Cry to me

Prší a vonku je svet bezútešný, katastrofa na obzore a preto sa mi nechce učiť, lebo čo ak zajtra skončí svet a ja strávim posledný deň prácou??

Včera pri obede:
(diskusia o konci sveta)
Chantal: "Ale, veď v 2012 to skončí a tak je to úplne jedno."
Foter: "Nič neskončí, len sa znovu začne nový cyklus."
Ja: "Ďakujem pekne, ak je to ako menštruačný cyklus, nemáme sa na čo tešiť..."
Všetci: údrb.

And now something completely different. Vyhrabala som medzi cd-čkami starú výberovku, úplne prastarú, z roka 2007 a volá sa Cry to me. Bolo to moje obdobie depresií, samozrejme sa to týkalo chlapa (no veď ako inak), pamätáte si ako som minule písala o dvoch mužoch, ktorých som v živote milovala? (Tuším som aj poznamenala, aké úbohé je to číslo v porovnaní s počtom tých, ktorí sa mi dostali do nohavičiek...)
Jeden z nich bol lover, no a toto bol ten druhý, ten anglický Číňan. Všetci máme? Ok.

No a to bolo presne v roku 2007, bola som prváčka, Chantal bola pol roka vo Francúzsku a ja som revala pravidelne každý druhý večer a aby sa mi lepšie revalo, napaľovala som si výberovky so smutnou hudbou. Smutnou hudbou, smutnými textami, alebo ak neboli smutné, tak mi aspoň niečo smutné pripomínali. Poznáte to, keď plačete a už ste tak vyčerpané, že nevládzete a zrazu počujete úryvok z nejakej pesničky a dostanete nový záchvat plaču? Presne takto som trávila svoje osamelé noci.
(Je mi teraz úplne jasné, že masturbácia by bola prínosnejšia, ale nie je každý deň nedeľa, všakže.)

A teraz som tú výberovku našla, už som ju nepočúvala strašne dlho, vlastne odkedy som skončila s depkou kvôli nejakému nehodnému mužovi a počúvam to a fakt je to nejaké depresívne a ponuré. V každom druhom názve pesničky slovo cry, už len keď si ten zoznam pozrete, ukápne vám slza. (Pre ilustráciu - Love Hurts, Cryin´, Scarlet Rose, Stirb nicht vor mir, Love To Love, Cry To Me, When A Blind Man Cries - btw hrá práve teraz, Fall To Pieces, I Don´t Wanna Miss A Thing....)

Hm, teraz som zabudla, prečo som o tom vlastne chcela písať...pôvodne som mala hlbší zámer, než len zavaliť vás tri roky starou depkou. Ale viete čo? Je to celé také nostalgické a ja milujem nostalgiu, lebo od prírody sa rada utápam v sebaľútosti. Tak čo už...nikomu tým neškodím, preto si v súkromí svojho domova môžem s pokojným svedomím počúvať cd, ktorému som dala podtitul Instantná depka.