The place to be

Mám kreatívnu náladu a tiež náladu na pekné slová, na nejaký článok v ktorom nebude každé druhé slovo vulgarizmus (chcela som uviesť najprv príklady, ale hneď v prvej vete by som to porušila, tak sledujte ako sa snažím) (nabudúce sa pokúsim napísať niečo kde vás nebudem takým lacným spôsobom prvoplánovo oslovovať, ale všetko naraz sa nedá) (a možno dá, ale nechce).

Tento víkend bol veľmi pekný. Pekný je presne to slovo, ktoré potrebujem. (Vedela by som ho aj inak opísať, ale tie vulgarizmy...)

Pila som už od stredy. Nedávno som si povedala, že budem chlastať iba dvakrát týždenne (v piatok a v sobotu) a odvtedy pijem takmer každý deň. Je to ťažšie než som si myslela, ale viete, už aj Led Zeppelin spievali "sippin´ booze is precedent as the evening starts to glow".

Vo štvrtok som sa opila na streche. V piatok bola nudná party v Rose, ale sobota bola skvelá. Doobeda som sa pechorila po dome a šla si niečo nakúpiť, potom som si upiekla pizzu (a to som nerobila už veľmi dlho, preto to rozhodne stojí za spomenutie, drahí moji) a podvečer sme sa vybrali do mesta. Tento víkend bol celkom ereignisvoll, v meste sa stále niečo dialo. V sobotu sa napríklad konal Paradies-Und-Das Fest. Je to spoločná akcia rôznych organizácií, čo sa angažujú v oblasti sociálnej práce, preto tam boli aj naše centrá a kadejaké iné Vereiny (nejak blbo to vyzerá, nemecké slovo so slovenskou koncovkou...hm).

Je to príjemné, keď niekam dojdete a poznáte polovicu ľudí, čo tam pracujú (dodáva to taký ten VIP pocit, chacha). Ja som nepracovala, došla som iba ako visitor, čo ma nesmierne tešilo, lebo som si mohla robiť čo som chcela. Hrali nejaké kapely a boli tam gauče a kreslá, kde sme sa mohli vyvaľovať a k tomu kreatívne workshopy. Tam sme sa hneď aj nasťahovali (dospelý človek má málokedy príležitosť len tak sa hrajkať...totiž ak nepracujete v Jugendzentre...ale aj tak) a vyrobili sme si odznaky a plátené tašky. Ja neviem pekne kresliť, takže vsádzam na slová. Mám dve tašky, jednu s nápisom "frei und willig" a jednu s "love is for lovers, sin is for singles". Všetci boli z toho nadšení a pokladali to za vtipné (ja som nič iné ani nečakala). V noci sme išli na Inselplatz a bolo to super, taká pokojnejšia party, velice chillig a tak. V záhrade hrali starý dobrý klasický rock a ja s Teresou sme si tancovali samé dve a spievali nahlas Beatles. Dole hrali reggae, dosť pomalé, nie veľmi do tanca, ale po všetkom, čo sme tam vyfajčili to bolo presne to, čo som potrebovala. Motala sa tam aj nejaká argentínska kapela, ktorá mala v ten večer v Jene koncert. Sú na svetovom turné a pred dvoma rokmi hrali aj na Hodokvase u nás. Viete, vôbec neviem ako sa volajú a nikdy som ich nepočula, ale ten moment bol neopísateľný - stojíte v Jene na poloilegálnej kvázi súkromnej hippie party a podávate si jointy s kapelou, čo hrala na festivale vo vašej krajine. K tomu na nich môžete vykrikovať random španielske slová a vety, ktoré si práve spomeniete (v mojom prípade len plejáda nadávok, ale smiali sa). Na nezaplatenie.

Inak som stretla aj Propera, ale nebavili sme sa, s úsmevom (asi krivým) som ho pozdravila a šla ďalej. Nie že by mi trhalo vnútornosti keď ho vidím, ale nemám to rada, navyše mám trochu nutkanie ísť za ním, ale čo by som mu asi tak povedala??? A keď ho vidím, nemám vôbec chuť sa naňho usmievať, ale zazerať ako boh vojny, lenže to mi príde tak trochu pubertálne, tak sa premáham.

A tento článok vlastne nemal byť o tom čo som robila cez víkend, ale o tom, prečo mám rada Jenu a prečo budem revať ako najatá, keď sa na konci augusta budem sťahovať do Berlína. Prečo vy všetci chcete ísť do Berlína? Jena je tiež cool. Tu ste ma mali navštíviť a ne hentam, kam môže ísť každý kedy chce a vždy je tam čo robiť...to je ľahké!