Mechanický pomaranč

Zabíjam muchy a hádžem ich za radiátor, štýlom, čo nevidím, to neexistuje a to sa týka aj mŕtvoliek hmyzu. Ale teraz k téme, ktorá vás hrozne zaujíma, až tak, že ste včera nemohli zaspať. Mechaniker. Došiel neskôr než ja a nemal prachy. Trochu blbý dojem, ale hneď sa aj vybral k bankomatu a napravil to. Neplatil všetky drinky, lebo niekedy som v rámci slušnosti vyťáhla peňaženku, ale väčšinu. (Myslite si čo chcete, ale ja som staromódna a myslím si, že na prvom rande by chlap platiť mal, na druhej strane, keď sa sama ponúknem, neočakávam že ma začne presviedčať že určite platí on....aj keď, je to milé.) No, to je jedno. Vyzerá tak...nemecky. (Uf teraz ma napadlo že som mu tuším vykladala nejaké vtipy o Židoch...je to taký môj súkromný prieskum, zisťovať reakcie Nemcov a viete čo, väčšinou sa smejú, ale tvária sa pri tom trochu previnilo a na tom sa zase smejem ja.) Čo ja viem. A malá oprava, nie je o dva roky mladší, ale o tri. Panebože, som vykrádač kolísok a przním nevinných mladých mužov. Okrem toho som aj zistila, aký druh mechanika on vlastne je. Feinwerkmechaniker. Nič vám to nehovorí? Lebo mne nejprv tiež ne, ale praktickým názorným príkladom som si to nechala vysvetliť - keby sa mi napríklad pokazili hodinky (keby som nejaké mala, že) tak teoreticky on by ich vedel opraviť. Praktické, namôjveru, lenže ja nevlastním hodinky. Ale momentálne je nezamestnaný. Neviem kde som nabrala ten talent zoznámiť sa vždy s niekým, ehm, nie veľmi ambicióznym, lebo on zďaleka nie je prvý. Na Goetheho som sa nepýtala, lebo viete, niekedy vycítite že nechcete počuť to prekvapené "NIE!".

Pre Sezku na želanie:

O čom sme sa bavili? Ani si nepamätám. O kravinách. O hudbe, o práci, o Nemecku, o Slovensku, ja keď spustím, nenechám sa zastaviť, takže teraz má chlapec podrobný prehľad o našich učiteľských platoch a podobne dôležitých veciach. No a potom sme hrali stolný futbal (a viete čo, vôbec nie je natvrdlý, lebo ja som už trošku beschwipst vyhlásila že to hrám jedine pod vplyvom a on na to že - chceš Jägermeistera? Ale nakoniec sme sa zhodli na vodke, lebo viete ako, ja na Jägera nemám dobré spomienky.) (Ono v podstate ja nemám vôbec ŽIADNE spomienky na večer kedy som naposledy pila Jägera, to je to.) Takže sme kopli vodku, mňa striaslo jak riť a potom sme hrali proti nejakým Španielkam a viete čo, taký vyrovnaný zápas som ešte nevidela, lebo to bolo dvakrát 5:5 a nakoniec oni vyhrali 6:4. Ale bolo to dosť vtipné. Nakoniec sme sa bozkávali (a ja som sa tešila jaký bol z toho mimo, viete taká tá radosť z dobre vykonanej práce, keď vidíte výsledky) (vlastne ich cítite). (No, život je občas tvrdý.)

Aha a nakoniec sme aj tancovali, teda hlavne ja (už som bola v mierne činkoidnom stave, ale ešte som si držala úroveň, až kým som si nejebla hlavu o nízky strop, ale aj potom som sa tvárila že to patrí k show) (btw stáva sa vám niekedy že tak riadne najebaní tancujete a pri nejakej zložitejšej kreácii sa vám podlomia nohy a len-len že sa nenatiahnete na parkete v celej vašej úctyhodnej dĺžke? Čo radíte robiť v takej trápnej situácii? Tváriť sa že to tak malo byť?).

Na to že bol pondelok, tam bolo dosť plno, ale v pondelok majú akciu, pivo za půlku, t.j. za 1,80. Jak doma. Neviem kedy sme šli domov, ale odprevadil ma až pred dvere. Po desiatich minútach cicmania som sa spýtala či chce u mňa prespať, ale vo všetkej počestnosti (neviem čo ma to pochytilo, lebo som vyhlásila, že nie som lacná...panebože, mala by som ozaj menej piť, lebo tie reči, to je katastrofa) (dobre dobre, vlastne mám krámy, ale aj tak sa to počíta ako že som slušné dievča s dobrou výchovou!). No a on že rád (haha, samozrejme). Tak tu prespal a potom bez veľkých rečí odtiahol domov. Nuž, muž môjho života to nie je, ale každopádne môže byť mužom tohto mesiaca. Och, tento môj zvyk, nájsť si v každom meste chlapa u ktorého môžem hocikedy neskôr prespať, keď to práve potrebujem je vlastne dosť užitočný.