Black Hole Sun

Tak čo deti, piekli ste to už?
Dnes: som bola na praxi, zatiaľ iba posedávať a múdro pokyvkávať hlavou, zajtra ma čaká učenie, som zvedavá, či sa mi nevysmejú do ksichtu (zasa...nič, na čo by som nebola zvyknutá).

Dnes: som bola učiť tých svojich, boli drzí ako opice, musela som ziapať a trieskať knihou o katedru (pôsobivé, ale ja nemám až taký silný hlas, ako by na nich bolo treba a to nie som žiadna upejpavá útlocitná princeznička). Sklapli, až keď som ich vyhodila z hodiny. Všetkých. Neodišiel ani jeden a pritom som to myslela naozaj vážne.

Dnes: som sa prehnala do školy, aby som zistila, že pičizňa sa tam nenachádza a teda ešte stále netušíme, čo bude s naším Luxemburgom. Pomaly sa vzdávam predstavy príjemného pobytu v zahraničí, čo neznamená že prestávam zúriť. Čaká ma najhorší semester v živote, keď sa budem každé ráno budiť s vedomím, že som v tejto skurvenej diere nemala trčať. Plus ma čaká vysvetľovanie a prijímanie ľútostivých reakcií každému a od každého. Dopiče. Ale napísala som jej ďalší mail (usudzujem, že nikam nejdeme podľa ich vytrvalého mlčania a ignorovania mailov) a budem to robiť, až kým neodpovie. Plus som písala mail na katedru histórie, či by sa nedalo dodatočne vplychtiť niekam inam. Napríklad do Slovinska. To je tiež exotické, aj keď moja nemčina sa tam asi obesí. Ale vraj sa tam dá kúpať ešte v októbri v mori. Mňam. Ale možno ma aj oni pošlú do piče, šak už je po funuse.

Dnes: som si pri šialenej jazde na bajku (hahaaa, to slovo som už dávno chcela použiť, je také krásne prijebané) dojebala baleríny (ale no...moja chyba, aj keď na vine bol aj nerovný povrch - skurvený zvlnený asfalt) a teraz si musím kúpiť nové. To je dobre, lebo teraz nemusím mať výčitky svedomia, že míňam prachy podaromnici. A okrem toho boli lacné a nekvalitné. Druhá vec je, že som ich mala rada, mali peknú petrolejovú farbu (chlapi - proste takú šedo-modrú) a už som ich konečne vyšlapala, takže mi neodierali nohy. Pri predstave tej tortúry s novými nekvalitnými balerínami ma obchádzajú mdloby. (Môžu vás vlastne mdloby obchádzať?) Na drahé a kvalitné nemám. Možno by som mala, ale to mi za to nestojí, radšej miniem prachy na veľa lacných vecí, ako na jednu drahú...no, proste syseľ.

Dnes: sa povozím ešte dosť veľa, lebo pondelky sú moje byciglové dni, všetky doučká sú vcelku prístupné (nooo...na druhej strane, také Šafko moc prístupné neni, ale ja sa tade vždy nejak prepletiem, po chodníku samozrejme. Taká sexica na starej hnedej Liberte, čo zráža babky, to som ja.), čiže teraz móžem zežrať kus torty, čo nám včera babka upiekla. Heh. Ale poviem vám...doučovať sa mi ísť nechce, ani za mak.