O všeličom

Človek štyri dni neni na PC a už sa to tu hemží novými článkami, ktoré kým prečítate, tak vrastiete do stoličky, vysmädnete, vyhladnete, urobí sa vám nový jebák, whatever. (Hlavne Chantal bola kurevsky plodná.)

Osirela som, už zas, ale už mi to aj celkom vyhovuje. Od piatku tu bol Chlapec (veď viete, nóóó, trochu si spomeňte, môj ex z Luxemburska) (kks, ja mám takmer v každej krajine nejakého ex, ach, začína to byť komplikované) (nehovoriac o tom že som si dnes nemohla spomenúť, s koľkými som vlastne, ehm, špásovala). Bolo to super, viete ako, sex (sex s ex...raz o tom bol článok v Dívke, ešte v 90-tych rokoch, keď som bola mladá a kupovala si Dívku), sranda, žúrka, výlet. Ale ako by som vám to skrátka - spať päť nocí na malej posteli je o hubu (napriek tomu že som sa sebecky rozťahovala a on bol pricapený na stene, chudák) a už sa teším, že sa zajtra zobudím čerstvá a nedolámaná. Akože nič proti chlapovi v posteli, ale ono v podstate ja preferujem keď po tom  odíde(m). Alebo teda keď je veľká posteľ, ale aj tak, chlap má tendenciu nalepiť sa na vás, čo je nepochybne príjemné. Asi 10 minút. Potom mi začne byť teplo, svrbí ma päta, chrápe mi do ucha alebo proste bársčo a ja neviem zaspať a rozmýšľam ako sa ho striasť nejakým jemným spôsobom, tak aby som sa mohla uložiť do mojej obľúbenej polohy (to je taká...no viete približne ako vyzerá východonemecký zelený Ampelmännchen?) a on sa neurazil. No ale na malej posteli... hovorím, päť nocí a už mi to liezlo dosť na nerv. (Hm, chcela som ešte pokračovať, ale zasa nie úplne všetko je aj pre vaše uši, teda vlastne oči.)

Inak to bolo super. V sobotu sme si pozreli Jenu (haha, na to stačia asi dve hodiny) a večer sme šli žiť. Išiel celý dom, takže sme sa najprv nadrbali v našej kuchyni (z Becherovky, ktorá sa tu dá kúpiť, skvelé) a potom sa vytrtkali o pol jednej a pristáli v nejakej pivničnej diskotéke (dosť veľká a práve hrali 80´s hudbu). Vzhľadom na to, že Chlapec je môj ex, je velice výhodný spoločník. Za prvé je s ním sranda, za druhé mi kupuje drinky (po facke, ale ešte nekončím), za tretie ma nekontroluje, keď sa, eh, zakecám s niekým iným. Za celú noc som minula asi 5 euro aj so vstupným. Čo vám poviem. 

Búram fámy, že Nemci neplatia drinky, ojojój, platia. Aj tancujú. A chladní tiež neboli. (Leda ak hladní, chacha, ak viete čo tým myslím.) Okrem toho (ale to bol nápad najebanej mysli) som kecala po anglicky, lebo viete - keď robím chyby v nemčine, cítim sa trápne. Keď robím chyby v angličtine, mám piči, lebo angličtinu nemám na takej úrovni, ani som sa ju nikdy tak poriadne neučila a preto je to akože vlastne jedno (dáva to logiku?). Tak som kecala po anglicky (navyše sa potom cítim trochu exotickejšie a aj Nemci sa viac tešia) (si myslím aspoň) a potom som priznala farbu a vysvetlila tomu chlapíkovi svoju teóriu a odvtedy mi stále vychvaľoval moju nemčinu. (No...ja viem, fishing for compliments, ale po tom poslednom, čo v Bratislave označil moju nemčinu za celkom dobrú  je toto balzám na moju nemčinársku dušu.) Áááále, hovorte si čo chcete, vy máte tiež jebnuté nápady, keď sa ožerete a sem len chodíte po inšpiráciu!

V nedeľu sme boli v parku (športovať, normálne že športovať, vytiahla som svoje inlajny a v strede cesty mi odpadli kolieska, vlastne som mala šťastie že som práve zastala - skontrolovať ten čudný zvuk - a nevydrbala sa dole kopcom na električkovú trať) a potom som mala ešte dva dni alergiu. V pondelok neviem (už si nepamätám) a v utorok sme šli do Erfurtu. Autom, lebo Chlapec je hrozne praktický a došiel sem autom. (Bože tá veta je horšia než piatacky sloh.) Napríklad vstal, šiel nakúpiť a spravil úžasné opulentné raňajky, masíroval ma, škrabkal, whatever. Napríklad tie raňajky som okomentovala jedným "wow...ty si taký praktický!" (Tváril sa že sa ide uraziť, za také označenie, ale ja som to myslela dobre!) A Erfurt (v duchu som to premenovala na Erfurz) (Furz je prd, píšte si, e-learning) je tiež pekné mesto, oplatí sa a hlavne je tam Ikea (ktorú sme hľadali dve hodiny, prisámpiču, bohvie koľko benzínu sme prejazdili a to len preto, že to nikde nemá značenie) (ešte že som sa nemusela skladať na ten benzín) (už chápete čo myslím tým praktický?)

Bože môj, strašne mi treba šťať. (Len taká vsuvka, ale najprv chcem dopísať článok.)

No a keď sme večer prišli späť do Jeny, povedal, že po takých pekných dňoch by sme mali ísť spolu do reštaurácie (občas sa cítim trochu blbo že ho zoderiem z peňazí, ale keď on vždy na tom nástojí...). A ne len tak hocikde, ale rovno na sushi. Tak teda vám poviem, sushi v Jene all you can eat stojí 16 euro. Ale jaké sushi! OMG WTF BBQ. Akože ja sa moc v sushi nevyznám, takže mne vždy chutilo aj to čo majú v Steine, ale toto bolo brutálne. Mega. Übelst geil, ako hovoria Nemci. Kokos. Nažrali sme sa do prasknutia (keď som videla normálne ceny, čo majú mimo tejto akcie, tak sme v podstate zežrali sushi dokopy asi za 100 eur) (hovorím, mega dobré a mega ceny) a potom sme sa chceli ešte prejsť, ale začalo liať, tak sme šli domov šukať. Tiež dobré. No a dnes doobeda odišiel. Ako hovorím, perfektné to bolo, ale stačilo. Teraz mám asi tak päť normálnych dní pred sebou a potom zasa začína seminár. Takýto život je super.