Lístočky

Pamätáte si, ako sa voľakedy hovorievalo (voľakedy, t.j. na základke) "Máš otvorenú mäsiareň", keď mal niekto rozopnutý poklopec? (U nás doma sa hovorievalo aj "Máš otvorený činžák" a ja som nikdy poriadne nevedela čo je to ten činžák.)

To len tak na úvod, teraz keď sa uvoľnila atmosféra, môžme postupne prejsť k vážnym témam, ako napríklad - prečo do skurvenej piči sa mi zmenil blogger dashboard na niečo čudné? Akoby nestačilo že mi mieša dve kontá dokopy (a tým pádom absolútne ignoruje moje právo na anonymitu), ešte aj background sa upgradol. Ok, vrátime sa k rodnému jazyku. To avšak stále nie je main topic. Main topic (pri slove topic musím myslieť na niečo tropické a ešte aj na Tonic, podľa mňa to vzniklo spojením tropického tonicu) je, že upratovanie nie je silnou stránkou mojich drahých spolubývajúcich. Lebo, keď je niekto chorý, má pocit, že veci fungujú ako doma, môže zaliezť a ostatní po ňom budú čistiť. (Keby naozaj šla k doktorovi, ako som jej stokrát povedala - lebo vážení, taký tuberácky kašeľ som naposledy počula u seba samej a veruže to bolo na antibiotiká - tak nepoviem, ale ona leží vtedy, keď sa jej to hodí a inak sa bárskedy odprace do mesta.)

A druhá zasa čaká, kedy budeme mať upratovací plán (akože bez neho ani slamku nepreloží, či čo?). To v praxi znamená, že ja umývam riady (ráno aj večer, poväčšine nie moje, ale tá kuchyňa je tak malá, že keď sa chcete pohnúť, musíte tie riady umyť, lebo inak si nič neuvaríte, ani vodu) a aj hajzel (s prepáčením, ale im nevadí, že je vyslovene zasraný?) a umývadlo (tiež zasrané, ale tentokrát len obrazne). Všimli si to, o tom niet pochýb, lebo minulý týždeň sa v jednej (tej chorej) ozvali výčitky svedomia a povedala mi, že umyje moje riady (to zrovna keď sme narobili mega veľa bordelu, čo bolo nesmierne výhodné), lebo vidí že ja stále všetko drhnem a cíti sa blbo. Už som sa tešila, že výčitky svedomia ich pohnú k činnosti, ale zdá sa že to celkom dobre nefunguje.
Nie dlhodobo. Tak som sa vrátila k osvedčenej metóde a nechala som lístok v kuchyni. Nie taký agresívny ako vtedy v Luxe, ale to bola iná doba (haha) - na Afričanov treba príkro, inak vás vysmejú (aj tak vás vysmejú, ale aspoň docielite prvotný šok) a okrem toho vtedy sa to týkalo krádeže (mojich dvoch bielych jogurtov - uznajte, černoch vám ujebe biely jogurt, to už je aká irónia).
 

Dnes iba tak mierne, že navrhujem meeting o deviatej (pre vašu info, práve je 21:18 a nikto okrem mňa nie je doma, ale ja mám čas a počkám si) v kuchyni, aby sme si dohodli pravidlá. Dovtedy prosím, nech každý upratuje aspoň sám po sebe. Keď som sa vrátila domov, stretla som Chorobu, ako s povážlivým make-upom peláši z domu a keď ma zbadala, zatvárila sa ustarostene a povedala "O deviatej budem určite späť". A riady boli umyté, v kuchyni porídek. Ach...buchli dvere, idem to tam skontrolovať.