Šajse!

Ženy, ďakujem vám za masívnu podporu, ktorú ste mi vyjadrili skrz toho neosobné médium. Veľmi som sa tešila. Táááákto.
Okrem toho že som mala kvôli uvedenej skutočnosti nervový záchvat a asi polhodinový plač (nárek že mi nikto nerozumie inclusive), je to vlastne ok. Už som v pohode.
Jebať ich do papule. Moja úžasná téma z textovej lingvistiky je vraj len v plienkach, von daher je to extrem spannend zu untersuchen...slová môjho školiteľa (mám iného teraz, miestny dívčí sen našej katedry, okrem iného manžel doktorky čo prednáša literatúru. Nebudem tu rozvádzať detaily...stačí keď na mňa spolužiačky hádžu veľavýznamné pohľady, keď oznámim že idem k nemu do kanclu. No haha. On je Slovák a tvári sa že je Rakušan, to len pre porádek. Ale je strašne milý. No dosť už o tom...neni mi zrovna ľahko na duši pri pomyslení na písanie diplomovky...ledva som jednu takú pučacinu dopísala a hneď ďalšiu??? A on sa tak tváril, že veď pozrite si to, doneste mi nejaký návrh a môžme na tom začať pracovať. Ech...myslela som si, to ako UŽ???? Ne až o rok? Dofrasa.)

A inak trávim dni v činorodom ruchu. Vysrala som sa dočasne na akékoľvek povinnosti a len sa tak loudám svetom, v mysli mám iba jediné...a nie je to sex! To je, čo? (Ty jsou, co?)
No, skrátka, potrebujem ísť do Nemecka...potrebujem. Okrem toho, že táto škola mi už prakticky nemá čo ponúknuť, ešte aj chcem vpadnúť z domu a proste byť v D-lande lebo ja mám k tej krajine vypestovaný taký chorobný vzťah. Nemecko je ako droga. (Ale teraz nás to chytá všetky, lebo hocikedy niekto pred/po prednáške začne chytať stavy a kňúkať "babyyyyyyyyyy ja musím ísť do Nemeckaaaaaaaaa". To je choroba germanistov. Dočista sme zgermánčili.
Tak si študujem stránky nemeckých unis a píšem motivačné listy (fakt to neznášam, moja jediná záchrana je že keď do svojho problému zainteresujem celé okolie, nikto ma nepošle do riti a všetci mi pomáhajú, tak to ide super...a okrem toho moja drahá matka sa živí písaním reklamných (a vlastne akýchkoľvek) textov...tak kdo je vác? To už by čo bolo, aby mi ona nevedela poradiť s motiváciou.
Okrem toho s nemeckými mi zas pomáhajú moji nemeckí kamoškovia (vidíte...všetko má svoj význam, aj pretrkať sa polkou Nemecka, chacha...ale né, mám aj takých, čo som s nimi nič nemala, nič neslušné teda...no dobre, ja viem že mi neveríte. Sa smejete, čo? Ale aj na vás raz dojde mráz a potom je lepšie...no, to je jedno.) takže všecko bude super. Každý deň narazím na nejaký nový problém a postupne ma to otupuje a keď všetko vybavím tak sa možno pójdem aj pomodliť, ešte som sa nerozhodla či využijem možnosť inštitucionalizovaného modlenia (teda skrátka či sa odjebem do kostola) alebo to zmáknem pohansky u seba doma...nakoniec by to malo byť jedno, či? Hlavne len dúfam a zúfam a úfam a také, lebo kto potrebuje ísť do D-landu? No? Dávali sme pozor? Presne. JA.

Ďalšá vec je, že v pondelok som mala nemčinu s mojimi harantami a oni boli napodiv veľmi dobrí!!! Normálne poslúchali a boli celkom milí a ešte si aj kopu zapamätali z predošlej hodiny a všetko vedeli a tak som im sľúbila Rammstein a oni skoro vyskočili z kože od radosti. A potom som bola pod paľbou otázok, taký malý kvíz na tému "čo počúva moja súdružka učka". A či poznám Slipknot a Horkýže a Eminema a či ho budeme počúvať, keby náhodou vydal nejaké nemecké CD (musela som ich sklamať, že to asi nehrozí...joj, ešte keď sa tie drahé deti dozvedia že aj Nemci majú svojho Rytmusa, ktorý je tiež hnusný a trápny a volá sa Sido...to bude).