Máj, chlastu čas

Nemám rada poopičné depky. Je to nechutný pocit a navyše to ani neni poriadna depka, taká že sa vyrevete a máte na to dôvod, je to len taký neurčitý divný pocit samoty a otupelosti, clivosti a pochmúrnosti. A otupnosti.
Mala som to včera, ako vždy keď sa opijem.
Celý deň som pozerala telku (televízne filmy...čo vám poviem, aj ten dabing bol v rovnakej kvalite ako tie filmy...), jebala na školu a žrala. Keď hovorím žrala, myslím tým ŽRALA a teraz mám výčitky svedomia. A piekla som koláč, ktorý som žrala dnes ráno a ešte je mi zle, lebo som si dala priveľa. (No, ráno, to ako asi pred hodinou.)

Ešte k tým filmom. Dúfala som, že na MTV czech pôjde Paris Hilton BFF contest (inak čo znamená BFF? Chantal tvrdí že best fucking friend. Asi hej, lebo to druhé F tam je mrte odveci.) alebo aspoň My super sweet 16 (nerozumiem, prečo sú tak na vetvy z toho že majú 16, keď aj tak ešte nesmú piť) ale išla len "hudba", tak som sa musela zmieriť s HBO. Najprv niečo o nejakom stroskotancovi (Mark Pease Experience tuším), ktorý na strednej patril do zboru a bol akože super a teraz už má 21 a ešte stále má pocit, že je super a chcel by nahrať demo a pičoviny kokotiny a nakoniec zistil že jeho frajerku (stredoškoláčku) mu šuká jeho bývalý učiteľ (učiteľ spevu a divadla) a tento Mark to zistil tak, že - z neznámeho dôvodu - upratoval bordel v izbe jeho slečny a našiel tam pásku "Mac singing" (Mac je tá jeho puča) a to si vzal a počúval to v aute a to bola nahrávka zo skúšky či čo, mac spievala, učiteľ jej hral na klavíri a na konci bolo niečo ako "Prečo sa smejeme?" "Neviem.", cmuk-cmuk-cmuk "Takto?" "Ooooh, áno, áno, presne takto. .... Au!"  "Prepáčte, to moje hodinky..." "Nevadí." "Tu?" "Ooooh, uuuh, ó bože, presne tam."
A také zvuky, ako keby ho ťahala za gule, alebo páriace sa mačky (imitujú detský nárek)...fakt otrasné, neviem aký bol originál, ale ten dabing bol PRÍŠERNÝ.

No a milý Mark takto zistil že mu ju jebe ten učiteľ (btw, učiteľa hral Ben Stiller a mal šediny, také dosť divné...to mu mohli aj prirodzenejšie urobiť) a dostal depku a vlastne tá baba vôbec nezistila že on má tú pásku. Nevidela som koniec, lebo som musela ísť na WC, takže fakt neviem, ale keď to budú opakovať, asi si to kuknem, lebo to bola kokotina jak traky.

Potom išlo Vychovávať Hope (nejaký HBO seriál, fakt hrozný, ani nekomentujem) a potom išla Vojna neviest...no tak to stojí za to. Popri tom som piekla, takže som to pozerala len tak jedným okom, ale tie scény sú neopísateľné. Neopísateľne debilný film. O dvoch najlepších kamoškách, ktoré sa rozhádali kvôli tomu, že obe chceli mať svadbu v júni v hoteli Plaza a bol iba jeden termín a tak si robili hrozne zle, ale nakoniec to dobre dopadlo (ale bola aj záverečná bitka pred oltárom v šatách a trhali si závoje), jedna sa vydala a druhá zistila, že vlastne si s tým svojím nerozumie a obaja sa zmenili a fňuk fňuk, rozišli sa priamo v kostole a ona si začala s bratom tej svojej kamošky.
(Moje nervy.)

Potom som stihla koniec Pretty Woman (aspoň niečo dobré) a zasmiala som sa na tých ich handrách.
Vlastne ešte niekedy medzitým išiel Otčim (tuším už som to raz videla), thriller, skrátka otčim bol vrah (vyzabíjal svoju rodinu, lebo mu išli na nervy, alebo tak nejak) a príbeh bol o tom, že matka troch deciek sa s ním zoznámila a samozrejme vtedy nevedeli že on je vrah ale bol podozrivý a šecko bolo podozrivé a susedka videla na nete nejakú fotku najhľadanejšieho zločinca a došla im povedať že sa naňho podobá a tak ju zabil a tak podobne. Nakonci veľká bojová scéna v interiéri ich obrovského baráku a sčasti na streche domu (pršalo a blýskalo sa, samozrejme), vrah ušiel, 18-ročný syn zostal v kóme a prebral sa po pol roku.
Film končil desivo a dramaticky scénkou, kde iná matka dvoch soplákov v supermarkete stretla nášho vraha a zoznámili sa. Titulky.

Potom som ešte pozerala nejaký film s Nicholasom Cageom, ktorý riešil nejakú misiu v Bangkoku. Ale nedávala som pozor, takže neviem o čom to bolo.
Vidíte, deň som strávila plodne. A dnes idem do Malaciek a kupujem si víno, lebo za a) moje telo nie je schopné sa vysporiadať s takým množstvom tvrdého chlastu a zostať potom ešte pojazdné (a ja zajtra učím) a za b) šetrím.
Na druhej strane - viem, že keď si vypijem svoju fľašu vína, už budem mať chuť dať si čokoľvek a nebude mi ani vadiť že miešam. To so mnou robí vínčisko. (Keby som pila tvrdé, nemiešala by som to s iným tvrdým...aspoň väčšinou,.) Ach, ja budem zajtra vyzerať...