Sunday

Mám depku. Neviem čo chcem od života, som nejaká smutná, je tu bordel, myslím na Propera a vôbec, slnko je v piči a toto má byť leto? (Navyše mám slušný fajčiarsky kašeľ, lebo to vyhulovanie mi včera moc neprospelo, čo sa týka choroby. A to som si kúpila aktívne uhlíkové filtre, uznajte!) A inak čo sa týka mojej narodeninovej party, škoda reči. Neviem či som to tu už spomínala, ale fakt neznášam vlastné narodeniny, ani ne preto že starnem (o tom inokedy), ale preto, že ich musím osláviť. Keby som ich neoslavovala, cítila by som sa asi ešte viac na piču, a celkovo ten stres, že bohatstvo narodeniny, treba dačo spáchať a keď to bude nahovno, tak si to budem celý rok pamätať. Tak ako aj minulý rok bola moja oslava o ničom a akurát som na ňu chcela čím skôr zabudnúť. Najlepšie party sú tie, ktoré sa nejak vyvrbia náhodne. 

Prišlo len veľmi málo ľudí, lebo každý je chorý alebo odcestovaný a celkovo to bolo také...no, budem úprimná, nudné. Nechcela som sa strieskať kvôli antibiotikám, tak som len fajčila, ale no viete...alkohol má isté výhody, hlavne keď chcete žúrovať. Nakoniec sme skončili vo Floweri (ako a prečo a okolnosti sa mi teraz nechce), kde sa na mňa lepil chalan, o ktorom som si myslela že má dačo s Mauriciom, preto ma to najprv značne miatlo, lebo akosi som nečakala, že po mne vyštartuje homosexuál. (Hádam nevyzerám jak chlap...ale to by som bol riadne kozatý chlap, vám hovorím.) No a Mauricio tak trochu žiarlil a mne to bolo mega trápne, lebo za prvé sa mi henten týpek vôbec nepáčil, za druhé bol na brutálnom tripe (a možno že ma videl zeleno-ružovú a s krídlami, ktovie), takže sa s ním nedalo komunikovať a za tretie Mauricio je kamarát a ehm - ešte nikdy som nebola takto medzi dvoma mužmi...chápete. (Niekto mi tam navrhoval že nech idem do trojky, ale som povedala že raz stačilo a bolo to dosť zlé, takže ne dik.) 

Neviem čím to je, že ja sa zakaždým dostanem do nejakej zvláštnej situácie. Okrem toho so mnou tancoval ešte ich bulharský kamoš Ivan (ktorý absolútne, ale ABSOLÚTNE nemá zmysel pre rytmus, ale zato tancuje zjavne strašne rád, haha) a o ňom som mala tak nejak informácie, že má frajerku, ale podľa štýlu tanca to tak nevypadalo. A vôbec, vlastne som to vždy len počula, ale nikto ju nikdy nevidel, tak kto vie, ako sa veci majú. Čiže dvaja sa tam okolo mňa obšmietali a tretí sa s nevôľou prizeral, len si to predstavte. Našťastie som tentokrát nestretla nijakých náhodných posteľových známych, ktorí by ma prišli s radosťou v očkách pozdraviť. (Boh existuje.) Jediný osoh z toho nahríbovaného baliča bol, že nás zásoboval pivom, ale tak, že som ledva stíhala dopiť to čo som mala v ruke a už mi strkal ďalšie. Z nejakého dôvodu som nebol opitá, mala som len takú zvláštnu hladinku, asi z tej kombinácie liekov, byliniek a chlastu. (Tělo má jít do hrobu zhuntovaný...však.) Domov sme išli, keď nás vyrazili, že dopijeme dofajčíme záverečná a za svetla som si dala prechádzku mestom. To je všetko. Vlastne dosť trapas, na to že to boli narodeniny, či? Viete čo, teším sa, keď zasa otvorí Kassablanca, lebo toto nemá úroveň.