My s Martinou sme aj tak najlepšie partymejkerky. (A ja som zistila že som aj namotávač-kalerábista v ženskom vydaní, ale to s tým celkom nesúvisí.)
My keď sa vyberieme žiť, stiahneme sedmičku absolutky u nej doma (ja relatívne triezva a ona na sračky, mali ste vidieť ten moment keď otvorila dvere na hajzli, vyhlásila že kým pôjdeme, ešte sa vygrcá, strčila si dva prsty do krku a asi tri sekundy rozmýšľala. Potom vytiahla prsty, že radšej asi ne. Skaping, škoda že si to ona sama nepamätá.) a potom ešte prevrátime Harley hore nohami. Inak na to že bol vlastne nejaký poloprádzny (CP-čkári sú doma), tak sme nazbierali celkom slušné panoptikum. Minimálne čo do počtu.
Asi ani 5 minút sme neboli samy, vkuse nás niekto balil, oblapával, olizoval, strkal prsty bárskam a kupoval nám drinky. (Existuje nejaký repelent na chlapov?)
Ale bolo to zábavné.
Nakoniec sme sa zoznámili s tromi kamarátmi, ktorí boli rovnako ujebaní jak my a potom sme s nimi šli aj trolejbusom. Ranným, ale nie prvým, o 6:19. Viete čo nechápem? Prečo niekto ide ranným busom v nedeľu, ak teda nejde domov z krčmy??? To kam chodia tí ľudia??? Hm, budem sa tým hlbšie zaoberať keď prestanem byť taká vymetená.
Tí traja chlapci boli absolútne zábavní, hlavne keď ráno na zastávke začali kecať po česky (len už neviem prečo)..."Pane příboři".
Ja som s jedným z nich mala ísť sa vydať do kostola, lebo som mu povedala že mám 17 a som nevinná a sex bude až po svadbe. On niečo trepal o orgazme a ja - čo, aký organizmus? On: Som čítal v Brave.
(Toto sme ziapali asi aj v tom trolejbuse...)
A vlastne mňa ešte predtým balil jeho kamoš a keď som sa potom, ehm, rozprávala s týmto, tak kamoš sa spýtal "Slniečko a ty ma už prečo neľúbiš?"
Jááááj...toto bol jaký večer. Sme vychytali a zabili. Tak určite.
Hláška z dnešného rána (ale vstali sme o pol jednej a toto bolo až po raňajkách, tak neviem...):
"Mne tam niekto furt dával moju ruku do svojho rozkroku..."
"Aj mne."
"Ale kto??"
"Neviem..."
"Ježiši, nebol to ten biely?"
"Asi hej. A stál mu."
"No hej, ty kokos, fakt. Šak bodaj by ne."
Zobrazujú sa príspevky s označením harley. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením harley. Zobraziť všetky príspevky
nedeľa 24. júla 2011
nedeľa 26. júna 2011
Opojenie
"Milá sestra...ešte že nechodíš na spoveď. Farár by ťa hnal z kostola."
Tak mi povedala Chantal dnes ráno (teda vy už ste mali asi poobedie, ale ja mám ešte aj teraz ráno, lebo zatial som len zvládla zliezť dole, vysrať sa - presne jak Bukowski - osprchovať sa - to bolo náročné - a dať si ibáč), keď som jej porozprávala, čo sa včera dialo.
Poviem vám, som rozbitá jak cigánska hračka, bolí ma telo, zastavte Zem, chcem vystúpiť. Mohla by som slúžiť ako príklad na hodine etiky, že alkohol je zlý zlý zlý a deti by na mňa ukazovali prstom a prisahali že nikdy nebudú piť.
Ladies night ako sa patrí. (Nepíše sa to ladie´s? To je egál...)
Ja, Triss a Martina. Martina došla neskôr a my sme stihli medzitým vypiť ... mrte chlastu. Viete čo? Rátala som to a včera som vyslopala asi o niečo viac než pol litra tvrdého. A iné. To je práve to, že aj iné. Presne ako Bukowski, vžívam sa do jeho role, aby som lepšie pochopila jeho diela.
V Kozli to bolo osem (osem!!!) gin tonicov a z toho sme boli iba pripité. (Vlastne boli štyri, lenže dvojité.) Mierne opitá som bola, ale tak, že by som pekne ešte mohla dojsť domenkov a tváriť sa že som ok. Pred fotrami, chápete.
Dorazili sme do Harleya a ja som s poľutovaním zistila, že mám iba asi 10 euro (bieda...dvacku som nechala v Kozli a to neveští nič dobré, lebo ja málo zarábam) a že treba vymysleť plán B.
Plán B zahŕňal pivo, lebo stáť v bare nasucho je nuda. A hral Bohuš a hral aligátorie sety, ťažká popičovka, dokonca Rammstein a ja som prisahala že dójdem na ten ich koncert v Bratislave bárs aj z Luxemburgu (lístky na koncert v Luxemburgu sú už vypredané) a teraz nad tým silno rozmýšľam a myslím, že zrejme naozaj dojdem, nech to stojí čo to stojí, ja ich milujem najviac na svete. Neni to mrhanie, keď precestujete pol Európy aby ste videli svoju najobľúbenejšiu kapelu, či je?
No ale o inom som chcela.
Bolo jedno pivo, potom druhé a potom sme sa tam trošku natriasali a v istom bode sme sa zoznámili s obstarožnými Francúzmi. Tak tak.
Tancovali sme s nimi a oni nám platili chlast. Luďááááááááááá! Oni mali obrovské poháre, čo poháre...nádoby (podľa mňa mohli mať dobré tri litre) plné mojita a naberali to takou žufankou do pohárov. Popičovka.
Neviem koľko mojita som ešte vypila, ale asi veľa, lebo som zbalila jedného z nich. Mal 50. (MLČTE!) A vypadal ako mafián, ale viete, taký zo starého filmu, taký elegantný, mal košeľu (to je taký čudný západniarsky zvyk, trepať sa na diskotéku v košeli, keď vidíte chlapov v košeliach, zaručene sú zo západu) a sako (??? No...bol starý) a celkovo keď už som bola naliata...viete ako to je. Navyše bol sympatický a vedel aj po anglicky (povedala som mu po francúzsky že nepracujem v továrni - naša slávna veta). A baby na mňa ziapali "Daj hoooooooooooooooo!!!" Nuž...tak som si povedala že trošku bozkávania bárs aj s dedim ešte nikoho nezabilo (Martina dosvedčí...aj keď teraz som už vážne prekročila všetky doteraz pokorené vekové hranice, aj tie Martinine) a tak som sa naňho nalepila. Šli sme von (jeho nápad...neviem čo všetci títo chlapi čakajú) a on chcel vác, lenže haha, ja mám krámy (ale vďakabohu, lebo ja sa poznám) a odmietla som aj iné formy zábavy (a to by bola zábava len preňho a mne sa nechcelo špiniť si ruky a ani nič iné...). A došlo mi príšerne zle. Ale úlne najvác zle a tak som sa s jeho pomocou dotackala na ten harleyovský dvorček, baby ma tam čakali, neviem ako a kedy došli na to že tam budem, z tejto časti večera mám len útržkovité spomienky.
Šli sme na parkovisko, tam som sa hrozne zgrcala (inak mojito má dobrú chuť dokonca aj keď ho grcáte...no fakt), zrejme to schytali aj moje baleríny, ešte som nemala síl ich skontrolovať, ale hodila som na ne krátky pohľad a vyzerajú čudne, osobne dúfam že sú len pošlapané) a baby mi zavolali taxík. Cestu si nepamätám, stálo ma to mojich úplne posledných osem éčiek (nevím veru čo by robil keby to bolo viac, lebo už som viac nemala) a doma som sa nejak ocitla v posteli. Vždy zvládnem vybrať si čočky...ale odmaľovať už ne a tak som mala ďalšie ráno, kedy vyzerám a cítim sa ako Alice Cooper v jeho najlepších alkoholických obdobiach. Či najhorších?
Myslím, že môj žalúdok je už pripravený prijať poživeň...odporúčam sa.
Tak mi povedala Chantal dnes ráno (teda vy už ste mali asi poobedie, ale ja mám ešte aj teraz ráno, lebo zatial som len zvládla zliezť dole, vysrať sa - presne jak Bukowski - osprchovať sa - to bolo náročné - a dať si ibáč), keď som jej porozprávala, čo sa včera dialo.
Poviem vám, som rozbitá jak cigánska hračka, bolí ma telo, zastavte Zem, chcem vystúpiť. Mohla by som slúžiť ako príklad na hodine etiky, že alkohol je zlý zlý zlý a deti by na mňa ukazovali prstom a prisahali že nikdy nebudú piť.
Ladies night ako sa patrí. (Nepíše sa to ladie´s? To je egál...)
Ja, Triss a Martina. Martina došla neskôr a my sme stihli medzitým vypiť ... mrte chlastu. Viete čo? Rátala som to a včera som vyslopala asi o niečo viac než pol litra tvrdého. A iné. To je práve to, že aj iné. Presne ako Bukowski, vžívam sa do jeho role, aby som lepšie pochopila jeho diela.
V Kozli to bolo osem (osem!!!) gin tonicov a z toho sme boli iba pripité. (Vlastne boli štyri, lenže dvojité.) Mierne opitá som bola, ale tak, že by som pekne ešte mohla dojsť domenkov a tváriť sa že som ok. Pred fotrami, chápete.
Dorazili sme do Harleya a ja som s poľutovaním zistila, že mám iba asi 10 euro (bieda...dvacku som nechala v Kozli a to neveští nič dobré, lebo ja málo zarábam) a že treba vymysleť plán B.
Plán B zahŕňal pivo, lebo stáť v bare nasucho je nuda. A hral Bohuš a hral aligátorie sety, ťažká popičovka, dokonca Rammstein a ja som prisahala že dójdem na ten ich koncert v Bratislave bárs aj z Luxemburgu (lístky na koncert v Luxemburgu sú už vypredané) a teraz nad tým silno rozmýšľam a myslím, že zrejme naozaj dojdem, nech to stojí čo to stojí, ja ich milujem najviac na svete. Neni to mrhanie, keď precestujete pol Európy aby ste videli svoju najobľúbenejšiu kapelu, či je?
No ale o inom som chcela.
Bolo jedno pivo, potom druhé a potom sme sa tam trošku natriasali a v istom bode sme sa zoznámili s obstarožnými Francúzmi. Tak tak.
Tancovali sme s nimi a oni nám platili chlast. Luďááááááááááá! Oni mali obrovské poháre, čo poháre...nádoby (podľa mňa mohli mať dobré tri litre) plné mojita a naberali to takou žufankou do pohárov. Popičovka.
Neviem koľko mojita som ešte vypila, ale asi veľa, lebo som zbalila jedného z nich. Mal 50. (MLČTE!) A vypadal ako mafián, ale viete, taký zo starého filmu, taký elegantný, mal košeľu (to je taký čudný západniarsky zvyk, trepať sa na diskotéku v košeli, keď vidíte chlapov v košeliach, zaručene sú zo západu) a sako (??? No...bol starý) a celkovo keď už som bola naliata...viete ako to je. Navyše bol sympatický a vedel aj po anglicky (povedala som mu po francúzsky že nepracujem v továrni - naša slávna veta). A baby na mňa ziapali "Daj hoooooooooooooooo!!!" Nuž...tak som si povedala že trošku bozkávania bárs aj s dedim ešte nikoho nezabilo (Martina dosvedčí...aj keď teraz som už vážne prekročila všetky doteraz pokorené vekové hranice, aj tie Martinine) a tak som sa naňho nalepila. Šli sme von (jeho nápad...neviem čo všetci títo chlapi čakajú) a on chcel vác, lenže haha, ja mám krámy (ale vďakabohu, lebo ja sa poznám) a odmietla som aj iné formy zábavy (a to by bola zábava len preňho a mne sa nechcelo špiniť si ruky a ani nič iné...). A došlo mi príšerne zle. Ale úlne najvác zle a tak som sa s jeho pomocou dotackala na ten harleyovský dvorček, baby ma tam čakali, neviem ako a kedy došli na to že tam budem, z tejto časti večera mám len útržkovité spomienky.
Šli sme na parkovisko, tam som sa hrozne zgrcala (inak mojito má dobrú chuť dokonca aj keď ho grcáte...no fakt), zrejme to schytali aj moje baleríny, ešte som nemala síl ich skontrolovať, ale hodila som na ne krátky pohľad a vyzerajú čudne, osobne dúfam že sú len pošlapané) a baby mi zavolali taxík. Cestu si nepamätám, stálo ma to mojich úplne posledných osem éčiek (nevím veru čo by robil keby to bolo viac, lebo už som viac nemala) a doma som sa nejak ocitla v posteli. Vždy zvládnem vybrať si čočky...ale odmaľovať už ne a tak som mala ďalšie ráno, kedy vyzerám a cítim sa ako Alice Cooper v jeho najlepších alkoholických obdobiach. Či najhorších?
Myslím, že môj žalúdok je už pripravený prijať poživeň...odporúčam sa.
sobota 30. apríla 2011
Janko Chodec
Verili by ste že Janíčko Janko ešte asi pred mesiacom stál v Harleyi dve eurá a včera už dve dvadsať? Nehorázne. (Nehovoriac o tom, že v Kozoli 2,30!)
Aj tak sme ho pili. Včerajší večer bol taký, že asi (ale hlavu pod gilotínu za to nedám) deväť whisiek a jedna kola. Kola na konci, nadránom a len a jedine preto, že sa mi začalo hovadsky štikútať a nemohla som to zastaviť zadržaním dychu. (Dosť ťažko môžete v bare zadržiavať dych a tváriť sa pri tom normálne, tak aby si to nikto nevšimol a nezačali si myslieť že vám je zle.) Pili sme na S. Sex, sláva, smrť, sebaľútosť - samohana - sračka a tak ďalej, všetko podstatné je na S. Lebo ja hovorím, že smrť alebo sláva (sa teraz pochváľte kto viete odkiaľ to je, rockeri, ha!)
V konečnom dôsledku som teda neminula viac, než inokedy, ale minula som aj tak priveľa na to, aké sú moje pomery. Som chudobná a preto sa opíjam. Ale mala by som sa možno opíjať lacnejším chlastom.
Nakoniec som bola tak strašne unavená (možno je predsa len - neviem či sa to nepíše predsalen, posúďte, čo vypadá čudnejšie - dobré aspoň trochu brzdiť...život ma naučil - teraz sa mi natíska citovať jeden FB status čo som si dnes prečítala u bývalého spolužiaka zo ZŠ "...byť takou špinou, akou ste vy ku mne" - ale mňa život naučil, že nejsom tetrov ako Martina, lebo mňa nadájali mliekom a ne zlým ovocím), že som zaspávala postojačky. Dýdžej hral kokotiny na ktoré bolo zhola nemožné tancovať a okrem toho nás obletovali (aspoň chvíľu) nejaké bravčové hlavy.
Tak sme šli domov. Ale aj tak neškodí raz za čas sa opiť. V Harleyi bola lesbická show, baby zostali pohoršené či znechutené, či čo vlastne, celkovo som to nepochopila, lebo na mňa to nejako nezanechalo výrazný dojem - a no a čo, že tam behali úplne nahé... (skôr som si kládla otázku, prečo sa Sebastián vždy tak úzkostlivo zakrýva a trochu s ním nezatrasie pred publikom, ako onehdy Jim Morrison...lenže ja som mu aj tak videla, lebo som dobre naťahovala krk! Chacha.)
Len to trvalo trochu dlho. Ale ja nejsom prudérna, takže už som na to takmer aj zabudla. Taká každodenná záležitosť. Heh.
Girl, musím ťa tu spomenúť, lebo tak nejak mám chuť sa tebou inšpirovať a vyraziť do mesta po nejakom zápase, kde budú hrať Nemci a vyhrajú (hahaha), alebo aj nejaký iný národ, ja nejsom rasista. Hlavne aby platili, lebo včera som zistila, že mám menej peňazí ako som si myslela a to s človekom zamáva. A potom sa musí ísť opiť. Viete, začarovaný kruh.
Zajtra ideme na prvý máj do Malaciek. Cool, že. Bude to vyzerať asi tak, že sa opijeme u spolužiaka doma a potom vyrazíme cez nejaké pole, či čeho do Malaciek na majáles a on mi už prízvukoval že v každom stánku si treba jeden jebnúť, lebo pitný režim. Prespíme u neho a ja v pondelok doobeda hajde domenkov a do školy učiť harantov. Boha, ale budem vypadať po takom víkendovom záťahu. Ale velice sa mi páči tento nápad, ísť chlastať v nedeľu, lebo to už som dlho nerobila. Pamätám si ako v druhom ročníku počas skúškového som pila viac než počas celého semestra dokopy, začalo to takým trojdňovým kolotočom, že nedeľa, pondelok, utorok a potom o nejaký ten týždeň znova nedeľa, a v pondelok na skúšku z lieteratúry 18. storočia. Samozrejme som ju nespravila, lebo som nedokázala mysleť na nič a tobôž ne na nejakých nemeckých štúrovcov.
No a tak. Inak nuda (v Brne), nijaké wicked zážitky, len opijáše a to predsa nie je wicked. Bože bože...deti moje. Šukala by som.
Aj tak sme ho pili. Včerajší večer bol taký, že asi (ale hlavu pod gilotínu za to nedám) deväť whisiek a jedna kola. Kola na konci, nadránom a len a jedine preto, že sa mi začalo hovadsky štikútať a nemohla som to zastaviť zadržaním dychu. (Dosť ťažko môžete v bare zadržiavať dych a tváriť sa pri tom normálne, tak aby si to nikto nevšimol a nezačali si myslieť že vám je zle.) Pili sme na S. Sex, sláva, smrť, sebaľútosť - samohana - sračka a tak ďalej, všetko podstatné je na S. Lebo ja hovorím, že smrť alebo sláva (sa teraz pochváľte kto viete odkiaľ to je, rockeri, ha!)
V konečnom dôsledku som teda neminula viac, než inokedy, ale minula som aj tak priveľa na to, aké sú moje pomery. Som chudobná a preto sa opíjam. Ale mala by som sa možno opíjať lacnejším chlastom.
Nakoniec som bola tak strašne unavená (možno je predsa len - neviem či sa to nepíše predsalen, posúďte, čo vypadá čudnejšie - dobré aspoň trochu brzdiť...život ma naučil - teraz sa mi natíska citovať jeden FB status čo som si dnes prečítala u bývalého spolužiaka zo ZŠ "...byť takou špinou, akou ste vy ku mne" - ale mňa život naučil, že nejsom tetrov ako Martina, lebo mňa nadájali mliekom a ne zlým ovocím), že som zaspávala postojačky. Dýdžej hral kokotiny na ktoré bolo zhola nemožné tancovať a okrem toho nás obletovali (aspoň chvíľu) nejaké bravčové hlavy.
Tak sme šli domov. Ale aj tak neškodí raz za čas sa opiť. V Harleyi bola lesbická show, baby zostali pohoršené či znechutené, či čo vlastne, celkovo som to nepochopila, lebo na mňa to nejako nezanechalo výrazný dojem - a no a čo, že tam behali úplne nahé... (skôr som si kládla otázku, prečo sa Sebastián vždy tak úzkostlivo zakrýva a trochu s ním nezatrasie pred publikom, ako onehdy Jim Morrison...lenže ja som mu aj tak videla, lebo som dobre naťahovala krk! Chacha.)
Len to trvalo trochu dlho. Ale ja nejsom prudérna, takže už som na to takmer aj zabudla. Taká každodenná záležitosť. Heh.
Girl, musím ťa tu spomenúť, lebo tak nejak mám chuť sa tebou inšpirovať a vyraziť do mesta po nejakom zápase, kde budú hrať Nemci a vyhrajú (hahaha), alebo aj nejaký iný národ, ja nejsom rasista. Hlavne aby platili, lebo včera som zistila, že mám menej peňazí ako som si myslela a to s človekom zamáva. A potom sa musí ísť opiť. Viete, začarovaný kruh.
Zajtra ideme na prvý máj do Malaciek. Cool, že. Bude to vyzerať asi tak, že sa opijeme u spolužiaka doma a potom vyrazíme cez nejaké pole, či čeho do Malaciek na majáles a on mi už prízvukoval že v každom stánku si treba jeden jebnúť, lebo pitný režim. Prespíme u neho a ja v pondelok doobeda hajde domenkov a do školy učiť harantov. Boha, ale budem vypadať po takom víkendovom záťahu. Ale velice sa mi páči tento nápad, ísť chlastať v nedeľu, lebo to už som dlho nerobila. Pamätám si ako v druhom ročníku počas skúškového som pila viac než počas celého semestra dokopy, začalo to takým trojdňovým kolotočom, že nedeľa, pondelok, utorok a potom o nejaký ten týždeň znova nedeľa, a v pondelok na skúšku z lieteratúry 18. storočia. Samozrejme som ju nespravila, lebo som nedokázala mysleť na nič a tobôž ne na nejakých nemeckých štúrovcov.
No a tak. Inak nuda (v Brne), nijaké wicked zážitky, len opijáše a to predsa nie je wicked. Bože bože...deti moje. Šukala by som.
sobota 12. marca 2011
Saturday night fever
To vám najlepšie vyliečia v Harleyi. Tam sa kde-kto rád zahrá na doktora a odborne vás prehmatá.
A Chantal dnes ide s nami! Konečne mám zasa príležitosť opiť svoju sestru. Drahou vodkou samozrejme. Aj keď ja prácu nemám a ona áno. Lebo ja svojou čiernou prácou okrádam štát...
A Chantal dnes ide s nami! Konečne mám zasa príležitosť opiť svoju sestru. Drahou vodkou samozrejme. Aj keď ja prácu nemám a ona áno. Lebo ja svojou čiernou prácou okrádam štát...
nedeľa 6. marca 2011
Pár slov o včerajšom večeri
Taká spontánna akcia v Harleyi.Ja s Martinou. Začali sme piť jak panie - Johnnieho Walkera. A založíme si mníšsky rád (som sestra Hortenzia a ona sestra Jolana), spovedať sa budeme na chlapských hajzloch v Harleyi, tomu milému chlapíkovi - zelovocárovi (pestuje hlavne kaleráby), čo nám kupoval dvojité whisky.
My sme strašne namyslené. Došli sme tam a každého sme ohovorili (ale keby ste ich videli! Mančaft, Lacný Kúzelník, baba v čudných gatiach čo jej zväčšovali zadok, dvaja tragici, niečo medzi pankáčom a depešákom, chalanko s kondómom na hlave a Arab čo ušiel pred Mubarakom a krútil panvou vo veľkom štýle), ale aspoň sme sa nasmiali. (Moje svedomie je čisté, aj nás určite niekto ohovoril.)
Zhodli sme sa na tom, že nás priťahujú najmä hajzli. To je hlavný dôvod, prečo sa mi napríklad nedarilo ostentatívne ignorovať (Girl, ostentatívne je fakt dosť nákazlivé slovo, zachvíľu bude na tomto blogu celkom preexponované používanie slova ostentatívne!) Mr. Šukača v ten osudný utorkový večer. Lebo dobrí chlapci sú nudní a ženy sa k nim chodia vyplakať, ako nás informovala aj skupina na FB. Nám sa páčia tí hajzli, aby sme mali kvôli komu plakať do vankúša, prípadne u tých dobrých chlapcov (vidíte chlapi...tuto to máte a je to čistá pravda). Lenže môžme my za to že hajzli sú sexi???
Preto často rozmýšľam, či je Mr. naozaj tak dobrý v posteli, ako o sebe tvrdí (popravde o tom pochybujem, ale viete ako to je... keď neviete, stále si môžete predstavovať).
Ale to nebolo celovečernou témou.
Dôležité zistenie napríklad bolo, že by sme dali Sebastiana. Neviete, kto je Sebastian? Nuž.
Každá návštevníčka Harley Clubu by vám to vedela vysvetliť, ale keby ho mala rozoznať na ulici, zrejme by ho nikto nespoznal. Sebastian je miestny striptér a musím uznať, že má čo ukázať (samozrejme nikdy neukáže všetko, ten svoj poklad si vždy starostlivo zakrýva rukou). Ale to telo! Tvár si vybaviť neviem, ale koho to zaujíma? Myslím ale, že neni moc pekný. Preto sme usúdili, že najlepšie by bolo, keby bol pri sexe dole (aby ste mali výhľad na to jeho brucho) a tvár by mal zakrytú svojím kovbojským klobúkom.
Vtipná časť večera nastala až nadránom, keď nás začal baliť taký chlapík. (Chlapík je najlepšie označenie, vyzeral presne ako niečo čo si predstavíte pod pojmom chlapík.)
Bol zrejme docela solventný, lebo sa nesral a kupoval nám tých vyššie spomínaných dvojitých Walkerov a to sme mu tvrdili, že sme rádové sestry, Saphir (Martinu jej nové meno Jolana napadlo až ráno) a Hortenzia, študujeme teológiu a nosíme bombiše. On nám tvrdil, že vyzeráme na 17 a sme herečky. Nechápal, ako sa nám celý čas darilo držať líniu, navyše všetky tie kecy sme vždy povedali naraz a rovnako. Nie vo všetkom sme sa zhodli síce - ja pestujem hortenzie a Martina banánay, ale inak ok. V Harleyi sme boli len preto, že sme z kláštora dostali vychádzku. Nechápal z nás.
(Hej, on je ten zelovocár.)
Ani si už nepamätám, čo sme mu všetko natrepali, ale celkom sa chytal a bol vtipný, vedel kontrovať a netváril sa ako vyoraná myš. Navyše nebol vlezlý a doterný. Takých by malo po Harleyi chodiť viac.
My sme strašne namyslené. Došli sme tam a každého sme ohovorili (ale keby ste ich videli! Mančaft, Lacný Kúzelník, baba v čudných gatiach čo jej zväčšovali zadok, dvaja tragici, niečo medzi pankáčom a depešákom, chalanko s kondómom na hlave a Arab čo ušiel pred Mubarakom a krútil panvou vo veľkom štýle), ale aspoň sme sa nasmiali. (Moje svedomie je čisté, aj nás určite niekto ohovoril.)
Zhodli sme sa na tom, že nás priťahujú najmä hajzli. To je hlavný dôvod, prečo sa mi napríklad nedarilo ostentatívne ignorovať (Girl, ostentatívne je fakt dosť nákazlivé slovo, zachvíľu bude na tomto blogu celkom preexponované používanie slova ostentatívne!) Mr. Šukača v ten osudný utorkový večer. Lebo dobrí chlapci sú nudní a ženy sa k nim chodia vyplakať, ako nás informovala aj skupina na FB. Nám sa páčia tí hajzli, aby sme mali kvôli komu plakať do vankúša, prípadne u tých dobrých chlapcov (vidíte chlapi...tuto to máte a je to čistá pravda). Lenže môžme my za to že hajzli sú sexi???
Preto často rozmýšľam, či je Mr. naozaj tak dobrý v posteli, ako o sebe tvrdí (popravde o tom pochybujem, ale viete ako to je... keď neviete, stále si môžete predstavovať).
Ale to nebolo celovečernou témou.
Dôležité zistenie napríklad bolo, že by sme dali Sebastiana. Neviete, kto je Sebastian? Nuž.
Každá návštevníčka Harley Clubu by vám to vedela vysvetliť, ale keby ho mala rozoznať na ulici, zrejme by ho nikto nespoznal. Sebastian je miestny striptér a musím uznať, že má čo ukázať (samozrejme nikdy neukáže všetko, ten svoj poklad si vždy starostlivo zakrýva rukou). Ale to telo! Tvár si vybaviť neviem, ale koho to zaujíma? Myslím ale, že neni moc pekný. Preto sme usúdili, že najlepšie by bolo, keby bol pri sexe dole (aby ste mali výhľad na to jeho brucho) a tvár by mal zakrytú svojím kovbojským klobúkom.
Vtipná časť večera nastala až nadránom, keď nás začal baliť taký chlapík. (Chlapík je najlepšie označenie, vyzeral presne ako niečo čo si predstavíte pod pojmom chlapík.)
Bol zrejme docela solventný, lebo sa nesral a kupoval nám tých vyššie spomínaných dvojitých Walkerov a to sme mu tvrdili, že sme rádové sestry, Saphir (Martinu jej nové meno Jolana napadlo až ráno) a Hortenzia, študujeme teológiu a nosíme bombiše. On nám tvrdil, že vyzeráme na 17 a sme herečky. Nechápal, ako sa nám celý čas darilo držať líniu, navyše všetky tie kecy sme vždy povedali naraz a rovnako. Nie vo všetkom sme sa zhodli síce - ja pestujem hortenzie a Martina banánay, ale inak ok. V Harleyi sme boli len preto, že sme z kláštora dostali vychádzku. Nechápal z nás.
(Hej, on je ten zelovocár.)
Ani si už nepamätám, čo sme mu všetko natrepali, ale celkom sa chytal a bol vtipný, vedel kontrovať a netváril sa ako vyoraná myš. Navyše nebol vlezlý a doterný. Takých by malo po Harleyi chodiť viac.
nedeľa 2. januára 2011
Na sračky, na sračky, to je vůle má
Prvý deň nového roku som prepásla - prespala, pregrcala, prevzdychala ale na večer sa mi prilepšilo natoľko, že som stihla ešte ponariekať aké čudné fotky máme.
Ale poporiadku. Ako na Nový rok, tak po celý rok, poviem k tomu len toľko, že zacitujem Vratka Rohoňa - "ktorý blbec toto vymyslel??"
To by samozrejme znamenalo, že ma čaká jeden z najhorších rokov za celý život a to nikto nechce a ja už vôbec nie. (Pre vás by z toho vyplynulo čítanie fakt nechutne ľútostivých, sebareflexívnych a depresívnych článkov...no.)
Silvester bol skvelý, jasné, inak by mi nebolo na druhý deň tak zle, všakže. Celý deň som sa nevenovala ničomu poriadnemu, podľa mojej tradície. Len som si nafarbila vlasy (že tmavý gaštan, je to super, vyzerám tochu temne, lebo ja som sa narodila ako bloncka) a oholila nohy (to len pre pocit, nakoniec som mala oblečené džinsy) a odpáchla som k Martine. O ôsmej sme chceli začať chlastať a ja som dorazila asi o štvrť na sedem, tak sme si hneď jebli jedného uvítacieho a dali sa do príprav (fakt sme jak najväčšie sliepky a keby mi niekto zaplatil euro za každý raz, keď jedna z nás povedala slovné spojenie silvestrovksý outfit, mohli sme osláviť Silvestra na Jamajke. Teda vo Vegas.)
Martina si trištvrte hodiny lepila umelé riasy s pierkami (vyzerali popiči) a ja som si machlila oči a kontrolovala v zrkadle, či nemám niekde faldy (pravda je taká, že mne by pomohol len nejaký sťahovací pás).
Potom sme dokončili jednohubky a ja som si nalakovala nechty (na čierno, a viete ako sa volal ten odtieň? Black Out. No, to sa hodí.) a čakali sme na Andyho a frajerku. Meškali, lebo museli trtkať (pche, hneď sme im to vytkli, vlastne už do telefónu som hučala že všetko je len vaša vina, haha).
Tak sme pili a pili, exovali sme vodky (teda my dve, párik zostal decentne pri víne...) a riešili sme, že čo by bolo, keby celý svet mal takú morálku ako my ("raz to tak vyzeralo a to bol Woodstock").
Po desiatej sme zdvihli kotvy a nechýbalo málo a skončili by sme na pohotovosti a ne v Harleyi, lebo som sa dobre vydrbala na schodoch (no, námraza a vysoké opätky). Mám iba narazené koleno a jeden prst ("aj tak ma najviac sere, že sa mi odrbal lak").
Harley nebol preplnený a dobre hrali a to sú dva predpoklady na úspech.
Nemám nijakú chronológiu a mám trochu medzery, ale môžem vám podať aspoň útržkovité info.
Napriklad Andy si spravil taký menší fotoshooting - fotil sám seba v rôznych pózach a stálo to za to, hlavne na druhý deň. Potom Bohuš ohlásil že je už polnoc a my sme začali nový rok - nadrbaní. (Bohuš šiel inak raz okolo nás a Maťa že aha Bohuš, chyť ho a tak som ho zdrapila a hovorím že ahoj, my ťa poznáme z Aligáča a on sa strašne smial a ukázal zdvihnuté palce akože super a ponáhľal sa ďalej.)
Párik odišiel už okolo jednej a my s Martinou sme sa...rozptýlili do priestoru. Tancovali sme na barovom pulte, kam sme sa vytrepali k nejakým Angličanom, čo tam predvádzali akrobaciu (a dosť ožratí, div že nedrbli dole) a vešali sa na seba navzájom. To bolo pre mňa podnetom na rozhovor, tak som jednému povedala: "You´re gay." A on: "No." A ja: "Yes." Takto to išlo ešte chvíľu, potom mi on vrazil jazyk do krku a spýtal sa: "So, am I gay?" A ja: "YES!"
Medzitým tam došli nejakí iní a dali nám šampanské (ešte aj v pohároch, jaké štýlové). Všetky rodičovské výchovné metódy zlyhali..."neber si nič od cudzích ľudí". (Martina neskôr porušila aj "nesadaj si k cudziemu ujovi do auta", ale to tu nebudem rozmazávať).
Náš Angličan (musím povedať náš, lebo on si Martinu vzal ako bonus ku mne, zrejme...) bol inak hrozne neschopný, lebo som sa ho snažila presvedčiť aby mi niečo kúpil na pitie a on nič. Chmulo.
Keď Maťa zmizla (len na chvíľu), zostala som sama s Anglánom a išiel mi nekonečne na nervy. Rozhodla som sa zbaviť sa ho a prášila som na hajzle. On to zjavne pochopil ako výzvu na hajzlový sex v kabínke a dotrepal sa tam za mnou. Vyrazila ho čašníčka so slovami "von ty úchyl". Bolo to asi dosť komické, akurát že ja som hľadala Maťu a už som si myslela že dopč, zostala som tu samučičká, čo teraz.
Potom som obiehala Harley, či ju nenájdem v dave a zastavil ma nejaký chlap v šedom tričku (Šedý). Nechcel ma pustiť ďalej a bláboli volačo o osude (kam na toto chodia???). Asi to fakt bol osud, lebo vtedy šla okolo Martina. (Tak dobre, mal pravdu.) Zdrhli sme mu.
Ďalší v poradí (a toto bude nářez) bol Červený. Starý tlstý škaredý chlap v červenom tričku. Akože chápete, keby bol len starý a tlstý, ale on bol ešte aj fakt škaredý do ksichtu!
No a najprv sa tam drápal na Martinu a chcela som ju zachrániť, ale on sa potom začal drápať na mňa. Chytil ma za obe ruky a hojdal s nimi sem a tam, viete ako deti keď sa hrajú. To už čo je za baliacu techniku. Dosť nevyberaným spôsobom sme ho poslali preč. Niekoľkokrát. Nakoniec odišiel so slovami "Nechápem prečo!"
Tak...my sme chápali.
Potom znova dokvitol Šedý a začal s osudom. (My sme museli kurva dobre vyzerať.)
Tak sme sa premiestnili na iné miesto a tam sme stretli Talianov. To tiež bolo také trio. Jeden mal okolo krku boa (fakt!), druhý mal košeľu a červenú kravatu a tretí mal košeľu a traky, vypadal jak mafián.
Tomu s kravatou som povedala že vyzerá jak insurance agent (no a oni ešte aj vedeli po anglicky, chápete) a on že hej, on naozaj je a poisťuje proti sudden love, lebo to sa mi ľahko môže stať.
Boli vtipní. Trakového sme presvedčili že vyzerá ako Sony Corleone ("ale ja nechcem byť Sony!" "ale on bol hrozne sexi!" "aha tak potom dobre.").
My sme už ani stáť nevládali, tam sme sedeli volade aj s mafiánom ("vám sa nepáčim preto, že som pekný, milý alebo vtipný, ale preto, že vyzerám jak mafián??!!") a ja som ho teda presvedčila že ale hej, veď je pekný (ale fakt bol) a on že mu to musím dokázať. No...tak som mu to chvíľu dokazovala. A ešte som mu aj vysvetľovala že sa teraz na taliančine učím passato prossimo a imperfetto (minulé časy) a že je to hrozne ťažké a on sa tak chápavo tváril, že veď je.
Keď sme odchádzali, povedala som jeho kamoškovi poisťovákovi, že teraz potrebujem to jeho poistenie. Smial sa, smial.
Aha, skor by som zabudla, medzitým sme sa chvíľu bavili s takým černochom, ktorému sa hrozne páčili Matine umelé mihalnice a bol taký vyhehnený, jak kokosi na snehu. Zahviezdila som so zoznamovacou technikou sebe vlastnou - "You are from Afrika?" "No." "Why?"
A to už bolo asi aj ráno, teda určite, lebo potom sme išli domov a bolo pol šiestej. V taxíku sme sumarizovali večer a taxikár mal údrb na tom, že mužov označujeme podľa farby.
A na druhý deň...bože to bolo. Celé zle. Raňajkovali sme o štvrtej poobede a mali sme pekelné šťastie že Matini fotrovci sa na pol dňa vyparili z domu, inak by videli nepekné veci. (Hneď jak za sebou zabuchli dvere, vyleteli sme z izby s indiánskym pokrikom "Máš hajzel, či lavór?") Ale keď jej otec došiel o pol piatej do kuchyne, uvidel nás (mňa ešte v pyžame a neučesanú) tam sedieť, ibáče na stole, to ste mali vidieť ten pohľad.
Dekadencia sama. Ale tak má Silvester vyzerať.
Ale poporiadku. Ako na Nový rok, tak po celý rok, poviem k tomu len toľko, že zacitujem Vratka Rohoňa - "ktorý blbec toto vymyslel??"
To by samozrejme znamenalo, že ma čaká jeden z najhorších rokov za celý život a to nikto nechce a ja už vôbec nie. (Pre vás by z toho vyplynulo čítanie fakt nechutne ľútostivých, sebareflexívnych a depresívnych článkov...no.)
Silvester bol skvelý, jasné, inak by mi nebolo na druhý deň tak zle, všakže. Celý deň som sa nevenovala ničomu poriadnemu, podľa mojej tradície. Len som si nafarbila vlasy (že tmavý gaštan, je to super, vyzerám tochu temne, lebo ja som sa narodila ako bloncka) a oholila nohy (to len pre pocit, nakoniec som mala oblečené džinsy) a odpáchla som k Martine. O ôsmej sme chceli začať chlastať a ja som dorazila asi o štvrť na sedem, tak sme si hneď jebli jedného uvítacieho a dali sa do príprav (fakt sme jak najväčšie sliepky a keby mi niekto zaplatil euro za každý raz, keď jedna z nás povedala slovné spojenie silvestrovksý outfit, mohli sme osláviť Silvestra na Jamajke. Teda vo Vegas.)
Martina si trištvrte hodiny lepila umelé riasy s pierkami (vyzerali popiči) a ja som si machlila oči a kontrolovala v zrkadle, či nemám niekde faldy (pravda je taká, že mne by pomohol len nejaký sťahovací pás).
Potom sme dokončili jednohubky a ja som si nalakovala nechty (na čierno, a viete ako sa volal ten odtieň? Black Out. No, to sa hodí.) a čakali sme na Andyho a frajerku. Meškali, lebo museli trtkať (pche, hneď sme im to vytkli, vlastne už do telefónu som hučala že všetko je len vaša vina, haha).
Tak sme pili a pili, exovali sme vodky (teda my dve, párik zostal decentne pri víne...) a riešili sme, že čo by bolo, keby celý svet mal takú morálku ako my ("raz to tak vyzeralo a to bol Woodstock").
Po desiatej sme zdvihli kotvy a nechýbalo málo a skončili by sme na pohotovosti a ne v Harleyi, lebo som sa dobre vydrbala na schodoch (no, námraza a vysoké opätky). Mám iba narazené koleno a jeden prst ("aj tak ma najviac sere, že sa mi odrbal lak").
Harley nebol preplnený a dobre hrali a to sú dva predpoklady na úspech.
Nemám nijakú chronológiu a mám trochu medzery, ale môžem vám podať aspoň útržkovité info.
Napriklad Andy si spravil taký menší fotoshooting - fotil sám seba v rôznych pózach a stálo to za to, hlavne na druhý deň. Potom Bohuš ohlásil že je už polnoc a my sme začali nový rok - nadrbaní. (Bohuš šiel inak raz okolo nás a Maťa že aha Bohuš, chyť ho a tak som ho zdrapila a hovorím že ahoj, my ťa poznáme z Aligáča a on sa strašne smial a ukázal zdvihnuté palce akože super a ponáhľal sa ďalej.)
Párik odišiel už okolo jednej a my s Martinou sme sa...rozptýlili do priestoru. Tancovali sme na barovom pulte, kam sme sa vytrepali k nejakým Angličanom, čo tam predvádzali akrobaciu (a dosť ožratí, div že nedrbli dole) a vešali sa na seba navzájom. To bolo pre mňa podnetom na rozhovor, tak som jednému povedala: "You´re gay." A on: "No." A ja: "Yes." Takto to išlo ešte chvíľu, potom mi on vrazil jazyk do krku a spýtal sa: "So, am I gay?" A ja: "YES!"
Medzitým tam došli nejakí iní a dali nám šampanské (ešte aj v pohároch, jaké štýlové). Všetky rodičovské výchovné metódy zlyhali..."neber si nič od cudzích ľudí". (Martina neskôr porušila aj "nesadaj si k cudziemu ujovi do auta", ale to tu nebudem rozmazávať).
Náš Angličan (musím povedať náš, lebo on si Martinu vzal ako bonus ku mne, zrejme...) bol inak hrozne neschopný, lebo som sa ho snažila presvedčiť aby mi niečo kúpil na pitie a on nič. Chmulo.
Keď Maťa zmizla (len na chvíľu), zostala som sama s Anglánom a išiel mi nekonečne na nervy. Rozhodla som sa zbaviť sa ho a prášila som na hajzle. On to zjavne pochopil ako výzvu na hajzlový sex v kabínke a dotrepal sa tam za mnou. Vyrazila ho čašníčka so slovami "von ty úchyl". Bolo to asi dosť komické, akurát že ja som hľadala Maťu a už som si myslela že dopč, zostala som tu samučičká, čo teraz.
Potom som obiehala Harley, či ju nenájdem v dave a zastavil ma nejaký chlap v šedom tričku (Šedý). Nechcel ma pustiť ďalej a bláboli volačo o osude (kam na toto chodia???). Asi to fakt bol osud, lebo vtedy šla okolo Martina. (Tak dobre, mal pravdu.) Zdrhli sme mu.
Ďalší v poradí (a toto bude nářez) bol Červený. Starý tlstý škaredý chlap v červenom tričku. Akože chápete, keby bol len starý a tlstý, ale on bol ešte aj fakt škaredý do ksichtu!
No a najprv sa tam drápal na Martinu a chcela som ju zachrániť, ale on sa potom začal drápať na mňa. Chytil ma za obe ruky a hojdal s nimi sem a tam, viete ako deti keď sa hrajú. To už čo je za baliacu techniku. Dosť nevyberaným spôsobom sme ho poslali preč. Niekoľkokrát. Nakoniec odišiel so slovami "Nechápem prečo!"
Tak...my sme chápali.
Potom znova dokvitol Šedý a začal s osudom. (My sme museli kurva dobre vyzerať.)
Tak sme sa premiestnili na iné miesto a tam sme stretli Talianov. To tiež bolo také trio. Jeden mal okolo krku boa (fakt!), druhý mal košeľu a červenú kravatu a tretí mal košeľu a traky, vypadal jak mafián.
Tomu s kravatou som povedala že vyzerá jak insurance agent (no a oni ešte aj vedeli po anglicky, chápete) a on že hej, on naozaj je a poisťuje proti sudden love, lebo to sa mi ľahko môže stať.
Boli vtipní. Trakového sme presvedčili že vyzerá ako Sony Corleone ("ale ja nechcem byť Sony!" "ale on bol hrozne sexi!" "aha tak potom dobre.").
My sme už ani stáť nevládali, tam sme sedeli volade aj s mafiánom ("vám sa nepáčim preto, že som pekný, milý alebo vtipný, ale preto, že vyzerám jak mafián??!!") a ja som ho teda presvedčila že ale hej, veď je pekný (ale fakt bol) a on že mu to musím dokázať. No...tak som mu to chvíľu dokazovala. A ešte som mu aj vysvetľovala že sa teraz na taliančine učím passato prossimo a imperfetto (minulé časy) a že je to hrozne ťažké a on sa tak chápavo tváril, že veď je.
Keď sme odchádzali, povedala som jeho kamoškovi poisťovákovi, že teraz potrebujem to jeho poistenie. Smial sa, smial.
Aha, skor by som zabudla, medzitým sme sa chvíľu bavili s takým černochom, ktorému sa hrozne páčili Matine umelé mihalnice a bol taký vyhehnený, jak kokosi na snehu. Zahviezdila som so zoznamovacou technikou sebe vlastnou - "You are from Afrika?" "No." "Why?"
A to už bolo asi aj ráno, teda určite, lebo potom sme išli domov a bolo pol šiestej. V taxíku sme sumarizovali večer a taxikár mal údrb na tom, že mužov označujeme podľa farby.
A na druhý deň...bože to bolo. Celé zle. Raňajkovali sme o štvrtej poobede a mali sme pekelné šťastie že Matini fotrovci sa na pol dňa vyparili z domu, inak by videli nepekné veci. (Hneď jak za sebou zabuchli dvere, vyleteli sme z izby s indiánskym pokrikom "Máš hajzel, či lavór?") Ale keď jej otec došiel o pol piatej do kuchyne, uvidel nás (mňa ešte v pyžame a neučesanú) tam sedieť, ibáče na stole, to ste mali vidieť ten pohľad.
Dekadencia sama. Ale tak má Silvester vyzerať.
nedeľa 14. novembra 2010
Teen Spirit
Viete čo smells like teen spirit?
Kopať do seba poldecáky a zapíjať pivom, alebo aspoň kopať so seba poldecáky a zapíjať ich bársčím. Minimálne, keď už nič iné, je to veľmi rýdze a írečité, proste slovenské. Ako som raz vysvetľovala jednému cudzincovi - drink borovička with beer, it´s very slovak, look at me!
(Paráda.)
Démon alkohol a démon súhlasu sú dobrí kamoškovia a preto mi príde vždy značne nevoľno, keď sa ráno preberiem z ťažkého spánku alkoholika (môj otec sa mi vždy vysmieva a hovorieva "ťažké sú opilcove rána") a nazriem do peňaženky. Proste do tej prázdnej peňaženky, kde sa ešte minulý večer vynímala nejaká tá bankovka nie celkom malej hodnoty.
Veru. A to som zrovna dosť schudobnelá šľachta a mala by som šetriť a ne sa ťahať po žúroch. Ale človek musí brať všetko ako príde, a keď príde na rad žúrovanie, nesmie sa vyhovárať len pre nedostatok peňazí a explicitnú chudobu zakryje nehoráznym rozhadzovaním.
No a potom sú tie opilcove rána fakt ťažké, naozajsky ťažké, ako z televízora.
Som schudobnelá, pretože málo zarábam (ale kto zarába veľa? Lenže ja zarábam fakt málo...) a veľa míňam, dobrá rovnica, či nerovnica, či čo, no ja nejsom dobrá v matike a teraz už vôbec ne lebo už štyri roky okolo mňa nijaký príklad ani neprebehol, ani zdiaľky som žiadny nevidela, bohvie či by som vôbec rozoznala matematický vzorec od fyzikálneho.
Plus som dostala svoj vianočný dar (hej hej, v predstihu, nie všetko čo je predčasné musí byť zlé, hehe) a to je notebook (strieborný!), ale problém je taký, že dohoda znela - zaplať si z neho aspoň časť. Čiže tristo euro v piči akoby sa nechumelilo (a vonku je 17 stupňov, takže tak skoro sa asi chumeliť nebude) a to vlastne zatiaľ len 230 a zvyšok musím došetriť a dať ich svojmu dobrotivému otcovi neskôr. Tak to vyzerá s mojimi financiami, triem biedu. To ma neodradí ísť chlastať dvakrát za víkend (a ešte k tomu jebem na povinnosti...ale ako hovoria všetci kompetentní - seminárka neutečie, nie je zajac). Na druhej strane, v piatok ma to vôbec nevyšlo draho. S Martinou sme išli do Randalu podporovať mladú hudbu, lebo Jurajko mal koncert. A boli hviezdy večera, ešte aj pečátku mali vlastnú, že NR, pekné a nálepky sme od neho dostali(vyžobronili) a najlepšie bolo to, že tam bol nejaký nepomer mužov a žien, lebo všetci členovia kapely tam zrovna nemali priateľky. Takže nám furt niekto niečo platil a boli k nám veľmi priateľskí. Veľmi.
Pekný večer, a to sme si nejak mysleli že o polnoci pôjdeme domov...došla som o piatej, nažrala som sa a šla som spať. Z postele som sa vykotila o štvrť na jednu, pri letmom pohľade na svoje popísané prsia a ruky som sa potuteľne usmievala a celý deň som sa nejak preflákala. Jasné, a kúpili sme ten notebook, nezabúdať. To nebol premárnený deň.
Večer sme zasa trčali v krčme (nemôžem za to, asi som krčmový typ, cítim sa v pohostinstvách dobre) a ja som si decentne popíjala pivo, až kým mi Triss nepovedala "netrapoš už s tým pivom a objednaj si konečne tvrdé" tak som kopla pár vodiek aby som netrhala partu (aha aha...tu sa mi derie do mysli verš z tej známej piesne - konečne maj sa už trochu rád a radšej facku vráť len niiikdyyyyy nezober drogu).
A potom sme išli do bordelu (hu). Prosím pekne, to akože do Harleya. Lebo Trissina babka nám objasnila, že ona s jej susedkami sa o tom rozprávali a je to jednoznačne bordel.
Bolo tam narváno a nikto ma nebalil. Ne veľmi najúspešnejší večer, ale bavila som sa dobre. Najlepšie sa v poslednej dobe bavíme na tom, že sledujeme ľudí tancujúcich na bare a ohovárame ich, napodobňujeme a vysmievame sa im. Škaredo. Potom si dáme symbolicky po facke a smejeme sa ďalej. Chacha.
Ejha, počujem zdola hlasy, sestra sa vrátila z Dánska.
A ak by vás to zaujímalo, toto ešte stále píšem na fotrovom compe. Lebo môj krásny strieborný miláčik treba spojazdniť a aj keď technici a takmer všetci tvrdia že je to antiblbé, my prozreteľne nechávame všetko na nášho osobného PC doktora, lebo my sme v tejto oblasti veľmi blbí a blbci sú ohromne vynaliezaví. Predsa nepokazíme hračku hneď jak ju rozbalíme. Takže on príde niekedy v priebehu týždňa, všetko nainštaluje a spustí (alebo čo sa s tým vlastne robí) a my tú krabicu budeme dovtedy obchádzať ako atómovú bombu.
Btw, aj myšičku myš mám striebornú!!! Krásne.
Kopať do seba poldecáky a zapíjať pivom, alebo aspoň kopať so seba poldecáky a zapíjať ich bársčím. Minimálne, keď už nič iné, je to veľmi rýdze a írečité, proste slovenské. Ako som raz vysvetľovala jednému cudzincovi - drink borovička with beer, it´s very slovak, look at me!
(Paráda.)
Démon alkohol a démon súhlasu sú dobrí kamoškovia a preto mi príde vždy značne nevoľno, keď sa ráno preberiem z ťažkého spánku alkoholika (môj otec sa mi vždy vysmieva a hovorieva "ťažké sú opilcove rána") a nazriem do peňaženky. Proste do tej prázdnej peňaženky, kde sa ešte minulý večer vynímala nejaká tá bankovka nie celkom malej hodnoty.
Veru. A to som zrovna dosť schudobnelá šľachta a mala by som šetriť a ne sa ťahať po žúroch. Ale človek musí brať všetko ako príde, a keď príde na rad žúrovanie, nesmie sa vyhovárať len pre nedostatok peňazí a explicitnú chudobu zakryje nehoráznym rozhadzovaním.
No a potom sú tie opilcove rána fakt ťažké, naozajsky ťažké, ako z televízora.
Som schudobnelá, pretože málo zarábam (ale kto zarába veľa? Lenže ja zarábam fakt málo...) a veľa míňam, dobrá rovnica, či nerovnica, či čo, no ja nejsom dobrá v matike a teraz už vôbec ne lebo už štyri roky okolo mňa nijaký príklad ani neprebehol, ani zdiaľky som žiadny nevidela, bohvie či by som vôbec rozoznala matematický vzorec od fyzikálneho.
Plus som dostala svoj vianočný dar (hej hej, v predstihu, nie všetko čo je predčasné musí byť zlé, hehe) a to je notebook (strieborný!), ale problém je taký, že dohoda znela - zaplať si z neho aspoň časť. Čiže tristo euro v piči akoby sa nechumelilo (a vonku je 17 stupňov, takže tak skoro sa asi chumeliť nebude) a to vlastne zatiaľ len 230 a zvyšok musím došetriť a dať ich svojmu dobrotivému otcovi neskôr. Tak to vyzerá s mojimi financiami, triem biedu. To ma neodradí ísť chlastať dvakrát za víkend (a ešte k tomu jebem na povinnosti...ale ako hovoria všetci kompetentní - seminárka neutečie, nie je zajac). Na druhej strane, v piatok ma to vôbec nevyšlo draho. S Martinou sme išli do Randalu podporovať mladú hudbu, lebo Jurajko mal koncert. A boli hviezdy večera, ešte aj pečátku mali vlastnú, že NR, pekné a nálepky sme od neho dostali
Pekný večer, a to sme si nejak mysleli že o polnoci pôjdeme domov...došla som o piatej, nažrala som sa a šla som spať. Z postele som sa vykotila o štvrť na jednu, pri letmom pohľade na svoje popísané prsia a ruky som sa potuteľne usmievala a celý deň som sa nejak preflákala. Jasné, a kúpili sme ten notebook, nezabúdať. To nebol premárnený deň.
Večer sme zasa trčali v krčme (nemôžem za to, asi som krčmový typ, cítim sa v pohostinstvách dobre) a ja som si decentne popíjala pivo, až kým mi Triss nepovedala "netrapoš už s tým pivom a objednaj si konečne tvrdé" tak som kopla pár vodiek aby som netrhala partu (aha aha...tu sa mi derie do mysli verš z tej známej piesne - konečne maj sa už trochu rád a radšej facku vráť len niiikdyyyyy nezober drogu).
A potom sme išli do bordelu (hu). Prosím pekne, to akože do Harleya. Lebo Trissina babka nám objasnila, že ona s jej susedkami sa o tom rozprávali a je to jednoznačne bordel.
Bolo tam narváno a nikto ma nebalil. Ne veľmi najúspešnejší večer, ale bavila som sa dobre. Najlepšie sa v poslednej dobe bavíme na tom, že sledujeme ľudí tancujúcich na bare a ohovárame ich, napodobňujeme a vysmievame sa im. Škaredo. Potom si dáme symbolicky po facke a smejeme sa ďalej. Chacha.
Ejha, počujem zdola hlasy, sestra sa vrátila z Dánska.
A ak by vás to zaujímalo, toto ešte stále píšem na fotrovom compe. Lebo môj krásny strieborný miláčik treba spojazdniť a aj keď technici a takmer všetci tvrdia že je to antiblbé, my prozreteľne nechávame všetko na nášho osobného PC doktora, lebo my sme v tejto oblasti veľmi blbí a blbci sú ohromne vynaliezaví. Predsa nepokazíme hračku hneď jak ju rozbalíme. Takže on príde niekedy v priebehu týždňa, všetko nainštaluje a spustí (alebo čo sa s tým vlastne robí) a my tú krabicu budeme dovtedy obchádzať ako atómovú bombu.
Btw, aj myšičku myš mám striebornú!!! Krásne.
sobota 30. októbra 2010
Gabi gibt ´ne Party
Neveríííím, že vás tu včera bolo 11.
No, tak aby som vás upokojila, včera sme presnorili Avion a hovno mali, jedine niečo staropanenské, takých vecí tam bolo plno. Ale nič extravagantné, hodné NÁS, nič do Harleya. Nič na Dušičky Reunion.
Takže predsa len mi zostane to čierne tielko. A všetko ostatné bude obligátne čierne, šak je svátek mŕtvych, tak čo chcete. Napäto očakávam plný bar svetielkujúcich rohov a niektorí budú iste mať aj vidly. Umelohmotné, hračkárske. Prisámpiču, že ak sa ma pokúsi baliť niekto z vidlami, tak ho s nimi poženiem kade-ľahšie.
Ja pôjdem pozérsky v čipkovaných veciach, ale nemám inú možnosť...tak teda trapáreň. Chlapom je to aj tak jedno. Ešte že si nikto nepamätá, čo som mala minule. Ani ja už poriadne nie, vlastne.
Aha, leopardie legíny. (A tie si teraz nemôžem dať keď chodím praxovať, lebo nedajbože by mala nejaká trinástka oblečené tie isté, čo je dosť možné lebo sú z New Yorkera.)
Aspoň že je čo piť, máme Vodku v takej fľaši, že socialistickej. Neviem čo ich to pochytilo, ale veľmi sa mi páčia tie štýlové Absolutky.
A kto by chcel aj detaily, 54 korún...a až zajtra.
No, tak aby som vás upokojila, včera sme presnorili Avion a hovno mali, jedine niečo staropanenské, takých vecí tam bolo plno. Ale nič extravagantné, hodné NÁS, nič do Harleya. Nič na Dušičky Reunion.
Takže predsa len mi zostane to čierne tielko. A všetko ostatné bude obligátne čierne, šak je svátek mŕtvych, tak čo chcete. Napäto očakávam plný bar svetielkujúcich rohov a niektorí budú iste mať aj vidly. Umelohmotné, hračkárske. Prisámpiču, že ak sa ma pokúsi baliť niekto z vidlami, tak ho s nimi poženiem kade-ľahšie.
Ja pôjdem pozérsky v čipkovaných veciach, ale nemám inú možnosť...tak teda trapáreň. Chlapom je to aj tak jedno. Ešte že si nikto nepamätá, čo som mala minule. Ani ja už poriadne nie, vlastne.
Aha, leopardie legíny. (A tie si teraz nemôžem dať keď chodím praxovať, lebo nedajbože by mala nejaká trinástka oblečené tie isté, čo je dosť možné lebo sú z New Yorkera.)
Aspoň že je čo piť, máme Vodku v takej fľaši, že socialistickej. Neviem čo ich to pochytilo, ale veľmi sa mi páčia tie štýlové Absolutky.
A kto by chcel aj detaily, 54 korún...a až zajtra.
štvrtok 14. októbra 2010
Wilder Wein
Keď počúvam túto piesňu, mám čo robiť, aby som sa nescvokla, lebo to je čistý sex. A ja potom musím škrabať steny, až na tehlu, včera som myslela že oškrabem fasády v celom bloku a to by nebol dobrý nápad, lebo my sme našu dávali robiť nedávno a naši by sa mi nepoďakovali. Asi by som im márne vysvetľovala svoje dôvody.
Inak som práve zistila, že pod tento mesiac môžem dať jedno veľké LIKE, keby môj život bol na fejsi. (Real life? I don´t know...send me a link!)
Lebo v podstate len šukám a chlastám. No, viac chlastám...síce keby sa mal počítať každý jeden šuk a chlastačka osobitne, tak v chlastaní zaostávam, ale to zas ja rýchlo nadbehnem a okrem toho to mi až tak nechýba, ak chápete čo chcem povedať. Ja viem, že vy chápete.
Btw, chlast. Slovak deLIVERy jak sviňa, lebo v sobotienku zase pôjdeme do Harleya. A nejaký Vanglán, vole pôjde možno tiež. Veď viete, Couchsurfing. A ja somjazykovedný jazykový (chacha) referent, lebo zabezpečujem anglického lektora. Maťa tvrdí, že vyzerá jak Oasis.
Už sa teším jak mu to povieme, že you are Oasis guy!
No, veď ak sa niečo zaujímavé udeje, budete prví, kto sa o tom dozvie. (Pchachacha, robím si srandu. Až keď ja rozhodnem, že už by ste to mali vedieť.)
Inak som práve zistila, že pod tento mesiac môžem dať jedno veľké LIKE, keby môj život bol na fejsi. (Real life? I don´t know...send me a link!)
Lebo v podstate len šukám a chlastám. No, viac chlastám...síce keby sa mal počítať každý jeden šuk a chlastačka osobitne, tak v chlastaní zaostávam, ale to zas ja rýchlo nadbehnem a okrem toho to mi až tak nechýba, ak chápete čo chcem povedať. Ja viem, že vy chápete.
Btw, chlast. Slovak deLIVERy jak sviňa, lebo v sobotienku zase pôjdeme do Harleya. A nejaký Vanglán, vole pôjde možno tiež. Veď viete, Couchsurfing. A ja som
Už sa teším jak mu to povieme, že you are Oasis guy!
No, veď ak sa niečo zaujímavé udeje, budete prví, kto sa o tom dozvie. (Pchachacha, robím si srandu. Až keď ja rozhodnem, že už by ste to mali vedieť.)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)