Bratislava neni ako víno neni ako káva

Veď toto. Totiž sorry že som názov vykradla z nejakej krutej hustej mega petržalskej hip-hopovej kapely (či čo oni sú), ale nedalo mi. Každopádne. Po dvoch hodinách chaosenia (no dobre, tak zajebávania sa na fejsi) som sa zmohla na to pozbierať všetky vtákoviny, ktoré si myslím, že budem potrebovať počas pobytu v domovine a nahádzať to do kufra. Vlastne je toho podozrivo málo, neviem kedy som sa stala minimalistom (možno odkedy počúvam minimal, chacha) (uznávam, trochu trápny vtip, ale dajte už pokoj). 

Dnes večer cestujem luxusne do Drážďan, kde pre zmenu nebudem celú noc tráviť štýlom "ruka hore - noha v torte" (asi) (hm...ale tak...možno...) (radšej ne) (ale kto vie). Mám zajednaný nocľah u nejakého milého Nemca cez couchsurfing, to je prvýkrát, čo u niekoho spím. Fotku som checkla, akože nič moc, ale tak fotky niekedy vôbec nevyjadrujú realitu. (Ne že by som tu teraz verejne implicitne zvažovala, či sa s ním vyspím, to teda ani náhodou!) (Ale veď vy viete dobre...) (Prej herečka, kurva je to...) (Nemôžem za to, ale vždy si na tú hlášku spomeniem.)

Zajtra nasadnem do klimatizovaného autobusu a za sedem hodín vystúpim na Nivách, kde ma určite hneď nadchne tá slovenská atmosféra. A Bratislava má ešte väčšie čaro, keď je 35 stupňov a všade sú upotení bezďáci. (Ale na pražskú stanicu to nemá, tam sa človek musí mať na pozore ešte pred kadečím iným, ne len pred bezďákmi.)

Som zvedavá, aké to bude. Po šiestich mesiacoch, kedy mi Bratislava ani raz poriadne nechýbala. Babka mi poslala rozhorčený mail, že prečo si myslím, že je lepšie robiť hajzelbabu v Nemecku, než učiteľku na Slovensku (neviem či lepšie, ale pripadá mi to skoro rovnaké) (ako jedna kamoška minule zahlásila - nepodceňuj to, vieš koľko peňazí mala minule jedna nemecká hajzelbaba v tej mištičke?) (a foter na to že - hajzelbaba aj všeličo vidí, lebo sa nesere s tým či je práve obsadené, keď je čas čistiť pisoáre, tak tam proste nabehne).

A všeobecne nemám z domu nijakú podporu, aspoň sa mi zdá. Myslím, že všetci by sa tešili, keby som sa vrátila naspäť. Ale musím vás deti sklamať, nevrátim. Nie nie. A navyše v posledných dňoch mám pocit, že všetko je presne tak ako má byť a všetky okolnosti smerujú k tomu, že moje šťastie ma čaká v Berlíne. Ešte treba Kaliňákovi oznámiť, že sa chystám emigrovať. Či už medzičasom ten zákon zrušili?