Kopať do seba poldecáky a zapíjať pivom, alebo aspoň kopať so seba poldecáky a zapíjať ich bársčím. Minimálne, keď už nič iné, je to veľmi rýdze a írečité, proste slovenské. Ako som raz vysvetľovala jednému cudzincovi - drink borovička with beer, it´s very slovak, look at me!
(Paráda.)
Démon alkohol a démon súhlasu sú dobrí kamoškovia a preto mi príde vždy značne nevoľno, keď sa ráno preberiem z ťažkého spánku alkoholika (môj otec sa mi vždy vysmieva a hovorieva "ťažké sú opilcove rána") a nazriem do peňaženky. Proste do tej prázdnej peňaženky, kde sa ešte minulý večer vynímala nejaká tá bankovka nie celkom malej hodnoty.
Veru. A to som zrovna dosť schudobnelá šľachta a mala by som šetriť a ne sa ťahať po žúroch. Ale človek musí brať všetko ako príde, a keď príde na rad žúrovanie, nesmie sa vyhovárať len pre nedostatok peňazí a explicitnú chudobu zakryje nehoráznym rozhadzovaním.
No a potom sú tie opilcove rána fakt ťažké, naozajsky ťažké, ako z televízora.
Som schudobnelá, pretože málo zarábam (ale kto zarába veľa? Lenže ja zarábam fakt málo...) a veľa míňam, dobrá rovnica, či nerovnica, či čo, no ja nejsom dobrá v matike a teraz už vôbec ne lebo už štyri roky okolo mňa nijaký príklad ani neprebehol, ani zdiaľky som žiadny nevidela, bohvie či by som vôbec rozoznala matematický vzorec od fyzikálneho.
Plus som dostala svoj vianočný dar (hej hej, v predstihu, nie všetko čo je predčasné musí byť zlé, hehe) a to je notebook (strieborný!), ale problém je taký, že dohoda znela - zaplať si z neho aspoň časť. Čiže tristo euro v piči akoby sa nechumelilo (a vonku je 17 stupňov, takže tak skoro sa asi chumeliť nebude) a to vlastne zatiaľ len 230 a zvyšok musím došetriť a dať ich svojmu dobrotivému otcovi neskôr. Tak to vyzerá s mojimi financiami, triem biedu. To ma neodradí ísť chlastať dvakrát za víkend (a ešte k tomu jebem na povinnosti...ale ako hovoria všetci kompetentní - seminárka neutečie, nie je zajac). Na druhej strane, v piatok ma to vôbec nevyšlo draho. S Martinou sme išli do Randalu podporovať mladú hudbu, lebo Jurajko mal koncert. A boli hviezdy večera, ešte aj pečátku mali vlastnú, že NR, pekné a nálepky sme od neho dostali
Pekný večer, a to sme si nejak mysleli že o polnoci pôjdeme domov...došla som o piatej, nažrala som sa a šla som spať. Z postele som sa vykotila o štvrť na jednu, pri letmom pohľade na svoje popísané prsia a ruky som sa potuteľne usmievala a celý deň som sa nejak preflákala. Jasné, a kúpili sme ten notebook, nezabúdať. To nebol premárnený deň.
Večer sme zasa trčali v krčme (nemôžem za to, asi som krčmový typ, cítim sa v pohostinstvách dobre) a ja som si decentne popíjala pivo, až kým mi Triss nepovedala "netrapoš už s tým pivom a objednaj si konečne tvrdé" tak som kopla pár vodiek aby som netrhala partu (aha aha...tu sa mi derie do mysli verš z tej známej piesne - konečne maj sa už trochu rád a radšej facku vráť len niiikdyyyyy nezober drogu).
A potom sme išli do bordelu (hu). Prosím pekne, to akože do Harleya. Lebo Trissina babka nám objasnila, že ona s jej susedkami sa o tom rozprávali a je to jednoznačne bordel.
Bolo tam narváno a nikto ma nebalil. Ne veľmi najúspešnejší večer, ale bavila som sa dobre. Najlepšie sa v poslednej dobe bavíme na tom, že sledujeme ľudí tancujúcich na bare a ohovárame ich, napodobňujeme a vysmievame sa im. Škaredo. Potom si dáme symbolicky po facke a smejeme sa ďalej. Chacha.
Ejha, počujem zdola hlasy, sestra sa vrátila z Dánska.
A ak by vás to zaujímalo, toto ešte stále píšem na fotrovom compe. Lebo môj krásny strieborný miláčik treba spojazdniť a aj keď technici a takmer všetci tvrdia že je to antiblbé, my prozreteľne nechávame všetko na nášho osobného PC doktora, lebo my sme v tejto oblasti veľmi blbí a blbci sú ohromne vynaliezaví. Predsa nepokazíme hračku hneď jak ju rozbalíme. Takže on príde niekedy v priebehu týždňa, všetko nainštaluje a spustí (alebo čo sa s tým vlastne robí) a my tú krabicu budeme dovtedy obchádzať ako atómovú bombu.
Btw, aj myšičku myš mám striebornú!!! Krásne.
1 komentár:
Vraj myšička myš.
Zverejnenie komentára