To je môj momentálny pocit. A keď to tu začnem rozvádzať, bude mi ešte horšie, lebo sa aj tak cítim na piču. Chorobne kontrolujem maily, ako keď čakáte na správu od nejakého chlapa. Slzy na krajíčku a vytočí ma úplne hocičo.
Ako mi môže moja prijebaná škola zobrať jedinú vec, ktorú od nej chcem? Môj jediný sen, jediná vec, ktorú v živote chcem a oni mi to dajú a potom povedia že možno.
Možno si môžu strčiť do piče.
Keď nám nepovedia že to vybavili, nechutne sa opijem a opustím. A dopredu ľutujem toho, kto ma bude utešovať. A potom mi už celá škola môže práškový cukor do riti fúkať. Nemám nijakú motiváciu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára