Don´t think about you

Kassablanca preháňa a mystifikuje. Ich schody im v skutočnosti nikto neujebal, proste stavajú nové, kamenné, bezpečné. (Proste Nemci, Ordnung-Sauberkeit-Disziplin, nebezpečné schody v štýle "rozviklané lešenie" asi niekomu nevyhovovali...)

Je mi zle, lebo...to je na dlhšie, ale posledný klinec do rakvy bola polka Milky ktorú som zaliala mliekom, nech nežerem. (Hm.) Tento týždeň je taký pracovný, taký mega pracovný (taký asi ako majú všetci ľudia s plným úväzkom, ale tak pochopte, že pre mňa to je nezvyk) a aby mi nebolo ľúto, dobrovoľne idem pracovať aj zajtra. Naša štvrť (totiž tá kde pracujem) organizuje Seifenkistenrennen (to sa postaví také akože auto, z čohokoľvek, a potom sa v ňom spúšťate dole kopcom a kto má najlepší čas, vyhrá) a ja som v organizačnom týme. Okrem toho, že sa celý deň môžem premávať v tričku s nápisom Crew (ešte že ne screw) (alebo screwed), sa mi dostalo výsady pretekať. (Ne jak moje brucho, ktoré preteká deň čo deň ponad opasok, ale naozajsky.) Hoci som im povedala, že ja som veru už stará a opatrná, takže jednoznačne nevyhrám, ale aspoň sa povozím. Inak máme popiči Seifenkiste s leopardím sedadlom a dnes som vyrobila ceduľku s nápisom "Brzdím pred žabami" ktorú nalepím dozadu. Chacha, lebo som čo? Mega vtipná.

Okrem toho som dnes bola nakupovať s kolegami equipment do centra a tralalákali sme sa asi tri hoďky po kadejakých obchoďákoch s bytovým zariadením, až nám z toho jebalo. Cestou sme sa zasekli na 40 minút v zápche, keď sme si to chceli strihnúť skratkou cez diaľnicu, ale popri tom som sa ja s Karin ujebávala na tom, jak Krištofík pičuje za volantom ("Das ist aber ´n dummes Arschloch, ´n dummes!!!")

Keď sme skončili s tým nakupovacím martýriom, boli sme hladní jak Čenkovej deti a nanešťastie sme natrafili na jediný kebab v okolí - v Lobede. Bol to najodpornejší kebab aký som kedy jedla. Ale ten chlapík čo ho predávala! Božínku bože, prípad pre Samantu. Tak pomalého človeka som prisámpiču ešte nevidela a to poznám Aitanu a moju sestru, ktoré lámu v pomalosti rekordy. Vypýtala som si jeden klasický kebab a on ho pripravoval asi 10 minút. Nakladal uhorky a rajčiny po jednej!!!! Ale to bola ešte jednoduchá úloha. Moja kolegyňa je vegánka, tak si objednala kebab s falafelom a bez omáčky. A to ho kompletne vyhodilo z konceptu. Proste s falafelom (ale inak mal taký v ponuke, tak neviem čo bol taký vykoľajený) a ešte aj bez omáčky, no toto! A ľudia za ňou chceli zasa len s mäsom a bez zeleniny, uznajte, to je na jedného predavača priveľa, trvalo mu všetko ešte dlhšie a pre istotu sa každého ešte trikrát spýtal že aký to chceli a či do ruky alebo zabaliť. Myslela som že ma tam jebne. Od ľútosti nad tou nebetyčnou blbosťou. Krištofík sa na to nemohol dívať a kúpil si Currywurst. Potom sme sedeli na lavičke a riešili kebabára (Krištofík povedal, že podľa neho nepredá viac než 10 kebabov denne hentým tempom, ale ja som namietla, že to by mu musel niekto aj pomáhať, aby to stihol...). A ne len naše kebaby boli hnusné, aj Currywurst zo susedného stánku bola hnusná...nuž, to je Lobeda. Hentí by nezvládli ani stanicu v Hornej Maríkovej a neto ešte nejakú metropolu, kde sa premelie za deň trilión ľudí. Fúúú. Tak z toho kebabu mi je ešte furt zle...ale pre istotu som to zabila tou čokoládou. Idem si uvariť čajík. Dneska som poslušne doma a zajtra strávim deň na vzduchu, to je vlastne hlavný dôvod, prečo som chcela pracovať v sobotu, lebo inak ma nikto nepresviedčal. Čo sa týka hľadania práce, dostala som už kopu odpovedí. Záporných. Ja len aby ste vedeli, nemusíte sa stresovať, ak ma niekde prijmú, určite nebudem tajnostkárčiť.