A head full of fears has no space for dreams

Zdá sa mi, že po dlhej odmlke (na moje pomery) by sa patrilo znova vás obšťastniť nejakými novinkami z môjho napínavého života. Neviem, o čom som tu blúznila naposledy, ale kým nebol čas na písanie, stíhala som nad vecami premýšľať. Na nič prevratné som síce neprišla a ešte stále som si neni istá, čo vlastne chcem od života (vygooglila som to, ale vyhodilo mi to iba nejaké maturitné slohy a úvahy) (pre tých čo nepochopili, uvediem príklad: "Ťažká otázka. Myslím, že by bolo ľahšie odpovedať najprv na jej druhú časť. Som mladý človek stojaci na prahu života a ešte presne neviem, čo mu v budúcnosti dám." alebo "Aj ja snívam o tom, že sa dostanem na vysokú školu, úspešne ju dokončím, nájdem si prácu, do ktorej nebudem chodiť znechutený a založím si rodinu."), ale snažím sa dostať aspoň o slepičí krok ďalej, aby som sa mohla rozhodnúť neskôr, keď budem veci vidieť z inej perspektívy (a možno aj nie). Myslím, že sa potrebujem presťahovať. Ale viete čo? Nemôžem byť predsa celý život taká nestála! To tak nemôže fungovať (či hej?), že keď ma život omrzí, tak sa proste presuniem inam a začnem odznovu a všetko nechám tak. Na druhej strane, tá predstava nie je márna, ale to by som nesmela byť taký syseľ a hromadiť haraburdy (za všetko uvediem príklad - na okne v izbe mám už mesiac prázdnu fľašu od vína, ktorá má umelecký obal a je mi ľúto ju vyhodiť) (a na okne v kuchyni mám prázdnu plechovku od piva AC/DC special edition z rovnakého dôvodu).

Hľadám si prácu v Berlíne. Vnútorne som sa zmierila s tým, že je to Berlín a nie Leipzig (čo som si vysnívala) a ak nejakú nájdem, možno sa na to mesto dokonca začnem aj tešiť. Uvidíme. Zatiaľ nemám nič, ale odkedy som zľavila z nárokov, nachádzam oveľa viac pracovných ponúk a viete čo? Všetko je lepšie než sociálne dávky a naťahovanie sa s nemeckými úradníkmi, ktorí sa vás nepríjemným tónom pýtajú "A vy chcete zostať v Nemecku navždy?" (takým tónom, že na pár sekúnd vidíte nad ich hornou perou tie povestné fúziky a stratíte reč, lebo úprimne - čo sa na to dá odpovedať?)

A ten mladík, s ktorým trávim čas? Viete ako, pri zaspávaní venujem svoje myšlienky tomu naničhodnému mizernému Properovi, hoci už dávno kvôli nemu nerevem do vankúša. Mladík je inak fajn, ale to je všetko. Feaver sa nedostavil a tak som ohromne zdržanlivá, ale ani sa nemusím premáhať (niekedy sa čudujem, ako málo vášne dokážem prejaviť) (lebo zvyčajne keď som s niekým, ku komu nechovám nijaké pocity, som opitá a vtedy to je úplne iné...zvláštne ako omamné látky menia stav vedomia, mala by som sa tým hlbšie zaoberať aj v teoretickej rovine, nie vždy iba v praktickej). Inak robíme také veci, ako zvyknú teenageri, čo nemajú ani prachy, ani kam zaliezť. Prechádzame sa po meste a po kadejakých parkoch (objavujem nové miesta), sedíme v noci na streche a dívame sa na hviezdy (bolo to bolestne romantické a ja som trpko ľutovala, že ho ani trošku nechcem), alebo ideme na Inselplaz a dáme si jointa s dobrými ľuďmi. Druhá vec je, že on sa pred dvoma mesiacmi rozišiel s nejakou dlhodobou priateľkou, takže tiež nechce nič vážne (nesmierne ma to upokojilo, neviem či si to uvedomil, lebo tie informácie z neho liezli jak z chlpatej deky a mala som pocit, že sa bojí, aby som nebola sklamaná). Lenže zrejme chce aj sex a ja ne. (Mám totiž podozrenie, že má chlpatú hruď.) (Totiž, ne že to by bolo také hrozné, ale viete...no, to je jedno.) (Nemyslite si že som povrchná alebo čo, bože uchovaj!) (To neni jediný dôvod prečo s ním nechcem spať, vlastne je to dosť podradný dôvod, ale - je tam!)

A krátke správy z domova: náš byt je ako smetisko, lebo ja sama nestíham upratovať po všetkých. Baiba je nechutnejšia než kedy predtým. Doma sa zdržuje málo, len narobí bordel a odíde. A potom tu plesnivejú rôzne potraviny, ktoré za sebou necháva na stole a lietajú tu mušky a ešte ktovie čo. Je to odporné. Síce tu zostane už iba do konca júla, ale musím si s ňou vážne pohovoriť, lebo čo je veľa to je moc. A teraz idem vypracovať plán vynášania odpadu, jakožto najzodpovednejší obyvateľ casa loca. Ach jaj...ja popri svojom rock´n´rollovom spôsobe života dokážem aj udržiavať dom v nejakom normálnom stave, čo sa nedá povedať o každom.