Na sračky, na sračky, to je vůle má

Prvý deň nového roku som prepásla - prespala, pregrcala, prevzdychala ale na večer sa mi prilepšilo natoľko, že som stihla ešte ponariekať aké čudné fotky máme.
Ale poporiadku. Ako na Nový rok, tak po celý rok, poviem k tomu len toľko, že zacitujem Vratka Rohoňa - "ktorý blbec toto vymyslel??"
To by samozrejme znamenalo, že ma čaká jeden z najhorších rokov za celý život a to nikto nechce a ja už vôbec nie. (Pre vás by z toho vyplynulo čítanie fakt nechutne ľútostivých, sebareflexívnych a depresívnych článkov...no.)

Silvester bol skvelý, jasné, inak by mi nebolo na druhý deň tak zle, všakže. Celý deň som sa nevenovala ničomu poriadnemu, podľa mojej tradície. Len som si nafarbila vlasy (že tmavý gaštan, je to super, vyzerám tochu temne, lebo ja som sa narodila ako bloncka) a oholila nohy (to len pre pocit, nakoniec som mala oblečené džinsy) a odpáchla som k Martine. O ôsmej sme chceli začať chlastať a ja som dorazila asi o štvrť na sedem, tak sme si hneď jebli jedného uvítacieho a dali sa do príprav (fakt sme jak najväčšie sliepky a keby mi niekto zaplatil euro za každý raz, keď jedna z nás povedala slovné spojenie silvestrovksý outfit, mohli sme osláviť Silvestra na Jamajke. Teda vo Vegas.)
Martina si trištvrte hodiny lepila umelé riasy s pierkami (vyzerali popiči) a ja som si machlila oči a kontrolovala v zrkadle, či nemám niekde faldy (pravda je taká, že mne by pomohol len nejaký sťahovací pás).
Potom sme dokončili jednohubky a ja som si nalakovala nechty (na čierno, a viete ako sa volal ten odtieň? Black Out. No, to sa hodí.) a čakali sme na Andyho a frajerku. Meškali, lebo museli trtkať (pche, hneď sme im to vytkli, vlastne už do telefónu som hučala že všetko je len vaša vina, haha).

Tak sme pili a pili, exovali sme vodky (teda my dve, párik zostal decentne pri víne...) a riešili sme, že čo by bolo, keby celý svet mal takú morálku ako my ("raz to tak vyzeralo a to bol Woodstock").
Po desiatej sme zdvihli kotvy a nechýbalo málo a skončili by sme na pohotovosti a ne v Harleyi, lebo som sa dobre vydrbala na schodoch (no, námraza a vysoké opätky). Mám iba narazené koleno a jeden prst ("aj tak ma najviac sere, že sa mi odrbal lak").

Harley nebol preplnený a dobre hrali a to sú dva predpoklady na úspech.
Nemám nijakú chronológiu a mám trochu medzery, ale môžem vám podať aspoň útržkovité info.
Napriklad Andy si spravil taký menší fotoshooting - fotil sám seba v rôznych pózach a stálo to za to, hlavne na druhý deň. Potom Bohuš ohlásil že je už polnoc a my sme začali nový rok - nadrbaní. (Bohuš šiel inak raz okolo nás a Maťa že aha Bohuš, chyť ho a tak som ho zdrapila a hovorím že ahoj, my ťa poznáme z Aligáča a on sa strašne smial a ukázal zdvihnuté palce akože super a ponáhľal sa ďalej.)

Párik odišiel už okolo jednej a my s Martinou sme sa...rozptýlili do priestoru. Tancovali sme na barovom pulte, kam sme sa vytrepali k nejakým Angličanom, čo tam predvádzali akrobaciu (a dosť ožratí, div že nedrbli dole) a vešali sa na seba navzájom. To bolo pre mňa podnetom na rozhovor, tak som jednému povedala: "You´re gay." A on: "No." A ja: "Yes." Takto to išlo ešte chvíľu, potom mi on vrazil jazyk do krku a spýtal sa: "So, am I gay?" A ja: "YES!"
Medzitým tam došli nejakí iní a dali nám šampanské (ešte aj v pohároch, jaké štýlové). Všetky rodičovské výchovné metódy zlyhali..."neber si nič od cudzích ľudí". (Martina neskôr porušila aj "nesadaj si k cudziemu ujovi do auta", ale to tu nebudem rozmazávať).
Náš Angličan (musím povedať náš, lebo on si Martinu vzal ako bonus ku mne, zrejme...) bol inak hrozne neschopný, lebo som sa ho snažila presvedčiť aby mi niečo kúpil na pitie a on nič. Chmulo.
Keď Maťa zmizla (len na chvíľu), zostala som sama s Anglánom a išiel mi nekonečne na nervy. Rozhodla som sa zbaviť sa ho a prášila som na hajzle. On to zjavne pochopil ako výzvu na hajzlový sex v kabínke a dotrepal sa tam za mnou. Vyrazila ho čašníčka so slovami "von ty úchyl". Bolo to asi dosť komické, akurát že ja som hľadala Maťu a už som si myslela že dopč, zostala som tu samučičká, čo teraz.

Potom som obiehala Harley, či ju nenájdem v dave a zastavil ma nejaký chlap v šedom tričku (Šedý). Nechcel ma pustiť ďalej a bláboli volačo o osude (kam na toto chodia???). Asi to fakt bol osud, lebo vtedy šla okolo Martina. (Tak dobre, mal pravdu.) Zdrhli sme mu.
Ďalší v poradí (a toto bude nářez) bol Červený. Starý tlstý škaredý chlap v červenom tričku. Akože chápete, keby bol len starý a tlstý, ale on bol ešte aj fakt škaredý do ksichtu!
No a najprv sa tam drápal na Martinu a chcela som ju zachrániť, ale on sa potom začal drápať na mňa. Chytil ma za obe ruky a hojdal s nimi sem a tam, viete ako deti keď sa hrajú. To už čo je za baliacu techniku. Dosť nevyberaným spôsobom sme ho poslali preč. Niekoľkokrát. Nakoniec odišiel so slovami "Nechápem prečo!"
Tak...my sme chápali.
Potom znova dokvitol Šedý a začal s osudom. (My sme museli kurva dobre vyzerať.)

Tak sme sa premiestnili na iné miesto a tam sme stretli Talianov. To tiež bolo také trio. Jeden mal okolo krku boa (fakt!), druhý mal košeľu a červenú kravatu a tretí mal košeľu a traky, vypadal jak mafián.
Tomu s kravatou som povedala že vyzerá jak insurance agent (no a oni ešte aj vedeli po anglicky, chápete) a on že hej, on naozaj je a poisťuje proti sudden love, lebo to sa mi ľahko môže stať.
Boli vtipní. Trakového sme presvedčili že vyzerá ako Sony Corleone ("ale ja nechcem byť Sony!" "ale on bol hrozne sexi!" "aha tak potom dobre.").
My sme už ani stáť nevládali, tam sme sedeli volade aj s mafiánom ("vám sa nepáčim preto, že som pekný, milý alebo vtipný, ale preto, že vyzerám jak mafián??!!") a ja som ho teda presvedčila že ale hej, veď je pekný (ale fakt bol) a on že mu to musím dokázať. No...tak som mu to chvíľu dokazovala. A ešte som mu aj vysvetľovala že sa teraz na taliančine učím passato prossimo a imperfetto (minulé časy) a že je to hrozne ťažké a on sa tak chápavo tváril, že veď je.
Keď sme odchádzali, povedala som jeho kamoškovi poisťovákovi, že teraz potrebujem to jeho poistenie. Smial sa, smial.
Aha, skor by som zabudla, medzitým sme sa chvíľu bavili s takým černochom, ktorému sa hrozne páčili Matine umelé mihalnice a bol taký vyhehnený, jak kokosi na snehu. Zahviezdila som so zoznamovacou technikou sebe vlastnou - "You are from Afrika?" "No." "Why?"

A to už bolo asi aj ráno, teda určite, lebo potom sme išli domov a bolo pol šiestej. V taxíku sme sumarizovali večer a taxikár mal údrb na tom, že mužov označujeme podľa farby.
A na druhý deň...bože to bolo. Celé zle. Raňajkovali sme o štvrtej poobede a mali sme pekelné šťastie že Matini fotrovci sa na pol dňa vyparili z domu, inak by videli nepekné veci. (Hneď jak za sebou zabuchli dvere, vyleteli sme z izby s indiánskym pokrikom "Máš hajzel, či lavór?") Ale keď jej otec došiel o pol piatej do kuchyne, uvidel nás (mňa ešte v pyžame a neučesanú) tam sedieť, ibáče na stole, to ste mali vidieť ten pohľad.
Dekadencia sama. Ale tak má Silvester vyzerať.