Morálna flexibilita

Raz som počula historku, ako jeden (do pohody) týpek mal najlepší ONS (kto nerozumie, nech si vygoogli) v živote, lebo ráno mu tá dobrá žena spravila aj raňajky a potom ho vypravila do šedivého rána bez akýchkoľvek nárokov. No moja skúsenosť je, že chlapi raňajky s vďakou odmietnu a s krátkou zastávkou na hajzli (nemôžem si pomôcť, ale vždy rozmýšľam či sa idú len vyšťať, alebo aj vysrať...ja napríklad mám psychický problém so sraním inde ako doma, ale nechajme to) sa vyparia do sveta. Neviem či majú hrôzu z toho, že po takých raňajkách chňapnem po ich ruke a romanticky navrhnem spoločnú dovolenku, alebo kieho elementa. Každopádne, ne. Ja to robím zo slušnosti. Viete, bed and breakfast, keď už si vymieňame telesné tekutiny, tak hádam má nárok sa ráno osprchovať a veruže by som bola ochotná aj volské oko mu upražiť, nemám problém. Ale keď nechcú...no, ja mám každopádne o problém menej tým pádom. Nesťažujem sa. 

Mechaniker ale neodišiel ráno, ale okolo obeda. Deti, takto vám poviem. Rozhodne nemá toľko skúseností ako ja (to ma síce neprekvapuje), ale mohol by mať o trochu viac. Na druhej strane to zas nebolo zlé a dva ranné orgazmy dokážu rozjasniť aj jesenný deň v Nemecku. Ale neviem čo podniknúť vo veci tej spartakiádnej záležitosti (Sezka, narážam na tvoje metafory, kto pozorne číta, hádam pochopí). Inak akože ok. Neviem čo chce on, lebo rozpráva dosť málo a ani sa nič nepýta. (Možno pre istotu, neviem či náhodou nepôsobím priveľmi sebavedomo.) Ja neviem ani čo chcem presne ja, ale veľa ne. (Okrem toho už mám - no dobre dobre, ja viem - naplánovaný vianočný sex s loverom, chápete, nikdy sa nepoučím, ba čo je horšie, nikdy sa nevymotám z toho. Ale čo má chúďa dievča robiť, keď si spomenie na to, ako veľmi je lover obdarený a čo všetko vie s tým svojím zázrakom vykonať...len utrieť slinu a zapísať si do kalendára termín.) Asi sa chvíľu zahrám na pani učiteľku. Nikdy ma to nelákalo, ale zasa môžem to brať ako osobnú pracovnú výzvu a ak budem úspešná...no, zas mi len narastie ego. Bože, kam to len povedie. Ja sa musím teraz pozrieť do svojho zoznamu, že koľkáty on vlastne je. Ale Nemec v poradí piaty, aspoň to si pamätám.

Horšie je, že do jubilejnej 20 som chcela vtesnať aj minimálne jedného Francúza (viem viem, počula som že majú malé penisy, ale to sú vyhlásení milovníci a taká skúsenosť patrí k dobrému vzdelaniu) a myslím že mi to dosť nevychádza. Ech.