Načo názov

Hej hej viem, mala by som sa učiť a ne tu pičovať a nemala by som sa toľko sťažovať, ale už som sa dlho ne (páči sa mi tento štylistický zvrat(ok), keď vynecháte polku vety, či čoho, že už dlho som sa ne. Môže to byť čokoľvek).
Včera som dala tú skúšku a chvíľu som bola v eufórii (a matka to považovala za dostatočný dôvod aby mi kúpila pančuchy - jasné že ne nejaké obyč silonky, ale hanbaté, ktoré boli zlacnené a pôvodne stáli nejakých 15 euro, tak si to predstavte, to už stojí za to) a tešila som sa. Dnes som si uvedomila, že už som štúdiu tento mesiac venovala presne toľko času, koľko ostatní, akurvát ja mám za sebou jednu poriadnu skúšku a oni už takmer všetky. Takže zrovna nejasám blahom.
A dneska som začala s dejinami ran(n)ého novoveku (akože musím, že ranný, keď je to aj v AIS-e tak zapísané a trištvrťka spolužiakov to tak píše do svojich poznámok...) a je to nuda a nechce sa mi. A mám to v pondelok a dneska sa chystám na stretávku zo ZŠ, ktorú som už odriekla (aj na Facebooku som zrušila event, dala som si že not attending, to viete, mám takú obsesiu, že keď sa niekde pridám a potom si to rozmyslím, musím to zrušiť, lebo by som pociťovla veľký vnútorný nepokoj) ale potom mi písala spolužiačka čo to organizuje a bola taká nešťastná a nasratá zároveň, že koľko ľudí sa na to vyjebalo (no hej, dala to doprostred skúškového...), že mi to došlo až ľúto a sľúbila som že sa zastavím. Ale ja sa najviac naučím večer, lebo cez deň sa neviem donútiť a večer už mi lepí a proste som taká nejaká...no neviem. A namiesto toho aby som s ateraz učila, tu vypisujem, ako by som sa mala učiť. Vidíte?
A okrem toho, učím sa to z cudzích poznámok (lebo ja žiadne nemám, keďže som tam nechodila...dokonca som nedošla ani na priebežný test, asi mi ho dá napísať v pondelok pred skúškou, on je taký dobrý. Teda dúfam že mi ho dá, lebo to je 80 bodov...strach pomysleť, keby som išla s mínus 80 bodmi na skúšku...och) a rozčuľujú ma tie pravopisné chyby a najviac ma rozčuľuje, že to je baba čo študuje slovenčinu a má hentaké chyby!! A strašne zle sa to číta, lebo hrozne škrabe. No ale darovanému koňovi sa na zuby nepozerá, že.
Takže sa mi nič nechce (už som spomínala?) a tá stretávka...no, keďže sa nechystám piť, mohla by som sa tam aspoň vypraviť autom, ak mi tato požičá, ale ktovie či nebude drndať a nebude mi veriť že fakt nechcem piť...Hm.

Deti drahé...móže ma škola tak nebaviť? Sama nechápem kedy a prečo to dospelo až sem. Nebaví ma nič a tá všeobjímajúca nuda je hrozne ubíjajúca. A aj predstava že by som nedajbože predlžovala štúdium, to som vyhlásila, že radšej by som so školou sekla, ako tu tvrdnúť (mama sa netešila moc), to ešte pred tou skúškou...ale ja musím mať priemer, viete, aby som sa dostala na Erazmus, a keď sa naňho nedostanem, tak ma bude okolie nanávidieť asi...(viete, komu by sa tiež chcelo ma ľutovať dlhšie než mesiac, že. Mne rozhodne ne.)
Ježiš, mala by som si umyť hlavu a opilníkovať nechty. Hlavu kvôli stretávke  z nechtov ma ide drbnúť, aké su hnusné už. Idem ja, prečítať si niečo o baroku, to je aspon zaujímavé. (Wikipedia, haha.)