Obdobie temna sa možno vráti aj bez leta

A ne že možno, ale že určite. Ale leto niekde v piči, dnes napríklad 15 stupňov a lejak, na kokot, ale zrovna slnko vylieza. Teraz! O siedmej večer. No uznajte. Ale k veci. V piatok sme nakoniec neboli na Balkan Party, lebo sme vyňuchali že sa dačo koná na Inselplatz. Hrali síce hip-hop, ale to je jedno na čo tancujem keď som na tripe, či? Ale no dobre...nebolo tam moc veľa ľudí, ale bol tam Mikro I. (tým som si neni moc istá, mám len pocit že som ho zahliadla) (to je ten s pearcingom v jazyku) a bol tam aj Proper. Len som ho videla, možno aj on ma videl, ale pohľady sa nám nestretli a mne to bolo celé u prdele, len som sa šťastne usmievajúc kymácala zo strany na stranu a sledovala semafor (tá party je sčasti aj v záhrade, viete) a haluze vo vánku.

Ale domov sme šli dosť skoro, asi o 4. Prechrápala som polku soboty a potom som sa vybrala hore zoznámiť s našou novou spolubývajúcou. Je tiež Španielka a je strašne milá a hlavne je to party-girl. Takže hneď nadšene súhlasila že večer pôjdeme žiť a rovno sme to zoficiálnili kúpou bieleho rumu.

Takže večer sme sa nacengali - ja, Aitana a Carolina a keďže už bolo neskoro, rozhodli sme sa ísť do centra na bycikloch. Poviem vám, ísť na cajgli najebaný je celkom sranda, ale asi nie pre tých, čo vám uskakujú z cesty keď začnete pišťať "Kde mám brzdu?!". Okrem toho som mala minisukňu najkratšiu na svete, takže mi bolo vidno až do puče (sorry za toľko explicitnosti, ale inak sa to nedá). Dofrčali sme k Wagneru, zistili že je to tam prázdne a otočili to späť do Floweru. Tam sme si dali pivo, prehrali nejaké dva-tri zápasy v kickeri s arabskými štamgastami (vždy nás porazia, ale upodozrievam ich že nerobia nič iné, okrem hrania, takže čo) a ja som stretla pár Peruáncov z piatku. (V piatok som totiž žúrovala s juhoamerickou frakciou.)

Potom sme šli späť checknúť Wagner. Ale tesne pred ním sme stretli na ulici fajčiaceho Stefana, ktorý nám oznámil že hore v baráku (pred ktorým sme ho stretli) sa koná WG-party. Tak sme sa tam samozrejme nasáčkovali. Nebolo tam až toľko ľudí, neviem prečo, ale bol tam DJ a došla tam aj polícia nadránom. (Ešte že nás nevychytali keď sme sa nacengané vozili mestom.) A bol tam aj Mikro I., akože už to ani neni trápne, lebo furt sa niekde stretávame... (napríklad tento týždeň už tretíkrát).

Tam ma balil voľajaký astrofyzik (Aitana mi pičovala, že neni pekný, ale mne na tom až tak nezáleží, to je terapia!) s ktorým som nakoniec odišla k nemu domov. Na zoznam si ho nepíšem, lebo sa mu nepostavil (a zakaždým tvrdia že sú zo mňa nervózni, to už čo je, ja viem že som femme fatale, ale prosím vás, ukľudnite sa!) ale tak sme aspoň fajčili nejaký shit (takže když se to vezme kolem a kolem, celkovo sa nám tahle večerní prácička vyplatila). V najväčšom lejaku mi šiel kúpiť žemle na raňajky (lenže to celý večer sľuboval, takže preto som si to kvázi vynútila, cha). No a ja som potom v tom najväčšom lejaku, v minisukni vyhrnutej až neviem kam fujazdila na bicykli domov v poloomámenom stave. Cesty sa šmýkali, skoro som sa vykydla keď som obchádzala takú rampu, ale došla som domov nepoškodená. Aj s kabelkou v igelitke (lebo tak pršalo), cítila som sa jak ja dieťa zo stanice ZOO - môj výzor tú domienku iba potvrdzoval. Ehm. Idem ja...a vy si robte čo chcete.