Blind Date

Neoslepla som a ani sa nezoznamujem cez internet. Bože uchovaj. Ale dnes mám rande s Mechanikom. A nepamätám si ako vyzerá, čo je viac-menej ärgerlich. (Dosť debilné je, že si presne pamätám ako vyzeral jeho kamoš.) Dúfam, že on si pamätá, lebo inak veru neviem ako to dopadne. Som namaľovaná, mám najkratšiu sukňu na svete (ale pančuchy sú nepriehľadné, ružové a ne hanbaté, takže mlčte) a výstrih len o trochu menší než zvykne nosievať Vrana. Teraz už iba čakám kedy mi uschne lak na nechtoch a potom sa môžem obúvať, aby som si ho hneď aj dojebala. Omg, cítim také to príjemné vzrušenie ako pred prvým rande, ale hlavne preto že neviem ako vyzerá a vlastne o ňom celkovo nič neviem. Na druhé rande sa už nikdy tak neteším. Tak ktovie. Chápete...mechanik. No ale možno po večeroch číta Goetheho (hoci súdiac podľa jednej pravopisnej chyby ktorej sa zatiaľ dopustil v SMS-ke asi ne). Som hrozne zvedavá, čo a ako a čo a moje spolubývajúce sú z toho ešte viac vytotočkované, lebo celý víkend sme len riešili, kto čo s kým mal a ja som jediná, kto má zatiaľ čisté konto. (Som nestihla zatiaľ.) Najlepšie sú tie ich mená. Fitness-Boy a Mechaniker. Baiba svojich volá po mene. Nudaaaa. 

Inak moji drahí, neuveríte! Ja som začala behať! Bola som už dvakrát! Ja!!! Vždy som beh nenávidela do morku kostí a vydržala som bežať maximálne 15 minút a potom nasledovalo točenie hlavy, pocity na zvracanie a bolesť v hrudníku. Jedno akú som mala kondičku. No a teraz, po troch mesiacoch viazania sadla som sa proste vyteperila a bežkala si po cyklistickej cestičke popri lese (no, popri výpadovke ale hneď vedľa je aj les) a vydržala som úctyhodných 45 minút. To je teda výkon. Do Vianoc budem mať takú riťku že yaaay!