Každodennosť

Včera sme mali malú party na treťom poschodí. Zežrali sme pizzu (mňaaam) a potom sme sa nalievali pivom. A potom vínom. A so mnou sa všetci chcú kamarátiť lebo mám šišu. Ale to bola iba malá party a trvala len asi do 11. Šak pátek pracovný deň, ne. Teda mne by to bolo aj jedno, ale šecia sa oddtrepali, tak som šla spať, aj tak som bola unavená. Nechápem z čoho som unavená, keď nič nerobím. 

Teda akože. Absolútne nulová mentálna aktivita. V práci musím byť šesť hodín denne ale väčšinu času sa len tak ponevieram. Vždy keď pridem (o druhej), vegáni majú navarené, tak ma nakŕmia (a ja zisťujem že sa asi často stravujem vegánsky, alebo aspoň sčasti - dnes napríklad jedli krémovú tekvicovú polievku, to sme mali teraz v lete furt) (keby som tak aj schudla, keď už tak zdravo obedujem). Potom sa tam tmolím, hrám ping-pong alebo stolný futbal, alebo iné hovadziny, prípadne sa zúčastňujem nejakého programu. Ale tie deti sú leňochody a nič sa im nechce, väčšinou (ak tam nejaké sú) si zalezú dakam a hrajú sa so svojimi mega telefónmi (na to že sú z problémových rodín, majú o dobrých pár tried lepšie mobily než ja). Napríklad dnes mali cooking workshop, to je tak, že si vymyslia čo chcú jesť (väčšinou hamburgery alebo pizzu) ("Aký máš rád šalát?" "Žiadny.") a potom sa ide spoločne nakúpiť a potom sa varí. A každý kto pomáha, môže jesť. Tak sme dnes robili guláš (ja to inak moc nejedávam, ani by som si to dobrovoľne nevybrala ale bol fakt dobrý).

No a potom už som nemala čo robiť, tak som asi hodinu a pol čumela na puberťákov ako deštruktívnym spôsobom hrajú stolný tenis (ešte že je taký stabilný, lebo inak by už dávno bol na padrť) (ich poslať do vypolstrovanej miestnosti). A oni sa zas predvádzali. Myslím, že by aj tak robili pičoviny, teda aj keby som tam nebola, ale tie pohľady úkosom na mňa som si nemohla nevšimnúť. Asi som pre nich ale už úplná starena, lebo keď som sa jedného z nich spýtala, či videl Linkin Park naživo, pozrel na mňa jak na blbú a zahlásil "Samozrejme." A potom na mňa ešte raz tak čudne pozrel a spýtal sa "Prečo?"

No. Eh...akože, nevedela som čo by som sa ho spýtala a práve si pustil Linkin, tak sa mi zdalo že to je dobrá otázka. Nabudúce sa viac posnažím. Niekedy mám pocit že študovať pedagogiku bol Fehlschlag.

Zajtra idem do Drážďan (dráždiť!) a v nedeľu do Magdeburgu, ale neviem ako sa dostanem z Magdeburgu domov, lebo som sa neskoro spamätala a keď už nebude voľné miesto v spolujazde, budem musieť vyvaliť mega veľa prachov za vlak a to sa mi nechce. Som neni mecenáš nemeckých dráh.