Mlynská dolina

V Jene majú Mlynskú!!! Fakticky. Nejaký autobus chodí na miesto zvané Mühlental. Joj. A čo vám dnes prinášam? Nuž, okrem receptu na chilli con carne (bez fotky), ktorý si marš choďte pozreť na Delicious Wicked ešte krátky ehm...no, taký ponos. Alebo aj prosba o radu. V robote máme takého chlapíka (to sa nedá inak nazvať, iba chlapík). Má okolo padesát, zostrih vokuhila (to už poznáte, že - hovorí sa tomu aj "na Jágra"), netreba pripomínať že tie vlasy má už komplet šedivé, má mrožie fúzy, nosí vždy kožené gate (a koženú bundu) (myslím že má aj motorku) a má celé ruky potetované (také basácke kérky). No a nedošla som ešte na to, čo tam on vlastne robí, lebo on sa tam vždy len tak obšmieta, občas divo gúľa očami, niekedy sa zúčastňuje aktivít pre mládež a niekedy sa tam len tak prechádza a komentuje moju jaštericu (pre vaše info, to je zas moje tetovanie, ne aby ste si začali predstavovať nejaké nechutnosti) (moja drahuša samozrejme neni ani trochu nechutná - koniec-koncov, môžete sa spýtať bárskoho, nech už ste kdekoľvek v Európe, chacha, ok, zlý vtip na môj účet - ale predstava že tamtem má s ňou niečo spoločné nechutná je). 

A občas má také baliace poznámky na moju adresu. Už vyzvedal či mám frajera (štýlom "také pekné dievča ako ty..." blablabla, určite to poznáte) a dnes začal celý prejav o tom, ako by som si mala nájsť bohatého starého Nemca (chacha, vlastne som už jedného takého mala, akurát že ešte nebol dosť starý na umretie), ktorému potom dám arzén do kávy (no haha, chápete, také vtipy nám hovorievali keď sme mali 15 a bolo jasné že s takým príšerným účesom nijakého frajera niet!) a potom ešte sa krátko zamyslel a ponúkol sám seba (ale hneď to zamietol, lebo veď čo ten arzén). A ja som sedela na barovej stoličke, hompáľala nohami a nervózne sa usmievala. Polku som mu nerozumela, lebo občas má také záchvevy východonemeckého dialektu a na to sa moc nechytám. 

A teraz to príde! Nakoniec zahlásil, že ale vážne, Nemec by nebol zlý, keď chcem, dá ma dokopy s mojím šéfom. Skoro som sa zjebala z tej stoličky. V duchu. Ojojoj. Keby ten vedel. Ani som nevedela reagovať, lebo jednak sa mi vlastne môj šéf páči, druhak by bolo tak či tak dosť blbé vykríknuť "nééé preboha!" a treťak - no aká odpoveď sa vlastne očakáva? Že och bože, konečne sa mi naskytla super šanca, áno, prosím, dohodni nám rande!

Tento starý chlapík sa inak volá René. A šéfa beriem jedine, ak mi ho slepačí výbor uzná za Krištofíka (ktorý je ešte stále na to do liste).