht, hej? Tak sa netvárte, že "ja make-up nepoužívam" lebo také chudery hádam nejste a ak máte dokonalú pleť, nič o tom nechcem vedieť, iba čo by som vám závidela.) a čočky a potom už očná linka a maskara (a to som väčšinou vynechala lebo už som aj tak meškala, potom keď som sa dostala do fázy, že mi nevadí prísť aj o hodinu neskôr, veď prednáška trvá 4 hodiny, tak čo, už som linku nevynechávala). 

A nakoniec vlasy, ktoré medzičasom viac-menej preschli (v lete pohoda-jahoda, v zime sa obávam zápalu mozgových blán, ale fénujem ich iba ak je to úplne nevyhnutné, lebo neznášam vyfénované vlasy). Tak rozčesať, upraviť do požadovaného tvaru (gel, vosk, lak, čo ja viem) a už ste skoro hotové. Hovorím skoro, lebo ešte treba parfum, náušnice a nejakú bižitériu teda, nakrémovať ruky (ktoré som si medzičasom päťtisíckrát umyla a sú suché jak rašpla), zbaliť si kabelku, potom si cestou dole schodmi spomenúť že som si niečo zabudla a vrátiť sa do izby. No a potom doletím s pološialeným výrazom do kuchyne, narýchlo exujem pohár čaju a môj foter luxusne raňajkuje a komentuje moju spomalenosť (u nás taký rituál). A ja už sa obúvam a obliekam (hovorím, v lete je to oveľa jednoduchšie, menej vrstiev) a jednou rukou hľadám kľúče a druhou rozmotávam slúchatká. Zabuchnem za sebou dvere, zistím, že som si zabudla slnečné okuliare/dáždnik a keďže ja som pozér a imidž si pestujem dôkladne, vrátim sa pre ne. A potom už bežkám na zastávku. 

Ráno potrebujem cca hodinu a pol. Ak vynechám raňajky, stačí v podstate hodina. Ak som bola deň predtým chlastať, nestačí ani hodina a pol, lebo sa ledva hýbem. Podľa toho, ako je neskoro, modifikujem ranný proces a vynechávam niektoré veci, ale niektoré zasa nemôžem vynechať nikdy. A radšej budem meškať, ak dotrepať sa s neumytými vlasmi. Veru tak.